V každej tejto miestnosti by malo byť aspoň 20 moderných počítačov s technickým vybavením vyhovujúcim súčasnému trendu.
A ako sú žiaci spokojní s využívaním informačno – komunikačných technológií v našich školách zisťovala Kredátusová (2003), ktorá uvádza, že prístup k internetu na jednotlivých predmetoch bol podľa vyjadrenia žiakov následovný:

? Informatika 89,61%
? Anglický jazyk 20,78%
? Nemecký jazyk 19,48%
? Fyzika 10,39%
? Matematika 11,69%
? Biológia 3,90%
? Psychológia 2,60%
? Náuka o spoločnosti 1,30%

Žiaci využívali internet pre ich potrebu a prípravu školských prác takto:
? 8,84% používa internet na získanie informácií
? 1,86% používa internet na olympiády a na prácu SOČ
? 7,91% používa internet na prácu na projektoch


Nemôžeme pochybovať o tom, že význam informačno – komunikačných technológií a ich uplatnenie v spoločnosti porastie. A ako píšu Turčány a Polák (2003) bude výučba v nasledujúcich rokoch poznačená vplyvom informačno – komunikačných technológií. Napriek tomu, že multimédiá nepochybne prispievajú ku skvalitneniu a zefektívneniu vzdelávania, úloha učiteľa zostáva neoddeliteľnou časťou edukačného a examinačného procesu.
Jeho úloha je totiž nezastupiteľná, hovorí Mandíková (v rozhovore s Nádaskou, 2003). Sebelepšie technológie kvalitného učiteľa nenahradia. Informačno – komunikačné technológie sú len prostriedkom, aj keď veľmi dôležitým.