Martin Čulen sa narodil dňa 31. mája 1823 v Brodskom, v rodine Štefana Čulena. Otcovu povahu zdedil zo všetkých troch synov (Martin, Michal, Štefan) práve Martin Čulen.
Do ľudovej školy začal Martin Čulen chodiť v roku 1830 v rodnom Brodskom. Po skončení ľudovej školy roku 1836 odviezol otec mladého Martina na štúdium gymnázia do neďalekej Skalice. Odtiaľ roku 1840 odišiel pokračovať v štúdiách do Trnavy, Bratislavy a v roku 1843 do Ostrihomu, kde aj zmaturoval. Martin Čulen počas stredoškolských štúdií bol ovplyvnený pokrokovými domácimi i zahraničnými spoločensko-politickými pohybmi, ale najmä sa oboznámil s myšlienkami a učením Jána Kollára. Filozofiu začal študovať v Trnave a teologické štúdia skončil roku 1848 na viedenskom Pázmáneu.
Martin Čulen ihneď po príchode začal na pôde Pázmánea organizovať Slovenský čitateľský spolok a slovanskú knižnicu. Vplyv spolku i knižnice presahovali múry Pázmánea a mal značne účinky aj medzi slovenskými občanmi vo Viedni, utvoril možnosti pre nadviazanie stykov so slovenskou inteligenciou, najmä juhoslovanmi, čo sa pozitívne odrazilo pre náš národný zápas už v revolučných rokoch 1848-49.
Slovenskí pazmánisti na čele s M. Čulenom a Michalom Chrástkom pozitívne zasiahli do jazykových sporov a začiatkom roku 1846 vydali ohlas v Slovenských národných novinách, že Štúrov spisovný jazyk nezavrhujú a žiadajú aj slovenských seminaristov v Pešti, Trnave, Nitre i v Bystrici, aby zaujali podobný postoj.
Revolučné roky zastihli Martina Čulena pripraveného. Rozhodol sa okamžite odísť na Slovensko a prihlásiť sa k Hurbanovým dobrovoľníkom. Pre dochodom na Slovensko ho však Vuk St. Karadžič presvedčil, aby sa zúčastnil pripravovaného Slovanského zjazdu v Prahe.
Po príchode na Slovensko Martin Čulen netušil, že aj on, ako mnoho iných slovenských národovcov, bol zapísaný na listine nebezpečných vlasti, a že po príchode do Skalice bol naň ho vydaný zatykač. Uchýlil sa do rodného Brodského a odtiaľ v noci cez rieku Moravu sa vydal na cestu do Prahy.
Slovanského zjazdu za zúčastnil ako riadny člen slovanskej delegácie a ako aktívny náhradný člen veľkého výboru Zboru česko-moravsko-sliezko-slovenského, v ktorom zo Slovákov boli aj P.J. Šafárik, J.M. Hurban, M.M. Hodža, Ľ. Štúr, J. Novák a ďalší.
Po prerušení zjazdu pražským povstaním sa Martin Čulen i ostatní slovenskí delegáti zjazdu zúčastnili bojov v pražských uliciach.

Po potlačení povstania sa Martin Čulen vrátil do Brodského a odtiaľ do Ostrihomu, aby dokončil štúdiá. Za kňaza bol vysvätený 13. decembra 1848.
Martin Čulen po skončení vysokoškolského štúdia odišiel za kaplána do Veľkých Levár a po krátkom čase odišiel do Majcichova, kde účinkoval v cirkevných službách tiež iba niekoľko mesiacov.
Bol presvedčený, že národné hnutie potrebuje vzdelaných a národne uvedomelých Slovákov, a to bolo možné dosiahnuť len cez výchovu, cez školy. Preto už 17. novembra 1851 odišiel za dočasného profesora matematiky a fyziky na banskobystrické gymnázium.
Príchodom Štefana Moysesa za banskobystrického biskupa sa postupne aktivizovali aj slovenské národné sily v meste i na okolí i na pôde samotného gymnázia, čo dávalo nádeje urobiť z Banskej Bystrice centrum slovenských snáh. Martin Čulen sa dostal do prostredia , ktoré mu umožňovalo dostatočný priestor pre národnobuditeľskú a pedagogickú činnosť. I keď sa súkromne pripravoval na záverečné skúšky z matematiky a fyziky a zároveň pracoval na prvej slovenskej učebnici matematiky, našiel si čas i pre národnú prácu. Martin Čulen ako jeden z najmladších členov slovenských národovcov v Banskej Bystrici ostal v jazykovej otázke indiferentný a v tomto období venoval sa viac teoretickému štúdiu pedagogicko-didaktických otázok. V kruhu erudovaných českých profesorov rýchle rástol jeho pedagogický talent. Ako začínajúci pedagóg sa prezentoval napísaním prvej slovenskej učebnice matematiky, čo mu vynieslo uznanie a autoritu, ale najmä zdravé sebavedomie z prvej úspešnej sebarealizácie.
Martin Čulen učil do roku 1853, keď ako talentovaný pedagóg získal podporu viedenskej univerzity a navštevoval fyzikálno-matematický seminár, aby splnil kvalifikačné požiadavky na miesto riadneho profesora. na univerzite zložil profesorské skúšky s vyznamenaním ako vôbec prvý v Uhorsku. O niekoľko dní Čulena vymenovali za riadneho profesora matematiky a fyziky. Prednášal aj maďarčinu. V týchto rokoch bol už dobrým priateľom Andreja Sládkoviča.
Výborné výsledky Martina Čulena za katedrami tried a vysoké ocenenie za napísanie učebnice matematiky mu otvorili cestu k pedagogickej kariére. Školské úrady ho od 22.júla 1856 preložili na vyššie kráľovské katolícke gymnázium do Bratislavy. Pre mladého Čulena to bolo vysoké vyznamenanie, lebo ministerstvo tým uznalo jeho výnimočný talent a poverilo ho pedagogickou činnosťou na jednom z najväčších a najuznávanejších gymnázií na Slovesnku. O pôsobení Martina Čulena v Bratislave sú len kusé informácie. Na gymnáziu bol jediným profesorom Slovákom.

Význam účinkovania Martina Čulena v Bratislave je najmä v tom, že sa ďalej odborne pripravoval na tvorivú pedagogickú prácu, že sa všestranne zapájal do práce v slovenskom národnom hnutí, a že ako profesor gymnázia svoje pedagogické poslanie i tu videl v službe národu, vo výchove v slovenskom duchu, čo bolo v tom čase na maďarskom gymnáziu dosť riskantné.
V tomto období nastala aj zmena v politickom živote monarchie, čo malo aj dôsledok v tom, že viedenská vláda rozhodla ustanovovať za riaditeľov stredných škôl prísnych a odborne pripravených pedagógov, ktorí spĺňali aj požiadavky politickej orientácie na Viedeň. Medzi mnohými pedagógmi vyhliadli aj Martina Čulena, 36 rošného profesora. V roku 1859 ho vymenovali za riaditeľa szatmárskeho gymnázia.
Celé päťročné pôsobenie Martina Čulena v Banskej Bystrici (1862-1867) ako riaditeľa gymnázia bolo podmienené zložitými politicko-spoločenskými pomermi.
Pomery v Banskej Bystrici v čase Čulenovho účinkovania ako riaditeľa gymnázia nadobudli vyhranenejší charakter. Zostrenie politických pomerov v monarchii malo za následok vyhrotenie vzťahov medzi národnosťami. Aj napriek tomu pedagogická úroveň a národný duch gymnázia priťahovali žiakov skoro z celého Slovenska. Počet žiakov neustále stúpal. Slovensko už poznalo Martina Čulena i niektorých členov jeho profesorského, preto gymnáziu úplne dôverovalo. Vo výchovných plánoch mal Martin Čulen zakotvené všetky národné akcie, slávnosti, spomienky a jubileá. To všetko tvorilo nedeliteľnú súčasť obsahu výchovnej práce gymnázia. ďalšou zaujímavosťou bolo, že Čulen musel pripravovať premyslený učebný program, osnovy pre každý predmet. Vyučovalo sa v slovenskom jazyku 111 hodín, v maďarskom jazyku 48 a ostatné v nemeckom. Zaujímavo vyriešil Čulen problém z nedostatkom učebníc. Presvedčil zbor, aby jednotliví profesori napísali nové a slovenské učebnice, čo sa malo aj prejaviť v kvalitách vzdelania profesorov. Tvorivá práca profesorov bystrického gymnázia sa odzrkadľovala aj na stránkach novín a časopisov, kde uverejňovali teoretické práce, úvahy i pedagogicko-metodické príspevky. Vzájomná dôvera a súhra medzi Čulenom a žiakmi sa prejavila v mnohých pozitívnych výsledkoch školy. Gymnázium získalo výbornú povesť a svojou verejnou angažovanosťou začalo aktívne formovať národný život mesta a zasahovať aj do politicko-spoločenského života celého okolia, ba v určitom zmysle sa stalo skutočným národnobuditeľským centrom Slovenska.
Blížiace sa rakúsko-maďarské vyrovnanie umožnilo maďarským úradom vystúpiť proti Čulenovi ráznejšie a zákernejšie. Martin Čulen nerezignoval a odolával všetkým hrozbám a intrigám. Jeho všestranná angažovanosť za národ mu získali úctu a uznanie v celom národe. Martin Čulen mal byť z riaditeľskej funkcie uvoľnený už začiatkom februára 1867, ale Štefan Moyses vymohol, aby ešte vyše jedného mesiaca mohol viesť školu. Rozhodnutie zbaviť Čulena riaditeľského miesta prišlo okamžite. Ihneď mu zakázali styk so študentmi a verejnú činnosť.

Minister školstva barón Jozef Eotvos preložil Martina Čulena do Levoče a vymenoval ho za riaditeľa vyššieho kráľovského gymnázia.
Martin Čulen prišiel do Levoče začiatkom marca 1867 a ujal sa funkcie riaditeľa na kráľovskom katolíckom vyššom gymnáziu, ktoré patrilo medzi najväčšie stredné školy na Slovensku. Nemecké a maďarské obyvateľstvo v Levoči nebolo nijako naklonené slovenským snahám. Preto aj Levoča Čulena priateľsky neprijala. Funkciu riaditeľa preberal 11. marca 1867 a vykonával ju do 27. augusta 1868. Gymnázium v Levoči bolo na úpadku a úplne odnárodnené.
Penzionovaný Martin Čulen odchádzal z Levoče koncom augusta 1868 do kláštora pod Znievom. Ihneď začal pripravovať projekt na založenie prvého slovenského gymnázia v Znieve, ktorým chcel nahradiť stratu poslovenčeného bystrického gymnázia. Čulen mal v Znieve priateľa, richtára Jána Capka, v ktorom mal záruku, že mu pomôže realizovať svoj plán – založiť slovenské gymnázium. Musel byť však taktický a opatrný. Po mnohých ťažkostiach sa nakoniec podarilo Čulenovi zvolať na 6. augusta 1868 do Kláštora po Znievom prvé valné zhromaždenie zakladateľov, podporovateľov, patrónov a priaznivcov nádejného gymnázia. Valné zhromaždenie definitívne rozhodlo, že sídlom gymnázia bude Kláštor po Znievom, a že vyučovanie sa má začať v roku 1869.
Rôznymi formami sa hľadali prostriedky, ako finančne zabezpečiť prvé roky existencie školy. Využívala sa každá príležitosť na organizovanie zbierok: svadby, krsty, zábavy, osobitné spolky a rozličné iné akcie. Nepriatelia slovenského národa stále neverili, že sa Čulenovi podarí uskutočniť svoj cieľ pre nedostatok finančných prostriedkov. Nečakali, že aj evanjelickí kňazi a obyvateľstvo sa postavia kladne k myšlienke založenia prvého slovenského katolíckeho gymnázia a že dokonca ja finančne prispejú k jeho rýchlemu otvoreniu.
Dňa 5. augusta 1869 sa zišlo v kláštore pod Znievom 2. valné zhromaždenie patronátu a zakladateľov gymnázia. Zhromaždenie jednomyseľne zvolilo za riaditeľa gymnázia Martina Čulena a dalo mu plnú moc.
Do otvorenia gymnázia ostávali necelé dva mesiace. Okrem profesorov, učební, kabinetov, ubytovania žiakov, alumnea, najväčšia starosť mu ležala na pleciach – odkúpiť vhodnú budovu pre gymnázium. Keďže iného východiska nebolo, musel odkúpiť staršiu priestrannú poschodovú budovu ako dočasné riešenie, pretože mestská rada Znieva sa rozhodla vystaviť novú budovu.
3. októbra 1869 sa otvorili brány gymnázia. Nikto neočakával, že sa prihlási až 73 žiakov. Úsilie Martina Čulena bolo korunované úspechom. Osobne si s každým žiakom a jeho rodičmi pohovoril, aby zistil sociálne a finančné predpoklady pre štúdium, každého povzbudil a zabezpečil mu riadne ubytovanie a stravovanie. Absolútna väčšina študentov pochádzala z chudobných rodín.

Boli to však rodiny čisto slovenské a skoro zo všetkých stolíc Horného Uhorska. Takto sa znievske gymnázium hneď od svojho otvorenia stalo celoslovenským gymnáziom. V roku 1869 mu ponúkli miesto riaditeľa na gymnáziu v Prievidzi, kde by nemal starosti a mohol by spokojne tvoriť a učiť. No Čulen chcel vybudovať pravé slovenské gymnázium podľa vlastných predstáv.
Otvorenie prvého školského roku bolo radostnou skutočnosťou pre celý národ. O to s väčším prekvapením a sklamaním prijali správu o otvorení gymnázia jeho odporcovia. Šokovali ich mnohé skutočnosti: počet žiakov, vyhovujúca budova, dostatok finančných prostriedkov, dobre kádre profesorov, vybavenosť kabinetov a učební a najmä mimoriadna obetavosť Znieva.
Čulen sa preto oprávnene stal obľúbeným pedagógom a národovcom slovenského ľudu. Národnobuditeľský a výchovno-vzdelávací význam znievskeho gymnázia bol pre slovenský národ neoceniteľný.
Gymnázium v Kláštore po Znievom má jeden spoločný rys s Maticou slovenskou. Spolu vznikli, spolu mali snahu dať slovenskému národu kultúrne miesto, aké mu patrí.
Okrem premyslenej a vysoko odbornej výchovno-vzdelávacej práce na gymnáziu staral sa Martin Čulen s celým profesorským zborom o verejnú činnosť žiakov v záujme rozvoja slovenského národného hnutia.
Martin Čulen sa usiloval uvádzať do života gymnázia svoj učebný plán, ktorý bol zo všetkých slovenských gymnázií matičných rokov najpriebojnejší a najmodernejší a na jeho základe aj vybudoval zo znievskeho gymnázia prvé reálne gymnázium v Uhorsku. Znievske gymnázium trvalo len päť rokov. Maďarské úrady zatvorili všetky tri slovenské gymnázia i Maticu slovenskú. Znievske gymnázium zatvoril minister A. Trefort svojim nariadením zo dňa 21. septembra 1874.
Najväčšie dielo v živote Martina Čulena bolo zničené. Čulen sa musel definitívne rozlúčiť nielen so Znievom, jeho gymnáziom, ale aj so svojimi osobnými priateľmi. V Znieve bol ešte 28. marca 1875 a odišiel až začiatkom apríla 1875 a presťahoval sa do dedinky Čaky. Od roku 1893 začal Martin Čulen chorľavieť, o čom nikto z jeho priateľov nevedel. Koncom novembra 1893 odišiel už chorý na pohreb svojmu bratovi Štefanovi do Malaciek. Cestou naspäť prechladol a v Čake ostal už definitívne pripútaný na lôžko. Martin Čulen 23. januára 1894 o 3. hodine rannej zomrel.

Martin Čulen a slovenská pedagogická veda

Martin Čulen sa výrazne zapísal aj do dejín slovenskej pedagogickej vedy ako teoretik a praktik.

Jeho prínos do teórie didaktiky a pedagogiky má svoje špecifické miesto a význam a v rokoch matičných je ojedinelý a priekopnícky.
Martin Čulen nezanechal po sebe nijaké pedagogické spisy, ani veľa článkov a úvah o pedagogickej práci, ani o didaktických otázkach. Dokonca ani v jeho torzovitej pozostalosti a korešpondencii nenachádzame okrem dvoch-troch kratších úvah o výchove a výučbe nijaké štúdie, ktoré by nám umožnili urobiť analýzu jeho názorov a teoretických predstáv o systéme, obsahu a metódach vzdelávania na školách. Jediné, čo nám zanechal a čo je pre pedagogickú slovenskú vedu z jeho odkazu najcennejšie, sú jeho dve učebnice a jeho naozaj ojedinelé, na tú dobu priekopnícke dielo uložené v „Nákrese učebného návrhu a rozvrhu pre samostatné kresťansko-katolícke reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom.
Čulenove pedagogické názory predovšetkým v oblasti teórie vyučovania vychádzali z učenia J. A. Komenského, pretože Čulenove názory na niektoré tieto otázky, ako je štruktúra vyučovacieho procesu, funkcie učiteľa, činnosť žiaka, metódy osvojovania si vedomostí, vyučovacie metódy a pod. úplne korešpondujú s názormi Komenského. Pritom Martin Čulen zdôrazňoval najmä otázky metodicko-didaktické a najviac zdôrazňoval dôkladnú pripravenosť učiteľa a jeho schopnosti tvorivo hľadať cesty pre kvalitnú výchovno-vzdelávaciu prácu. Martin Čulen z vedných disciplín za najväčšieho partnera pedagogiky považoval psychológiu. Zdôrazňoval dôkladné poznanie psychológie žiaka a využitie subjektívnych psychologických daností žiaka pre jeho všestranný harmonický rozvoj. Pritom mu išlo predovšetkým o mravnú, občiansku a národnú výchovu. Nezabúdal ani na rozvoj telesnej, estetickej a pracovnej výchovy. Zvlášť telesnú a pracovnú výchovu zakotvil vo svojom Učebnom návrhu ako nenahraditeľnú zložku celého výchovno-vzdelávacieho systému.
Osobitne je priekopnícky a pokrokový čin Martina Čulena v tom, že pri koncipovaní učebného programu zdôrazňoval nevyhnutnosť pracovnej (praktickej) výchovy, ktorej určil teoretickú i praktickú časť. Hovoril, že slovenský národ pri neúrodnej svojej pôde je odkázaný na priemyselné hospodárstvo. Chtiac tomu aspoň čiastočne odpomôcť, vzal „do návrhu i prostonárodnie hospodárstvo a horníctvo, čili lesníctvo, ovocinárstvo a včelárstvo".
Zaujímavá je Čulenova koncepcia štruktúry učebných predmetov, pomocou ktorej chcel vybudovať akýsi ucelený typ školy, akúsi organizačnú jednotku. Bola by zárukou, že po absolvovaní všetkých štyroch tried gymnázia by žiaci nadobudli také vedomosti a zručnosti, ktoré by ich oprávňovali pokračovať bez problémov buď v ďalšom štúdiu, alebo s úspechom pracovať v praktickom živote.
Prvým výrazným Čulenovým úspechom bolo napísanie učebnice aritmetiky.

V niektorých pedagogických časopisoch sa mylne uvádza, že Martin Čulen svoju učebnicu aritmetiky napísal až za svojho druhého účinkovania v Banskej Bystrici. Učebnicu pre I. a II. triedu nižšieho gymnázia napísal najskôr v nemčine pod názvom „Lehrbuch der Arithmetik fur die I. und II. Klasse des Untergymnasiums" a potom až v slovakizovanej češtine pod názvom Aritmetika pro I. a II. trídu nižšího gymnásia. Obe verzie vyšli v roku 1854 vo Viedni.
V zložitej dobe 60. rokov sa Martin Čulen predsa len predstavil ako vynikajúci odborník v pedagogike. Roku 1866 vydal svoju druhú učebnicu matematiky. Je to prvá slovensky písaná učebnica matematiky vôbec. Pri písaní učebnice sa opieral Martin Čulen samozrejme o českú terminológiu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk