Každý učiteľ by mal vychádzať z nasledovného:
1.Analýza predchádzajúcich vedomostí a skúseností žiakov – je východiskom pre tvorivú prácu s učivom: učivo môže/nemusí byť pre žiakov známe
2.Analýza základných pojmov a vzťahov v učive – ujasnenie si štruktúry učiva, ktoré pojmy sú základné, pomocné, rozširujúce. Súčasťou je aj vzťahová analýza – aké vzťahy sú medzi pojmami, predmetmi, javmi
3.Analýza základných činností vedúcich k pochopeniu a osvojeniu si učiva – operačná analýza – zameriava sa na činnosti učiteľa, ktoré musí sám uskutočniť, ale najmä žiak, aby dospel k stanovenému cieľu
4.Analýza učiva z hľadiska medzipredmetových vzťahov
a)horizontálne medzipredmetové vzťahy – jednotlivé predmety v ročníku
b)vertikálne medzipredmetové vzťahy – nadväznosti na predchádzajúce a nasledujúce ročníky
5.činnostná analýza – zameriava sa na činnosti a operácie – analýza, syntéza, dedukcia,
indukcia, porovnávanie, pamäťové operácie

Doterajšie poznatky naznačujú, že príprava učiteľa na vyučovanie nepatrí práve k „silným stránkam“ viacerých učiteľov.

nasledujúce 2 modely prípravy:
Výchovné ciele – vyučovacia jednotka môže mať viacej; podstatné je, aby boli:
-komplexné – rozvoj kognitívnych, afektívnych a psychomotorických schopností žiaka
-konzistentné – jednotlivé ciele vzájomne prepojené
-kontrolovateľné – jasné vymedzenie požiadaviek, ktoré možno pozorovať, hodnotiť
-primerané – náročné, ale primerané žiakom
Analýza učiva:
1.pojmy – základné, pomocné, doplnkové
2.zručnosti – intelektuálne, senzorické, motorické
3.návyky – vytvárať v škole, ale zapojiť do toho aj rodinu
4.myšlienkové operácie – podľa povahy učiva využiť čo najviac
5.spojenie školy so životom – analýza, syntéza, indukcia, vzťahy a súvislosti
6.medzipredmetové vzťahy – horizontálne a vertikálne
7.znázornenie – schémy, grafy, obrazy

alebo ďalsí model prípravy:
1.ciele – čo chcem dosiahnuť
2.akými prostriedkami
3.zvláštne didaktické hľadiská – vedomosti žiakov k danej téme, čo bude najťažšie pochopiť, ako aktivizovať žiakov, diferencovaný prístup k žiakom, aké učebné úlohy na precvičovanie a upevňovanie učiva, domáca úloha
4.výchovné možnosti
5.organizácia vyučovacej jednotky – typ hodiny, čo treba zabezpečiť
6.časový projekt VJ
7.realizácia prípravy – spolupráca žiakov

V súčasnosti môžeme pozorovať rôzne prístupy učiteľov k príprave na vyučovanie. Sú učitelia, ktorí vzhľadom k svojim dlhoročným skúsenostiam sú presvedčení, že sa nemusia pripravovať na vyučovacie hodiny. Vyučovacie metódy týchto učiteľov sa však postupom času stávajú rutinné, pre žiakov nudné a nezaujímavé. Často nerešpektujú požiadavky žiakov, pretože svoje postupy majú zaužívané a nie sú ochotní ich ničomu prispôsobovať.

Títo učitelia často stagnujú aj profesionálne, pretože nemajú tendenciu ďalej sa vzdelávať a nemôžu tak zachytiť rôzne inovácie a nastupujúce trendy.

Je nevyhnutné, aby učiteľ svoje prípravy pravidelne aktualizoval, dopĺňal a robil podrobnú analýzu každej vyučovacej hodiny, z ktorej bude vychádzať pri plánovaní nasledujúcej. To znamená už počas hodiny zaznamenávať si reakcie žiakov, príp. zistenie nevyhovujúcich postupov. Premyslenou a systematickou prípravou predchádza učiteľ nesprávnej organizácii času počas vyučovacej hodiny /stratový čas/.