Len ak si uvedomíme čo najširšie súvislosti vyplývajúce s ich začlenením do procesu vzdelávania, len tak si uvedomíme potenciálne zdroje chýb, omylov a problémov, ale aj netušených možností.
Európska únia si v tejto oblasti vytýčila tri ciele:

? - urýchliť vstup škôl do informačnej spoločnosti ich vybavením informačnými prostriedkami, najmä multimédiami
? - podporovať širokú aplikáciu multimédií vo vyučovacom procese a vytvoriť čo najväčšie množstvo multimediálnych programov a služieb
? - posilniť európsku dimenziu vo vzdelávaní informačnými technológiami


Učiteľ môže využívať v celom edukačnom procese hlavne tieto aspekty práce s počítačom, ako uvádza Honzíková (2003):

? - jeho komunikačnú funkciu a rýchlu dostupnosť informácií
? - individualizácia úloh – každému žiakovi je možné zadať úlohy rôznej zložitosti s rozdielnou časovou náročnosťou na jej riešenie
? - prezentovanie informácií učiva – v porovnaní s tradičnou študijnou literatúrou umožňuje počítač sprístupňovať informácie formou hypertextu alebo modelovať priebeh niektorých procesov
? - učenie riešením problémov
? - opakovanie (precvičovanie) učiva, vytváranie zručnosti a návykov – v tejto pozícii je možné využívať počítač hlavne tam, kde sú jednoznačne dané správne riešenia
? - kontroly vyučovacieho procesu aj učenia sa – a to hlavne pomocou testov (vyhotovenie a vyhodnotenie zvládne počítač) a diagnostikovanie žiakov
? - okamžitej spätnej väzby – správne riešenie sa fixuje, nesprávne sa odstraňuje
? - žiak sa stáva nielen objektom, ale aj subjektom vyučovacieho procesu – zásahmi do programu, individuálnym tempom a pod.
? - mobilizácia žiakov – počítač je vo výuke niečo netradičného, niečo, čo žiakov upúta


Podobne tvrdí Murphy (2000), že pri takomto prístupe ku vzdelávaniu sa žiaci stávajú skôr aktívnymi tvorcami vlastného poznania než pasívnymi prijímateľmi „hotových“ poznatkov. Učiteľ nepredkladá žiakovi len informácie, neobjavuje mu svet, ale vedie ho k získavaniu informácií, k ich triedeniu a zaradeniu do systému, štruktúry a vzťahov. Vhodným využitím počítača vo vzdelávacom procese môže dojsť ku skvalitneniu výuky. Zelenický (2000) zhŕňa didaktické aspekty fenoménu informačno – komunikačných technológií vo vyučovaní takto:

? - vizualizácia, ktorá uľahčuje predstavivosť daného javu a skracuje proces učenia
? - simulácia procesov, ktorá môže na základe rôznych vstupných hodnôt vytvoriť model správania sa reálneho procesu
? - interakcia medzi počítačom a používateľom, ktorá je jednou z dôležitých vlastností multimédií

Neoddiskutovateľný význam informačných a komunikačných technológií ako učebného prostriedku je aj v tom, že ich používanie prispieva k zefektívneniu vzdelávania. Pretože ako uvádza Turek (1990) na základe psychologických štúdii Fredmenna si priemerný človek zapamätá približne:

? - 10% z toho, čo prečíta
? - 20% z toho, čo počuje
? - 30% z toho, čo vidí v podobe obrazu
? - 50% z toho, čo vidí a súčasne počuje
? - 70% z toho, čo vidí, počuje a aktívne vykonáva
? - 90% z toho, k čomu dospel sám na základe vlastných skúseností vykonávaním činnosti

Využitie internetu
Požiadavky na znalosti každého učiteľa z oblasti informačných a komunikačných technológií budú v najbližších rokoch značne široké, pretože nebudú len bežnými používateľmi kancelárskych aplikácií, ale musia zvládať multimédiá na kompaktných diskoch a rôzne špecializované programy, musia byť schopní nachádzať relevantné informačné zdroje na internete a nájdené informácie vyhodnocovať
Na to, aby sa internet dal efektívne využívať, by mala byť každá škola, podľa Riedla (2003), vybavená minimálne dvomi miestnosťami pre výpočtovú techniku. Jednu pre výučbu predmetu informatika a druhú pre ostatné predmety.