TEREOTICKÝ ROZBOR PROBLÉMU
Osobnosť učiteľa

Vo výchovnovzdelávacom procese dochádza k zákonitej vzájomnej interakcii medzi učiteľom a žiakom, pričom učiteľ pôsobí výchovne a vzdelávajúco na žiakov.
1. Podstata výchovného pôsobenia učiteľovej osobnosti je v tom, že svojím vplyvom utvára osobnosť žiakov. Pritom učiteľ nepôsobí výchovne na žiakov iba slovom alebo tými svojimi vlastnosťami, ktoré chce uplatniť, ale celou svojou osobnosťou. Tú treba chápať ako organický súhrn učiteľových vedomostí a spôsobilostí, osobných vlastností a spôsobov správania.
2. Podstata vzdelávacieho pôsobenia učiteľovej osobnosti je v tom, že pozná hlbšie a širšie súvislosti žiakmi osvojovaných poznatkov, ako im môže poskytnúť učebnica. Učiteľ si uvedomuje zmysel poznávania, cieľ vyučovania. Svojím citovým a mravným postojom k vštepovaným poznatkom obohacuje tieto poznatky o nové zložky – „o etos ľudského postoja“. /Ďurič,1973/

Učiteľova osobnosť je najsilnejším motivačným činiteľom učenia sa žiakov.
Na rozdiel od iných osobností, resp. ľudí v iných povolaniach, charakterizujú viaceré znaky, vlastnosti, ktoré podmieňujú jednak voľbu učiteľského povolania, ale sa utvárajú aj v priebehu povolania. Nie každý učiteľ má predpoklady stať sa výchovným činiteľom v kladnom slova zmysle vo vývine žiaka. Môže sa ním stať iba osobnosť s náležitými vedomosťami, s kladnými osobným vlastnosťami, dôstojného spôsobu života a správania.
Psychologické osobitosti učiteľovej osobnosti
l. prejavované vo vzťahu k iným ľuďom – prejavuje sa najmä vo výraznej sociálnej upriamenosti. Je to osobnosť sociálneho typu, vyznačujúca sa citlivým prístupom k inému človekovi, tendenciou stýkať sa s ním, ochotou pomáhať mu, obetovať sa. Príznačná je pre ňu schopnosť „kontaktovať sa“ , „vcítiť sa“ do psychiky iného.

Ďalej ju charakterizuje tvorivý prístup, úsilie iného formovať /učiť, vychovávať/, budiť a uspokojovať túžbu po poznaní, sebavýchove a sebazdokonaľovaní. Príznačný je pre ňu zvýšený záujem o intelektuálny, citový a mravný rozvoj iných žiakov. Pre učiteľa je typická trpezlivosť v sociálnych kontaktoch, ktorá sa zakladá na láske k deťom a mládeži.
2. prejavované vo vzťahu k sebe samému – príznačné najmä vedomie zvýšených nárokov na vlastnú osobnosť, potreba stáleho sebaovládania vyplývajúca z potreby byť vzorom, príkladom. Prejavujú sa zvýšeným úsilím o sebavzdelávanie, sebavýchovu, sebakontrolu a to tak citového života /potláčanie a ovládanie nálad/, ako aj celkového správania v škole i mimo školy.
3. v myslení a vyjadrovaní – tu je predovšetkým charakteristický zvýšený stupeň inteligencie, schopnosť vyjadriť tie isté myšlienky na rôznej úrovni náročnosti, postrehovať chápanie, myslenie iných a prispôsobovať sa mu, osobité vyjadrovacie schopnosti.
4. v povahových črtách – príznačná pre povahu učiteľa je duševná sviežosť a mladosť, ochota prijímať nové podnety, idey, zvýšený cit pre spravodlivosť, často životný optimizmus a zmysel pre humor.