Vzťah učiteľa voči žiakom
Nevyhnutnou podmienkou úspechu v pedagogickej práci a radosti z nej je láska k deťom, kladný vzťah k mládeži. Učiteľovu lásku si cenia najmä žiaci, ktorým prípadne chýba v rodine. 2
Láska k žiakom plodí úsilie porozumieť im, vedieť pochopiť, priblížiť sa im, ochotu poradiť im a pomôcť, prejavovať o nich starostlivosť. Kladný, srdečný prípadne priateľský vzťah učiteľa k mládeži neznamená, že učiteľ nemá mať od žiakov náležitý odstup. Familiárnosť a rovnostárstvo, rýchlo vedie k strate alebo aspoň k zníženiu učiteľovej autority, rovnako ako jeho povýšenosť a neprístupnosť. Má prejavovať rovnaký vzťah k všetkým žiakom, úctu voči žiakovej osobnosti, ktorá tvorí súčasť jeho pedagogického humanizmu. Učiteľ má usilovať získať si dôveru žiakov a tú nesklamať, má vedieť odpustiť žiakovi, umožniť mu polepšiť sa.
Má byť voči žiakom náročný a primerane prísny. Náročnosť však nesmie prechádzať v preťažovanie žiakov, podobne ako prísnosť. Vyžaduje sa rozvážne používanie kladných a záporných pedagogických opatrení /vedieť žiakov podľa zásluhy pochváliť, zvyšovať ich sebavedomie, vyhýbať sa negatívnym sugesciám -nehovoriť žiakom, že sú neschopní, hlúpi.../ Nemá obmedzovať svoj styk so žiakmi mimo školy.

Pedagogický takt učiteľa predpokladá predovšetkým dobre individuálne poznať žiakov, prenikať do psychiky, vedieť odhaliť vnútorné motívy konania, túžby, ktoré hýbu jednotlivcom, ovplyvňujú jeho konanie./Bakoš,1977/
Pedagóg odovzdáva informácie, ktoré učiaci sa spracováva. O kvalite spracovania sa pedagóg dozvedá pomocou spätnej väzby od učiaceho sa. Podľa Ďuričeka /1996/ ide o tieto kategórie komunikačných aktivít: inštrukcie, korekcie činnosti, motivovanie, hodnotenie konania, správania, otázky zaujímavé úlohy, príhovory, telesný kontakt a návestia. I neverbálnu komunikáciu: základné formy prirodzených pohybov, výrazové pohyby tváre, tela a končatín, ukážky pohybu, pohybové umenie /Kasa,1996/. Pedagóg komunikuje nielen slovami, ale aj svojím výzorom, gestami, mimikou – ide o tzv. totálnu komunikáciu /Zelina, 1991/. Majerský /1993/ predkladá tento popis činnosti učiteľa a žiaka v telesnej výchove: organizačné zabezpečenie vyučovacích hodín, aktualizácia skôr osvojených vedomostí a pohybových činností, motivácia a mobilizácia žiakov na vyučovaní, samostatná angažovanosť žiakov.

V súčasnosti sa do popredia dostávajú požiadavky zvýšenej socializácie a humanizácie vyučovacieho procesu /Hošek,1990/.
Za predpoklad zvýšeného a trvalého záujmu o pohybovú aktivitu, najmä školskej mládeže, sa považuje zvýšiť emocionalitu vyučovacieho procesu. Je žiadúce vyberať také pohybové prostriedky, metódy, formy, ktoré sú pre učiacich sa príťažlivé a spôsobujú im príjemné zážitky. Zdôrazňuje sa potreba prechodu od športu pre výkon k športu pre radosť /Bebčáková,2000/.
Podnecovanie sebaformujúcich a sebahodnotiacich aktivít učiacich sa – navodzovať situácie pre samostatné spontánne, racionálne a tvorivé prejavy aktivity žiakov pri výbere pohybových prostriedkov a spôsobov ich použitia. K tomu využívať vytvorené normy sebahodnotenia pohybovej výkonnosti s dôrazom na hodnotenie prírastkov výkonnosti a rešpektovaním individuálneho tempa učenia a reakcie organizmu na záťaž.
Navodzovanie socioemočnej klímy pre morálnu socializáciu a rozvoj kultúrneho a prosociálneho konania – zámerne využívať výchovné situácie a vyzdvihovať pozitívne morálne kvality popredných športovcov a spolužiakov, ako sú čestnosť, vzájomná pomoc, skromnosť, tolerancia, racionálny životný štýl. Potierať negatívne prejavy uvedených vlastností.

3. CIEĽ
Cieľom práce je nadobudnúť základné teoretické, ale aj praktické znalosti a vedomosti o správaní sa žiakov na hodinách telesnej výchovy. Pochopenie ich konania a komunikácie medzi rovesníkmi a učiteľom na hodinách telesnej výchovy.
aznamenať priebeh hodiny telesnej výchovy /vybrať si objekt pozorovania, druh prejavu správania a sledovanie frekvencie daného javu/.

4. METODIKA
Pomocou hospitačného záznamu som zaznamenávala dej vyučovacej jednotky v troch triedach /interakcia učiteľ a žiak/ v didaktických interakčných jednotkách čiarkovacou metódou. To znamená, že som každých 5-10 sekúnd urobila čiarku v príslušnom riadku činností učiteľa a žiaka, pričom v jednej didaktickej interakčnej jednotke môže byť súčasne i viac než jedna činnosť učiteľa alebo žiaka./Bebčáková,2003/