Je založené na samostatnom štúdiu frekventantov, ktorí dostávajú od učiteľa (tútora) materiály na samoštúdium, majú možnosť s ním konzultovať (vyhradenou formou, vo vyhradenom čase) a prípadne mu priebežne odovzdávajú (resp. posielajú) dohodnuté výstupy (kontrolné testy, projekty, eseje, seminárne práce,...). Tútor môže hodnotiť svojich študentov priebežne – podľa prejavenej aktivity (napr. konzultácie) a podľa výstupov, prípadne na základe záverečnej práce alebo formou záverečnej skúšky (nie dištančne).

Existuje mnoho definícií dištančného vzdelávania. Výstižná je definícia, ktorú použil Rowntree:
“Dištančné vzdelávanie je technológia, ktorá umožňuje študujúcemu učiť sa samostatne, a to vďaka samoinštrukčným materiálom (ako sú špeciálne učebnice, cvičebnice, multimediálne balíky ap.) a WWW materiálom, zdrojom v práci a obci, dopisovaniu, telekonferenciám a podpore tútora a konzultanta. Môže byť viac otvorené ako konvenčné kurzy.”

Hlavné charakteristiky dištančného vzdelávania:
oddelenie pedagóga a študujúceho minimálne počas prevažnej doby výučby, teda pedagóg a študent sa nemusia nachádzať v tom istom čase na tom istom mieste (distance = vzdialenosť),
poskytnutie obojsmernej komunikácie (pedagóg – študent, vzdelávacie stredisko – študent, študent – študent),
používanie rôznych vzdelávacích technológií a médií na spojenie pedagóga a študujúceho a na distribúciu obsahu vzdelávania. Technológie a médiá používané v dištančnom vzdelávaní sú na báze:
tlače (príručky pre samoštúdium, špeciálne učebnice, fax ap.),
zvuku (telefón, hlasová pošta, audiokonferencie, audiokazety ap.),
počítačov a prenosu dát (e-mail, WWW, videokonferencie, CD-ROM, rôzny softvér ap.),
videa (videokazety, satelitné videokonferencie, mikrovlnné televízne konferencie, digitálne desktop videokonferencie, internetové videokonferencie ap.). Z uvedeného vyplýva, že dištančné vzdelávanie je multimediálna forma riadeného samoštúdia, ktorá poskytuje nové vzdelávacie príležitosti a podporné vzdelávacie služby pre spravidla samostatne študujúcich dospelých účastníkov. Hlavná zodpovednosť za priebeh a výsledky vzdelávania spočíva na študujúcich, ktorí sú oddelení od pedagógov (lektorov, inštruktorov, konzultantov).

Existujú dve formy distribúcie dištančného vzdelávania:

synchrónna (všetci účastníci môžu komunikovať v rovnakom čase, interakcia pedagóga a študentov prebieha v rovnakom, t. j. “reálnom” čase), ide napríklad o počítačové konferencie, IRC, interaktívna TV ap.;
asynchrónna (študenti nemusia byť v rovnakom čase na rovnakom mieste, resp.