Komunikačná spôsobilosť nemá charakter normatívnosti a na jej hodnotenie treba použiť odlišnú formu.
Pod pojmom spoľahlivosť didaktického testu rozumieme jeho presnosť ako meradla, ale aj spoľahlivosť v zmysle formy skúšky. Chceme mať istotu, že získané výsledky v didaktickom teste primerane presne zisťujú skutočné vedomosti a zručnosti žiakov. Miera presnosti je ovplyvnená viacerými činiteľmi, ktoré nie je možné úplne odstrániť. Výsledky v didaktickom teste môžu byť ovplyvnené únavou, nepozornosťou žiaka, odpisovaním, odhadovaním, vysokou mierou dôležitosti pre vážne rozhodovanie (napr. maturitná skúška, skúška na prijatie na vyšší stupeň školy, ...), ale aj kvalitou vlastného didaktického testu. Mieru presnosti v didaktickom teste je možne zlepšiť počtom úloh zoradených do testu. V testovanom učive, ktoré je krátke, nebýva problém v jeho účelnosti. V tomto prípade je možná zhoda obsahu testu s učivom. Ťažkosti vznikajú s väčším rozsahom učiva, ktoré sa ma testovať. Podstata spočíva vo výbere takých prvkov, indikátorov, úloh z učiva, ktoré ho budú reprezentovať. Okrem požiadavky účelného pokrytia učiva v teste je dôležité sledovať aj úroveň poznávacej funkcie, ktorá sa testuje. V tejto súvislosti sa hovorí o graduovaných testoch. Aby sme didaktickým testom zistili to, čo zistiť chceme, je potrebné vopred čo najpresnejšie definovať, vymedziť a konkrétne opísať učebné požiadavky. Dôležité je, aby učebné požiadavky boli formulované na činnosť žiaka a s ohľadom na koniec učenia sa. Na tomto základe sa potom budú navrhovať testové úlohy, čím sa zabezpečí účel testovania. Testové úlohy budú korešpondovať s učebnými požiadavkami a ich realizovaním na vyučovaní.
Ak vychádzame z požiadavky poskytovania efektívnej spätnej väzby v procese učenia sa, z požiadavky na uplatňovanie sebakontroly a rozvoja sebahodnotenia žiaka, potom by mal učiteľ vedieť zostaviť didaktický test. Mal by to byť test neštandardizovaný, najmä priebežný, a z hľadiska vyjadrovania výkonu žiaka v teste test overujúci, kriteriálny. Učiteľ, ktorý používa didaktické testy, vie si ich navrhnúť a overiť, získava cenné a častokrát aj nové súvislosti v dobre známom učive. Má možnosť dostať sa k zamysleniu o učebných cieľoch, o zefektívnení procesu učenia sa a jeho hodnotenia.

ZÁKLADNÉ KROKY PRI TVORBE UČITEĽSKÉHO OVEROVACIEHO TESTU:
1. Formulovať cieľ a špecifické ciele v tematickom celku, prípadne v uzavretej časti učiva
2. Vymedziť a formulovať učebné úlohy ako indikátory naplnenia cieľov. Formulovať ich v operacionalizovanej forme na preukázanú činnosť žiaka na konci učenia s podmienkami výkonu a normy výkonu žiaka.
3.