Overujú si pritom vedomosti nadobudnuté v škole a súčasne si ich aj obohacujú.
Na začiatku pobytu v detskom tábore oboznámime deti s bezprostredným okolím tábora(vychádzka oddielu s prieskumom okolia tábora), zameriavame sa na nácvik orientácie, na prácu s mapou, na varenie, nácvik prvej pomoci apod., v ďalšom období organizujeme výlety do širšieho okolia a precvičujeme základy turistických znalostí a zručností(OSÚCH,1985).

Ciele turistickej činnosti
Pri stanovení cieľov programu turistiky je treba vychádzať z obsahu troch základných zložiek turistiky.

Rozoznávame tri základné obsahové zložky turistiky:
a) vlastivedná kultúrno-poznávacia činnosť : - poznanie miesta so zameraním na
súčasnosť a históriu,
- spoznanie okresu a kraja s rovnakým zameraním,
- poznávanie a ochrana prírody,
- nadobúdanie kultúrnych a estetických poznatkov;
b) získavanie odborno-technických znalostí : - orientácia a základy topografie,
- zdravoveda a prvá pomoc,
- táborenie, varenie a stravovanie v prírode,
- uzlovanie a práca s lanom,
- predpoveď počasia,
- príprava a údržba vybavenia,
- pravidlá cestnej premávky,
- pravidlá pre plavbu lodí,
- signalizácia a šifrovanie,
- účasť na príprave a vedení turistických akcií,
- príčiny a predchádzanie vzniku nebezpečenstva pri turistike,
- zvládnutie povelov a signálov;
c) pohybová činnosť : - aktívny telesný pohyb,
- telesné cvičenia,
- hry v prírode,
- fyzická práca spojená s pohybom v prírode,
- budovanie tábora a zabezpečovanie prevádzky tábora.


Je prirodzené, že vzájomný pomer obsahu jednotlivých zložiek sa mení. Žiadna by sa však nemala vynechať, lebo turistika by stratila svoj špecifický charakter (DUŽÍK,1987).




3.1 Organizačné formy turistiky

Usporiadanie tábora je samo osebe najvyššou organizačnou formou turistiky.

Ďalšie formy: a) jedno- a dvojdňové putovania pešie, na bicykloch alebo lodiach – podľa organizácie presunu účastníkov tábora; zameranie týchto akcií je dané zameraním tábora a jeho programovou náplňou;
b) jedno- a dvojdňové výlety zo základne tábora, ktorých náplň možno organizovať aj monotematicky;
c) vychádzky alebo výjazdy na bicykloch alebo lodiach do okolia základne, ktoré môžu mať tak isto ako jedno- a dvojdňové výlety – podľa zamerania činnosti -
- kultúrno-poznávací charakter,
- odborno-technický charakter, alebo môžu byť zamerané
- na telesnú prípravu;
d) exkurzie, ktoré možno spojiť s vychádzkou;
e) turistické alebo turisticko- branné súťaže a hry, ktoré sú doplnkovou formou turistiky a organizujú sa ako – jednorázové
- krátkodobé
- dlhodobé (aj etapové) (DUŽÍK,1987).



4. Prezentácia a didaktická analýza táborovej formy športovej činnosti.

4.1 TÁBOROVÁ OLYMPIÁDA

V poslednom týždni táborového pobytu môžeme zorganizovať táborovú olympiádu. Je to dobrá príležitosť, ako preveriť účinnosť doterajšej športovej činnosti jej merateľnými výsledkami. Táborová olympiáda nadväzuje na predchádzajúce súťaže v jednotlivých disciplínach, je akýmsi vyvrcholením pretekov v atletike, plávaní a v ďalších športových odvetviach. Okrem toho pri cieľavedomej príprave môže byť táto športová súťaž i dobrým podnetom na zvýšenie záujmu o menej príťažlivé športové disciplíny zaradené do programu olympiády.
Táborová olympiáda nemá byť len prehliadkou najlepších, naopak, má byť charakterizovaná snahou o čo najširšie zapojenie detí všetkých vekových skupín. I keď sa bojuje o víťazstvo, hlavné je čestné športové zápolenie všetkých. Preto volíme program olympiády tak, aby mali všetci možnosť aktívne sa na ňom zúčastniť ako pretekári. Možno do neho zaradiť atletický alebo branný viacboj, niektorú z jednoduchších foriem orientačného preteku, hod granátom do cieľa, skok do diaľky, šplh s prírazom, hod kriketovou loptičkou, beh na 30 až 60 m, plávanie na 25 m a pod. Okrem toho zaradíme aj niečo atraktívne pre divákov, a to buď finálovú súťaž (napr. finálové stretnutie táborového turnaja v minifutbale), alebo exhibíciu individuálnych športov (napr.