až 8.)
- stredná (9. až 12.) v dvanástich ročníkoch, rozdelených na nižší, stredný a vyšší stupeň
- 13. ročník z možnosťou maturity

Školy majú dnes mnoho rôznych podvôb v závisloti na miestnych pomeroch, požiadavkách a možnostiach. Niektoré školy majú aj triedy pre deti s poruchami alebo postihnutím, veľa škôl buduje internáty, aby mohla pôsobiť v celodennom systéme. Traduje sa domienka, že Waldorfská škola je školou elitnou, a teda pre deti z vyšších spoločenských a ekonomicky zabezpečeních vrstiev. Skutočnosť je taká, že sú prijímané deti bez ohľadu na rasový, sociálny i národnostný pôvod rodičov a ich majetkové pomery alebo náboženstvo. V triedach sa deti rozdelujú do skupín tak, aby bola zaistená ich pospolitosť a spolupráca pri rôznorodosti nadania, sociálneho pôvodu aj profesionálnych aspirácií. Výnimočne, keď je nedostatok miest je možné uplatnovať výberový systém, kedy zástupcovia školnej konferencie vyberajú žiakov podľa výsledku informatívnych a prijímacích rozhovorov medzi učieteľmi, rodičmi a deťmi. Pre súčastné Waldorfské školy platí už spomenutá rôznorodosť aj v oblasti správy a riadenia podľa miestych okolností a podmienok. Dá sa preto uvádzať len základný princíp, platný pre väčšinu Waldorfských škôl.

Školy sú zakladané z popudu záujmovej skupiny, obecného združenia (spolku, družstva) rodičov, učiteľov a ďalľích stúpencov, priateľov a následovníkov Waldorfského hnutia. Združenie je reprezentované voleným výborom (v ktorom sú zastúpené zúčastnené zložky) kompetentným k riešeniu pedagogických, ekonomických a správnych problémov. Waldorfské školy sú čiastočne financované štátnymi dotáciami, ktoré napr. v Nemecku vyplívajú zo zákona jednotlivých spolkových zemí. Väčšinu príjmov školy však tvoria príspevky členov do spolkových fondov, výťažky z kultúrnych a spoločensky prospešných akcií a školné vo forme rodičovských príspevkov, úmerných k ekonomickej situácii rodiny. Riadenie školy obvykle zaisťuje kolégium učiteľov, ktoré spoločne rozhoduje o prevádzkových a odborných otázkach. Svoj postup zjednocuje na pravidelných týždenných konferenciách, kde sú stanovované konkrétne úlohy pre jednotlivých zamestnancov školy, riešia sa pedagogické otázky, problémy metodické a didaktické i záležitosti jednotlivých tried. Konferencia je bodom práce kolégia, je miestom pre výmenu názorov, pre diskusie a získavanie nových skúseností. Pri rôznosti názorov sa k spoločnému riešeniu dochádza diskusiou, ktorá trvá tak dlho, až sa názory vytríbia a zjednotia.