Dištančne vzdelávanie
Priemyselná revolúcia, búrlivý rozvoj prírodných vied, trhová ekonomika – to všetko malo v poslednom storočí za následok prudké zrýchlenie nielen vedecko-technického rozvoja, ale aj životného tempa väčšiny obyvateľov tejto malej planéty. Dnes už skutočne môžeme považovať našu planétu za malú, pretože vďaka technologickému pokroku sa môžeme virtuálne ocitnúť na ktoromkoľvek jej mieste v priebehu niekoľkých sekúnd a fyzický presun nám v podstate tiež nebude trvať oveľa dlhšie. Vďaka globalizácií narastá konkurencia – ak sa chceme uplatniť, musíme si neustále zvyšovať svoju kvalifikáciu. Narastá množstvo odborov a zameraní, trh práce si vyžaduje stále užšiu špecializáciu expertov a toto všetko spolu s rozvojom informačných a komunikačných technológií (IKT) vytvára ideálne prostredie pre rozvoj dištančného vzdelávania – vzdelávania na diaľku.
Z hľadiska úspory ľudských a prírodných zdrojov, ale aj šetrenia času je rozhodne vzdelávanie dištančnou formou jedným z najzaujímavejších a v súčasnosti aj najperspektívnejším smerom získavania kvalifikácie. Využíva sa hlavne v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, resp. ak treba vzdelávať relatívne malé množstvo ľudí (napr. špecialistov v istej oblasti) na relatívne veľkom území.
Začiatky dištančného vzdelávania siahajú až do 19. storočia. Prvú zmienku o dištančnom vzdelávaní môžeme nájsť z roku 1892, v katalógu Univerzity vo Wisconsine (Rumble, 1986). Dnes má z európskych krajín pravdepodobnejšie najrozvinutejší systém dištančného vzdelávania Fínsko, od 80- tych rokov totiž tvorí dištančné vzdelávanie ťažisko vo vzdelávaní dospelých (napr. v roku 1994 takto vyštudovalo približne 8 000 ľudí). Mohutný rozvoj dištančného vzdelávania vo Fínsku je spôsobený pravdepodobne nízkou hustotou obyvateľstva – dištančná forma je výrazne finančne výhodnejšia.
Na Slovensku sme zatiaľ v tomto smere ešte len na začiatku, aj keď vďaka podpore európskeho programu PHARE bolo už v máji 1996 pri STU v Bratislave zriadené Národné stredisko pre dištančné vzdelávanie a následne vznikla Slovenská sieť dištančného vzdelávania. Najaktívnejším je Lokálne stredisko pre dištančné vzdelávanie na TU Košice, ktoré má momentálne v ponuke 11 vzdelávacích programov.
Dištančné vzdelávanie, teda „vzdelávanie na diaľku“, je taký typ vzdelávania, pri ktorom nemusia byť učiteľ a študent na tom istom mieste, ale komunikujú spolu „na diaľku“.
Je založené na samostatnom štúdiu frekventantov, ktorí dostávajú od učiteľa (tútora) materiály na samoštúdium, majú možnosť s ním konzultovať (vyhradenou formou, vo vyhradenom čase) a prípadne mu priebežne odovzdávajú (resp. posielajú) dohodnuté výstupy (kontrolné testy, projekty, eseje, seminárne práce,...). Tútor môže hodnotiť svojich študentov priebežne – podľa prejavenej aktivity (napr. konzultácie) a podľa výstupov, prípadne na základe záverečnej práce alebo formou záverečnej skúšky (nie dištančne).
Existuje mnoho definícií dištančného vzdelávania. Výstižná je definícia, ktorú použil Rowntree:
“Dištančné vzdelávanie je technológia, ktorá umožňuje študujúcemu učiť sa samostatne, a to vďaka samoinštrukčným materiálom (ako sú špeciálne učebnice, cvičebnice, multimediálne balíky ap.) a WWW materiálom, zdrojom v práci a obci, dopisovaniu, telekonferenciám a podpore tútora a konzultanta. Môže byť viac otvorené ako konvenčné kurzy.”
Hlavné charakteristiky dištančného vzdelávania:
oddelenie pedagóga a študujúceho minimálne počas prevažnej doby výučby, teda pedagóg a študent sa nemusia nachádzať v tom istom čase na tom istom mieste (distance = vzdialenosť),
poskytnutie obojsmernej komunikácie (pedagóg – študent, vzdelávacie stredisko – študent, študent – študent),
používanie rôznych vzdelávacích technológií a médií na spojenie pedagóga a študujúceho a na distribúciu obsahu vzdelávania. Technológie a médiá používané v dištančnom vzdelávaní sú na báze:
tlače (príručky pre samoštúdium, špeciálne učebnice, fax ap.),
zvuku (telefón, hlasová pošta, audiokonferencie, audiokazety ap.),
počítačov a prenosu dát (e-mail, WWW, videokonferencie, CD-ROM, rôzny softvér ap.),
videa (videokazety, satelitné videokonferencie, mikrovlnné televízne konferencie, digitálne desktop videokonferencie, internetové videokonferencie ap.). Z uvedeného vyplýva, že dištančné vzdelávanie je multimediálna forma riadeného samoštúdia, ktorá poskytuje nové vzdelávacie príležitosti a podporné vzdelávacie služby pre spravidla samostatne študujúcich dospelých účastníkov. Hlavná zodpovednosť za priebeh a výsledky vzdelávania spočíva na študujúcich, ktorí sú oddelení od pedagógov (lektorov, inštruktorov, konzultantov).
Existujú dve formy distribúcie dištančného vzdelávania:
synchrónna (všetci účastníci môžu komunikovať v rovnakom čase, interakcia pedagóga a študentov prebieha v rovnakom, t. j. “reálnom” čase), ide napríklad o počítačové konferencie, IRC, interaktívna TV ap.;
asynchrónna (študenti nemusia byť v rovnakom čase na rovnakom mieste, resp.
virtuálnom mieste, neštudujú v rovnakom okamihu, interakcia neprebieha v rovnakom čase, študenti si volia čas prístupu k vzdelávacím materiálom, je flexibilnejšia). Napríklad korešpondenčné kurzy, e-mail, diskusné skupiny, WWW a podobne.
Oproti iným formám má využitie Internetu v dištančnom vzdelávaní množstvo výhod. V prvom rade je to mimoriadne rýchla a efektívna forma komunikácie – poskytuje možnosť posielania textovej, obrazovej aj zvukovej formy informácií prakticky v reálnom čase a za veľmi nízku jednotkovú cenu. Vďaka tomu vytvára priestor pre využívanie rôznych foriem učebných materiálov – od textov a obrázkov, cez animácie a audiozáznamy, až po videozáznamy a multimediálne interaktívne aplikácie (on-line testy, hry, simulácie, virtuálne laboratóriá a pod.). Významnou podporou učebného procesu môže byť v tomto smere využitie hypertextu, ktorý je typický pre počítačové systémy a hlavne pre internetovú službu WWW.
Hlavné výhody dištančného vzdelávania z pohľadu študenta:
študent študuje v čase, ktorý mu vyhovuje,
študent môže študovať vo vzdelávacej inštitúcii na ľubovoľnom mieste a nemusí cestovať a dochádzať,
štúdium je možné aj popri zamestnaní,
študent si určuje vlastné tempo štúdia,
štúdium je možné aj pre telesne po-stihnutých,
kvalita kurzu nezávisí iba od kvality vyučujúceho, ale aj od kvality výučbových materiálov na samoštúdium a od podporného systému vzdelávania,
výučba prebieha pre mnohých atraktívnou modernou formou, ktorá zvyšuje motiváciu. Hlavné výhody dištančného vzdelávania z pohľadu vzdelávacej inštitúcie:
väčšia cieľová skupina, možnosť internacionalizácie štúdia,
vzdelávacie inštitúcie môžu organizovať štúdium aj pre menší počet účastníkov priebežne,
lektori môžu byť z iných inštitúcií alebo z iných krajín z celého sveta,
nie sú potrebné veľké priestory a následné vybavenie, nižšie sú náklady na prevádzku. Nevýhody dištančného vzdelávania z pohľadu študenta:
študenti musia byť značne motivovaní, aby boli úspešní, preto nie každému táto forma vyhovuje,
niektorým študentom chýba priamy kontakt s lektorom a kolegami, čo vyvoláva pocit osamelosti,
možná bezradnosť pri niektorých častiach učiva,
náročné zadelenie času na štúdium, keďže väčšinou študujú dospelí ľudia s povinnosťami v zamestnaní a domácnosti,
spoliehanie sa, že systém platenia umožní získať osvedčenie.
Nevýhody dištančného vzdelávania z pohľadu vzdelávacej inštitúcie:
náročná tvorba (financie, čas) výučbových kurzov a študijných materiálov na samoštúdium, potrebné sú oveľa väčšie tímy rôznych odborníkov pri príprave kurzov oproti klasickej prezenčnej forme štúdia,
nutné školenia na dištančné vzdelávanie pre celý tím tvorcov a lektorov,
nutnosť koordinácie a zabezpečenia dobrej spolupráce heterogénneho tímu odborníkov, ktorí realizujú kurz a sú často fyzicky vzdialení,
veľká závislosť od počítačových technológií a ich bezporuchovej prevádzky. Dištančné vzdelávanie si na Slovensku zatiaľ len hľadá svoje miesto, zo zahraničných skúseností však môžeme usudzovať, že nebude trvať dlho a on-line kurzy si získajú množstvo priaznivcov. Je to jeden z dôsledkov globalizácie spoločnosti, na druhej strane zároveň podporuje regionálny rozvoj a decentralizáciu, pretože ľudia sa už nemusia „sťahovať za vzdelaním“.
|