Pojem plánu:
a)pripravená predstava o niečom
b)rozvrh činností vzhľadom na cieľ a metodiku
c)rozvrh, náčrt, program
Pedagogické plánovanie - týka sa školstva, osvety, každej intencionálnej výchovy /edukácie/
Didaktické plánovanie – skúma ciele, prostriedky a podmienky výučby /uč. plán, osnova, tematický plán vyučovacej jednotky/
Projekčná činnosť učiteľa / nový termín, nie však syn. plánovania/ - špecif. druh pl.čin. – cieľom je vytvorenie určitého projektu. Plán základnej jednotky vyučovania
Faktory podieľajúce sa na pláne vyučovania:
-cieľ
-téma
-tvorivé metódy učiteľa
-sociálne správanie žiaka
-prostriedky a čas kt. je k dispozícii
Pri tvorbe plánov sa presúva pozornosť na osobnosť žiaka.
Didaktická analýza učiva
Prečo je dôležitá?
Základná príprava učiteľa na vyučovanie s dôslednou didaktickou analýzou učiva by mala v systéme práce učiteľa zastávať významnú úlohu. Dôvodov je viacero: náročnejší obsah učiva si vyžaduje skutočne premyslené prístupy k vyučovaniu a k žiakom, výučba v súčastnosti už nie je len vytváranie nových vedomostí, ale aj rozvoj afektívnej a psychomotorickej stránky žiaka. Treba si pripomenúť, že dnešní žiaci majú veľa poznatkov a vedomostí a nie sú „tabula rasa“. Pre tieto aj mnohé ďalšie aspekty by mal učiteľ robiť dôslednú didaktickú analýzu učiva.
V súvislosti s prípravou učiteľa na vyučovanie sa najčastejšie zdôrazňujú tieto požiadavky:
a)stanoviť výchovný a vzdelávací cieľ vyučovacej jednotky /vyuč. hodina, vychádzka, exkurzia, prednáška/
b)využiť adekvátne vyučovacie metódy
c)výber uč. pomôcok, didaktickej techniky a ich začlenenie do vyučovania
Didaktická analýza učiva – taká príprava na vyučovanie, v ktorej dominujúcu úlohu hrá obsah preberaného učiva
Skalková: myšlienková činnosť učiteľa, ktorá mu umožňuje z pedagogického hľadiska preniknúť do učebnej látky
Maňák: uvedomenie si jednotlivých komponentov /pojmov, zákonov, metód, zručností, návykov, logických operácií; uvedomenie si základných vzťahov, súvislosti s inými oblasťami poznania, ich etické a estetické pôsobenie na osobnosť žiaka
Ide teda o viac ako len príprava učiteľa na vyučovanie, ktorá môže mať niekedy charakter len formálnej prípravy.
Každý učiteľ by mal vychádzať z nasledovného:
1.Analýza predchádzajúcich vedomostí a skúseností žiakov – je východiskom pre tvorivú prácu s učivom: učivo môže/nemusí byť pre žiakov známe
2.Analýza základných pojmov a vzťahov v učive – ujasnenie si štruktúry učiva, ktoré pojmy sú základné, pomocné, rozširujúce. Súčasťou je aj vzťahová analýza – aké vzťahy sú medzi pojmami, predmetmi, javmi
3.Analýza základných činností vedúcich k pochopeniu a osvojeniu si učiva – operačná analýza – zameriava sa na činnosti učiteľa, ktoré musí sám uskutočniť, ale najmä žiak, aby dospel k stanovenému cieľu
4.Analýza učiva z hľadiska medzipredmetových vzťahov
a)horizontálne medzipredmetové vzťahy – jednotlivé predmety v ročníku
b)vertikálne medzipredmetové vzťahy – nadväznosti na predchádzajúce a nasledujúce ročníky
5.činnostná analýza – zameriava sa na činnosti a operácie – analýza, syntéza, dedukcia,
indukcia, porovnávanie, pamäťové operácie
Doterajšie poznatky naznačujú, že príprava učiteľa na vyučovanie nepatrí práve k „silným stránkam“ viacerých učiteľov.
nasledujúce 2 modely prípravy:
Výchovné ciele – vyučovacia jednotka môže mať viacej; podstatné je, aby boli:
-komplexné – rozvoj kognitívnych, afektívnych a psychomotorických schopností žiaka
-konzistentné – jednotlivé ciele vzájomne prepojené
-kontrolovateľné – jasné vymedzenie požiadaviek, ktoré možno pozorovať, hodnotiť
-primerané – náročné, ale primerané žiakom
Analýza učiva:
1.pojmy – základné, pomocné, doplnkové
2.zručnosti – intelektuálne, senzorické, motorické
3.návyky – vytvárať v škole, ale zapojiť do toho aj rodinu
4.myšlienkové operácie – podľa povahy učiva využiť čo najviac
5.spojenie školy so životom – analýza, syntéza, indukcia, vzťahy a súvislosti
6.medzipredmetové vzťahy – horizontálne a vertikálne
7.znázornenie – schémy, grafy, obrazy
alebo ďalsí model prípravy:
1.ciele – čo chcem dosiahnuť
2.akými prostriedkami
3.zvláštne didaktické hľadiská – vedomosti žiakov k danej téme, čo bude najťažšie pochopiť, ako aktivizovať žiakov, diferencovaný prístup k žiakom, aké učebné úlohy na precvičovanie a upevňovanie učiva, domáca úloha
4.výchovné možnosti
5.organizácia vyučovacej jednotky – typ hodiny, čo treba zabezpečiť
6.časový projekt VJ
7.realizácia prípravy – spolupráca žiakov
V súčasnosti môžeme pozorovať rôzne prístupy učiteľov k príprave na vyučovanie. Sú učitelia, ktorí vzhľadom k svojim dlhoročným skúsenostiam sú presvedčení, že sa nemusia pripravovať na vyučovacie hodiny. Vyučovacie metódy týchto učiteľov sa však postupom času stávajú rutinné, pre žiakov nudné a nezaujímavé. Často nerešpektujú požiadavky žiakov, pretože svoje postupy majú zaužívané a nie sú ochotní ich ničomu prispôsobovať.
Títo učitelia často stagnujú aj profesionálne, pretože nemajú tendenciu ďalej sa vzdelávať a nemôžu tak zachytiť rôzne inovácie a nastupujúce trendy.
Je nevyhnutné, aby učiteľ svoje prípravy pravidelne aktualizoval, dopĺňal a robil podrobnú analýzu každej vyučovacej hodiny, z ktorej bude vychádzať pri plánovaní nasledujúcej. To znamená už počas hodiny zaznamenávať si reakcie žiakov, príp. zistenie nevyhovujúcich postupov. Premyslenou a systematickou prípravou predchádza učiteľ nesprávnej organizácii času počas vyučovacej hodiny /stratový čas/.
