Rudolf Steiner (1861 – 1925)

Rudolf Steiner, myšienkový tvorca waldorfskej pedagogiky, prežil celý svoj život v Nemecku a Rakúsku. Narodil sa v roku 1861 v Kraljevci na chorvátskom pomedzí Rakúska-Uhorska. Rudolf od detstva citlivo vnímal rozdiely medzi technickým svetom strojov a vynálezov a svetom viery a cirkevných tradícií a neskôr sa pokúsil o preklenutie týchto hraníc. Od roku 1902 prednášal ako člen Teosofickej spoločnosti a stretával sa so vstúpencami východných náuk kresťanstva a mystiky. Začal prednášať na Berlínskej univerzite, robil aj prednáškové turné po Európe (v roku 1907 prednášal aj v Prahe). Pracoval na systéme antroposofie a v roku 1913 založil antroposofickú spoločnosť. Po založené waldorfskej školy sa pustil do organizácie prednáškových cyklov aj pre učiteľov a zdokonaloval pedagogiku vychádzajúcu z antroposofie pre školskú prax.


Antroposofia ako východisko waldorfskej pedagogiky.

Antroposofia (z gréckeho anthropos – človek a sofia – múdrosť) je Steinerom vybudovaná sústava filozofických názorov, veda o podstate človeka, ktorú vyložil spolu so svojim vzťahom ku svetu v spisoch Philosophie der Freiheit (1894, Filozofia slobody) a Teosophie (1904). Je to zložitá filozofia, samostatná duchovná veda, ktorá sa ako cesta k poznaniu života človeka oddelila z thesofie. Antroposofia súvisí z kresťanskou orientáciou, má prvky východnej filozofie, obsahuje egiptské a grécke mystérie, prírodnú mystiku, okultizmus a filozofiu J.W. Goetha. (Okultizmus skúma to čo pre normálne zmyslovo racionálne poznávacie schopnosti človeka ešte nebolo otvorené alebo je mu skryté – neobviké výkony, stavy, schopnosti, poznania, javy, zjavenia.)

Pod tlakom všetkých týchto vplivov dospel Steiner k tomu, že človek nie je len produktom prírodných duševných a telesných síl, ale že je tu vyččia sila, ktorá hneď po narodení pomáha človeku rozvíjať jeho prirodzené vnútorné tvorivé sily, ktoré ho podnecujú k tvorbe nových duchovných hodnôt. Sú nazávislé na fyzickom tele, poskytujú orientáciu v priestore, myslenie a reč aj správnu metódu vžchovného pôsobenia. Zmyslom tejto metódy bolo poskytnúť dieťaťu čo najväčšie možnosti, ktoré umožňujú maximálny rozvoj tvorivých síl. Ich poznávanie je možné prostredníctvom vyšších spôsobov poznania – imaginácia, intuícia a inšpirácia, prostredníctvom troch stupňov – prípravy, osvietenia a zasvätenia.