Telesná a duševná hygiena žiaka

Telesná a duševná hygiena žiaka je hraničná interdisciplinárna vedecká a študijná disciplína, konštituovaná poznatkami predovšetkým týchto troch skupín vied: biologických, lekárskych a spoločenských.
Hyg. skúma rozmanité všestranné vývojové vzťahy, životné deje, charakteristiky i reaktivitu žiakov na teles. a dušev. záťaž výchovno-vzdelávacími činnosťami. A to v ich životnom a výchovno sociálnom prostredí a podmienkach.
Úlohou štúdia predmetu je poskytovať poznatky kt. charakterizujú vývojové zvláštnosti, živ. dejov i teles. orgínov a systémov žiakov. (vo všetkých vekových kategóriách)

TaDH (Telesná a Duševná Hygiena) - ako interdisc. odbor úzko spolupracuje s:
* lekárskou biológiou (stavba ľuds. tela)
* lekár. fyziológiou (ako to tam ^ funguje)
* Pediatriou (dets. lekárstvo)
* dorastovým lekárstvom (len o kat. vyššie)
* Hygienou (vzťah človeka k meniacemu sa živ. prostr. a prac. podm.)
* komunálnou hygienou (ochran pitnej vody, čistota verej. priestranstiev, odvoz komunálneho odpadu)
* hygienou práce (zariadenie prac. prostredia)
* hygienou výživy
* sociálnym lekárstvom (ľudia kt. nie sú schopný samostat. existovať)
* hygienou detí a dorastu
* detskou psychiatriou (stanovuje diag., napomáha liečbe)
* imunológiou (prevencia chorôb, očkovanie)
* populačnou genetikou (kontroluje, sleduje, vyhľadáva, zabezp. aby sa rodila zdravá generácia)
* neonatológiou (disc. kt. spadá pod ginekologicko-pôrodnicko-pediatrické obl. = starostliv. o dieťa tesne pred, počas a po narodení)
* klinickou psychológiou (psych. pooperačné stavy, ťažké psych. probl. traumy)
* liečebnou rehabilitáciou
* telových. lekárstvom
* ortopédiou
* endokrynológiou
* očným lekárstvom
* ušnonosnokrným (ORL)
* sexuológiou
* interným lekárstvom (srdce, cievna sús., dých. sús., tráv. sús.)
* biologickou antropológiou (vývin jednotlivca osobytne)
* vývojovou antropológiou (vývin organizmuz hľ. historického)

Čo je zdravie ?
Zdravie predstavuje určit. dynamický stav organizmu človeka, kt. je podmienený biologicky, psychologicky a spoločensky, ide v podst. o vzťahy dvoch systémov - vnútorného sys. (organizmu) a vonkajšieho sys. - prostredie; kt. na seba dialekticky pôsobia a vytvárajú tak nevyhnutnú potrebu rovnovážneho stavu. (= jednota organizmu a prostredia)

Hygienické zásady ped. procesu
Nad všetkým dominuje CNS (vyššia nervová) a jej činnosť. Vedecké výskumi dokázali, že vyššia nervová čin. podlieha mnohým kvalit. a kvantit. zmenám, kt.

závisia na stave CNS.

Významne sa to uplatňuje:
* výživa CNS
* stav celého org.
* vplyv prostredia
* zmeny vyvolané endokryními žľazami alebo chorobami CNS
* vplyvy ostat. sústav
* preťaženie a vyčerpanie
* psychic. stresy a záťaže

Hygiena vyššej nerv. činnosti spočíva v tom, že sa organiz. žiaka zabezpečuje:
* dobrý celkový teles. a duševný stav
* dostatok pravidelného spánku
* plnohodnotná výživa
* pestrý a primeraný telesný pohyb (najmä na čerstvom vzduchu)
* pravidelný rytmus života, práce i odpočinku
Tým sa vytvárajú zákl. podmienky pre harmonický rozvoj organizmu.

Nabúranie vytv. dynamického stereotypu je nutné (nacvičovanie po krokoch).

CNS - má možnosti prispôsobiť sa zmenám novým podnetom a situáciám ak je tomu dostatočne primeraný čas. Náhle zmeny totiž vyvolávajú poruchu => jedným z hlavných hyg. probl. je stanovenie rytmu života, práce a spôsobu života, pričom rytmus je najmä parametrom času.
Typic. pre dieťa od narodenia až po dospelosť je že vyššia nervová činnosť sa neustále vyvíja, zdokonaľuje. Uplatňuje sa typ VNČ (vyšš. nerv. činn.), kt. je daný silou nerv. buniek. Učenie je z hľ. činnosti človeka, považované za prácu. Delíme ju na prácu:
* prevažne telesnú
* telesnú s prevahou svalovej koordinácie
* prevažne zmyslovú
* prevažne duševnú
* duševne zmyslovú

O úspešnosti pri učení rozhoduje najmä:
* fyziologický funkčný stav organizmu najmä jeho CNS
* úroveň a kvalita sociálno pracovnej motivácie
* faktory vonkajšieho pracovného a životného prostredia

Pracovná výkonnosť je určit. schopnosť podávať istý očakávaný (normovaný) výkon v určit. prac. činnosti => adaptácia v danej konkrét. situácii.
Funkčná zdatnosť je schopnosť org. optimálne a primerane hospodárne reag. na rôzne vplyvy (podnety) z prostredia.

Učiteľ je dostatočne kvalifikovaný keď vie, dokáže, poznatky o pracovnej kapacite žiakov a zákonistotiach fyziológie učenia využív. v celej výchov. - vzdel. činmosti so žiakmi rôz. veku a za meniacich sa podmienok.
Únava z činnosti je prirodzeným následkom vykonanej práce a je to návratné zhoršenie funkčných dejov a stavov v organizme.
Učiteľ org. určit. potreb. zmeny, kt. majú možnosť navrátiť do funkčného stavu. (org. dňa)



Prejavy únavy:
* zníži sa rozsah pozornosti
* zníži sa kapacita krátkodobej pamäti
* klesá rýchlosť vykonanej práce
* zníž. sa objem a množstvo vyk. práce
* zníž. sa kvalita práce
* zhoršujú sa, narúšajú sa, naučené a stereotypné úkony práce
* nastávajú individ. prejavy psych. rozladenosti

Z mimoškol. a rodi. vplyvov, vplýv. na únavu (predčasnú) najmä:
1. nedostatočne dlhý spánok (kvalita spánku)
2.

skoré ranné vstávanie
3. nedostatok kľudu na domácu prípravu
4. žiak nevie dobre čítať
5. nedostatok porozumenia rodičov pre škol. povinnosti žiaka
6. nedostatok citového vzťahu k dieťaťu
7. podceňovanie významu správnej životosprávy
8. prílišná pedantnosť rodičov
9. nedostatok času na aktiv. odpočinok
S.S.: je potrebné aby sa učiteľ oboznámil s dom. prostredím žiaka

Poslaním fyziológie práce je stanoviť náplň, druh a zaradenie práce do rytmu pracovnej, zmeny i dĺžky prestávok, a určiť normy odpočinku po práci.
Biologické rytmi vyjadrujú opakovateľnosť a rytmus všetkých životných dejov organizmu.
Biolog. rytmus je podobný tak pre cyklus dňa (24h), vyučovacej hodiny (45-60min), týždňa (7 dní), ako i roku (12 mesiacov). Jej priebeh je nasledovný: od začiatku cyklu (napr.pri dni je to od prebudenia) začína vzostup výkonnostnej krivky. Ak si za prebudenie stanovýme šiestu hodinu výkonnosť kulminuje okolo 10. hod., potom nasáva mierny pokles k 12. hod., od kedy krivka opäť rastie do 14. hod, nie však na úroveň z 10. hod. Potom nastáva silný pokles, v obd. 16. hod až pod úroveň spred 6. hodiny. následne krivka opäť mierne rastie až do 22. hod. kedy dosiahne polovicu úrovne zo 14. hod. potom nastáva hlboký útlm, po neskorší rast do počiatočného bodu. (približný priebeh výkonnostnej krivky) Tento priebeh sa teda zhoduje rovnako s cyklom týždňa a ostat. cyklov (napr. výkon vtýždni kulminuje v utorok a štvrtok, naopak piatok je v mínuse, výkend zodpovedá noci). Treba poznamenať, že krivka je pre každého jednotlivca iná v závislosti na jeho danostiach. Jej priebeh sa teda posúva v čase, nie však v celkovom priebehu. Pri prechode časovými pásmami je prispôsobivosť lepšia pri ceste smerom na západ. Celkovo je čas adaptácie pri CNS 24 hod., telesnej teplote (ak ide o prechod do tepelne odliš. prostr.) 3-4 dni, srdci 4 dni a pri vylučovaní Adrenalínu a Noradrenalínu, o každé časové pásmo, sa posun predlžuje o deň. Teda max. počet dní na adaptáciu organizmu je cca 12 dní. Opäť tu platí veľký individualizmus.

Extrovert skôr znesie kritiku než Introvert. => výchova pochvalou je dôležitá.