referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Erika, Erik
Štvrtok, 2. februára 2023
Martin Čulen
Dátum pridania: 07.05.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ecis
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 309
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 15m 30s
Pomalé čítanie: 23m 15s
 

Boli to však rodiny čisto slovenské a skoro zo všetkých stolíc Horného Uhorska. Takto sa znievske gymnázium hneď od svojho otvorenia stalo celoslovenským gymnáziom. V roku 1869 mu ponúkli miesto riaditeľa na gymnáziu v Prievidzi, kde by nemal starosti a mohol by spokojne tvoriť a učiť. No Čulen chcel vybudovať pravé slovenské gymnázium podľa vlastných predstáv.
Otvorenie prvého školského roku bolo radostnou skutočnosťou pre celý národ. O to s väčším prekvapením a sklamaním prijali správu o otvorení gymnázia jeho odporcovia. Šokovali ich mnohé skutočnosti: počet žiakov, vyhovujúca budova, dostatok finančných prostriedkov, dobre kádre profesorov, vybavenosť kabinetov a učební a najmä mimoriadna obetavosť Znieva.
Čulen sa preto oprávnene stal obľúbeným pedagógom a národovcom slovenského ľudu. Národnobuditeľský a výchovno-vzdelávací význam znievskeho gymnázia bol pre slovenský národ neoceniteľný.
Gymnázium v Kláštore po Znievom má jeden spoločný rys s Maticou slovenskou. Spolu vznikli, spolu mali snahu dať slovenskému národu kultúrne miesto, aké mu patrí.
Okrem premyslenej a vysoko odbornej výchovno-vzdelávacej práce na gymnáziu staral sa Martin Čulen s celým profesorským zborom o verejnú činnosť žiakov v záujme rozvoja slovenského národného hnutia.
Martin Čulen sa usiloval uvádzať do života gymnázia svoj učebný plán, ktorý bol zo všetkých slovenských gymnázií matičných rokov najpriebojnejší a najmodernejší a na jeho základe aj vybudoval zo znievskeho gymnázia prvé reálne gymnázium v Uhorsku. Znievske gymnázium trvalo len päť rokov. Maďarské úrady zatvorili všetky tri slovenské gymnázia i Maticu slovenskú. Znievske gymnázium zatvoril minister A. Trefort svojim nariadením zo dňa 21. septembra 1874.
Najväčšie dielo v živote Martina Čulena bolo zničené. Čulen sa musel definitívne rozlúčiť nielen so Znievom, jeho gymnáziom, ale aj so svojimi osobnými priateľmi. V Znieve bol ešte 28. marca 1875 a odišiel až začiatkom apríla 1875 a presťahoval sa do dedinky Čaky. Od roku 1893 začal Martin Čulen chorľavieť, o čom nikto z jeho priateľov nevedel. Koncom novembra 1893 odišiel už chorý na pohreb svojmu bratovi Štefanovi do Malaciek. Cestou naspäť prechladol a v Čake ostal už definitívne pripútaný na lôžko. Martin Čulen 23. januára 1894 o 3. hodine rannej zomrel.

Martin Čulen a slovenská pedagogická veda

Martin Čulen sa výrazne zapísal aj do dejín slovenskej pedagogickej vedy ako teoretik a praktik.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7    ďalej ďalej
 
Zdroje: Štilla, M.1983: Martin Čulen – pedagóg a národný buditeľ. Bratislava, SPN. 1983. 152 s.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.