V poslednej dobe sú medzi učiteľmi otázky týkajúce sa didaktických testov a všetkého, čo s nimi súvisí, veľmi diskutovanými. Týkajú sa hlavne tvorby a využitia didaktických testov ako jednej z foriem zisťovania vedomostnej úrovne žiakov našich škôl, ich objektivity, spoľahlivosti a iných ich vlastností. Cieľom tohto referátu je odpovedať na tieto a mnohé iné otázky týkajúce sa tejto problematiky.
Základnou otázkou, ktorá podnecuje úvahy o testovaní žiakov je to, ako efektívne a zároveň spoľahlivo získať informácie o výsledkoch učebnej činnosti žiaka. Pritom sa často zabúda na proces učenia sa žiaka na vyučovaní. V popredí úvah je objektivita hodnotenia. Pojem objektivita hodnotenia sa môže interpretovať rôzne. Preto treba najskôr vysvetliť, ako treba chápať tento pojem. Objektívne hodnotenie bude také, pri ktorom odpoveď alebo úloha žiaka je jednoznačne správna, alebo nesprávna. Na objektívne hodnotenie sa potom následne viaže potreba objektívnej normy slúžiacej na porovnávanie. Objektívna norma hodnotenia má teda vopred stanovený predpis, podľa ktorého je možné jednoznačne posudzovať. Objektivita sa bude vzťahovať na úlohy, činnosti žiaka, ktoré sa dajú jednoznačne posúdiť. Týmto procesom zodpovedajú úlohy, činnosti, ktoré majú jednoznačný výsledok. Pôjde napríklad o jednoznačne riešiteľné úlohy z biológie (genetické príklady, bioenergetické výpočty, ...), matematiky či fyziky, faktografické údaje (napr. geografického charakteru o počte obyvateľov štátu, rozlohe a i.). Miera objektivity testových úloh na tvorbu odpovede je zaručená tým, že úlohy sú úzke, s krátkou odpoveďou alebo riešením.
Didaktický test je jedným z nástrojov kontroly a hodnotenia učebnej činnosti žiakov. Kontrolná funkcia sa vzťahuje na získavanie spätnej väzby, informácie potrebnej na reguláciu vyučovania a učenia sa. Pre učiteľa je to informácia potrebná na prípadnú korekciu plánu vyučovania. Konkrétna a pravdivá informácia je však určená aj žiakovi a má charakter posilnenia učenia sa. Je rozhodujúcim prvkom regulácie jeho vlastného učenia sa. Z tohto hľadiska majú potom tzv. priebežné testy, v ktorých sa výsledky v zásade neklasifikujú, motivačný účinok na učenie sa. Žiaci obľubujú testy ak sú zaujímavo zostavené a neznámkujú sa.
Didaktickým testom je bežne označovaná buď krátka písomná skúška, alebo skúška zostavená len z úloh na výber odpovede. V obidvoch prípadoch ide o zužovanie pojmu didaktický test.

Didaktický test nemusí byť len krátkou skúškou v závere vyučovacej hodiny (priebežný test). Môže byť v trvaní jednej celej vyučovacej hodiny, ak je určený na zistenie výsledkov kognitívneho učenia v dlhšom časovom období (výstupný test). Didaktický test nemusí byť len písomnou skúškou. Môže byť zameraný na zistenie úrovne psychomotorických zručností. Testy nebývajú zostavené len z úloh na výber odpovede, ktoré sa najľahšie vyhodnocujú. Tento prístup so snahou o redukovanie formy testových úloh na výber správnej odpovede vopred jednostranne orientuje požiadavku len na určitú úroveň poznávacích funkcií. Testové úlohy bývajú zamerané aj na tvorbu, produkciu. Za didaktický test nemôžeme označiť tradičné písomné práce, aké sa píšu napr. zo slovenského jazyka, dejepisu alebo prípadne štvrťročné písomné práce z matematiky. Tieto práce majú širokú odpoveď bez požadovanej štruktúry a v prípade matematiky sú to úlohy komplexné. Didaktickým testom je každá objektivizovaná skúška. To znamená, že sa zisťuje to, čo sa učilo. Objektivizovaná skúška je vopred navrhnutá, overená, prípadne externe posúdená a uplatnená podľa vopred stanovených pravidiel. Podľa týchto pravidiel sa tiež interpretujú aj výsledky hodnotenia.
Otvára sa otázka, ktoré požiadavky sú vhodné na testovanie a ktoré nie. Vhodné je testovať vedomosti faktov, údajov, názvov, definícií, poučiek, vzorcov, výpočtov, algoritmických postupov a procesov s jednoznačným výstupom. Na druhej strane nevhodné na testovanie sú tie požiadavky, ktoré majú charakter subjektívneho hodnotenia. Subjektívne hodnotenie je také, pri ktorom nie je vhodné posúdiť, či úloha je jednoznačne správne alebo nesprávne vyriešená alebo vykonaná. Sú to úlohy, činnosti, na ktoré nie je možné vopred stanoviť jednoznačný hodnotiaci predpis. Subjektívne hodnotenie sa bude vzťahovať na divergentné procesy. V oblasti kognitívneho učenia to budú úlohy hodnotiace myslenie estetické a etické a úlohy na tvorivé myslenie. V oblasti psychomotorického učenia, v zručnostiach, pôjde o tvorivú manuálnu činnosť žiaka. K subjektívne hodnoteným úlohám a činnostiam budú patriť aj komplexnejšie práce žiakov, ako sú napr. kompozície, správy, návrhy, projekty, záverečné práce a pod. Subjektívne hodnotenie sa vzťahuje na žiacke výkony, v ktorých sa očakáva originálny a tvorivý prejav žiaka. Modelovým príkladom môže byť situácia z vyučovania cudzieho jazyka. Objektívne sa dajú testovať vedomosti slovnej zásoby, gramatiky a tvaroslovia.

Komunikačná spôsobilosť nemá charakter normatívnosti a na jej hodnotenie treba použiť odlišnú formu.
Pod pojmom spoľahlivosť didaktického testu rozumieme jeho presnosť ako meradla, ale aj spoľahlivosť v zmysle formy skúšky. Chceme mať istotu, že získané výsledky v didaktickom teste primerane presne zisťujú skutočné vedomosti a zručnosti žiakov. Miera presnosti je ovplyvnená viacerými činiteľmi, ktoré nie je možné úplne odstrániť. Výsledky v didaktickom teste môžu byť ovplyvnené únavou, nepozornosťou žiaka, odpisovaním, odhadovaním, vysokou mierou dôležitosti pre vážne rozhodovanie (napr. maturitná skúška, skúška na prijatie na vyšší stupeň školy, ...), ale aj kvalitou vlastného didaktického testu. Mieru presnosti v didaktickom teste je možne zlepšiť počtom úloh zoradených do testu. V testovanom učive, ktoré je krátke, nebýva problém v jeho účelnosti. V tomto prípade je možná zhoda obsahu testu s učivom. Ťažkosti vznikajú s väčším rozsahom učiva, ktoré sa ma testovať. Podstata spočíva vo výbere takých prvkov, indikátorov, úloh z učiva, ktoré ho budú reprezentovať. Okrem požiadavky účelného pokrytia učiva v teste je dôležité sledovať aj úroveň poznávacej funkcie, ktorá sa testuje. V tejto súvislosti sa hovorí o graduovaných testoch. Aby sme didaktickým testom zistili to, čo zistiť chceme, je potrebné vopred čo najpresnejšie definovať, vymedziť a konkrétne opísať učebné požiadavky. Dôležité je, aby učebné požiadavky boli formulované na činnosť žiaka a s ohľadom na koniec učenia sa. Na tomto základe sa potom budú navrhovať testové úlohy, čím sa zabezpečí účel testovania. Testové úlohy budú korešpondovať s učebnými požiadavkami a ich realizovaním na vyučovaní.
Ak vychádzame z požiadavky poskytovania efektívnej spätnej väzby v procese učenia sa, z požiadavky na uplatňovanie sebakontroly a rozvoja sebahodnotenia žiaka, potom by mal učiteľ vedieť zostaviť didaktický test. Mal by to byť test neštandardizovaný, najmä priebežný, a z hľadiska vyjadrovania výkonu žiaka v teste test overujúci, kriteriálny. Učiteľ, ktorý používa didaktické testy, vie si ich navrhnúť a overiť, získava cenné a častokrát aj nové súvislosti v dobre známom učive. Má možnosť dostať sa k zamysleniu o učebných cieľoch, o zefektívnení procesu učenia sa a jeho hodnotenia.

ZÁKLADNÉ KROKY PRI TVORBE UČITEĽSKÉHO OVEROVACIEHO TESTU:
1. Formulovať cieľ a špecifické ciele v tematickom celku, prípadne v uzavretej časti učiva
2. Vymedziť a formulovať učebné úlohy ako indikátory naplnenia cieľov. Formulovať ich v operacionalizovanej forme na preukázanú činnosť žiaka na konci učenia s podmienkami výkonu a normy výkonu žiaka.
3.

Určiť úlohy, ktoré bude vhodné testovať a poznávaciu operáciu, ktorá sa bude testovať.
4. Transformovať učebné úlohy adekvátnej formy testovanej úlohy.
5. Skórovať testové úlohy a určiť kritérium úspešnosti žiaka v didaktickom teste.
6. Po použití didaktického testu ho vyhodnotiť a urobiť analýzu úloh.
7. Korigovať proces učenia sa a zlepšiť kvalitu didaktického testu.
Didaktické testy majú svoje silné i slabé stránky. K slabým stránkam patrí to, že získané údaje je potrebné následne správne interpretovať vzhľadom na podmienky a proces vyučovania. Učivo, ktoré chceme úsporne testovať, často sa v texte rozdrobuje a môže chýbať kontextuálna vedomosť. Komplexnejšie úlohy je možné rozdeliť na čiastkové a jednoduchšie úlohy, ktoré sa potom dajú objektívne hodnotiť. Didaktické testy spoľahlivo zisťujú nižšie poznávacie funkcie, základné vedomosti a zručnosti, ktoré sú predpokladom na zvládnutie komplexnejších úloh. Preto sa učiteľ nemôže spoliehať iba na výsledky testov.
Významnou pozitívnou stránkou testovania je jeho väčšia obkektívnosť, efektívnosť a poskytovanie rýchlej spätnej väzby v procese učenia sa.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk