Vo vyučovaní škola rozvíja rovnakou mierou rozum, cit a vôľu. Preto sú súčasťou vyučovania rovnocenné praktické, intelektuálne a umelecké úlohy. Učebný plán, osnovy

Prené učebné plány, tak ako ich poznáme z našej štátnej školy, neexistujú. Waldorfská škola má plány rámcovej, vychádzajúcej z antroposofického centrálneho postavenia človeka a jeho vývojových stupňov s medzerami v 7., 9., 12. a 14. rokom života. Dôležité nie je kvantum vedomostí, ale vzťahy medzi predmetmi a ich obsahmi vo vertikálnom a horizontálnom smere. Napríklad zemepis sa nevyučuje v úzkom pojatí ako samostatný predmet oddelený od ostatných, ale má súvislosť s cudzími jazykmi alebo s prírodnými vedami. Učitelia pracujú najskôr s doporučeným okruhmi, témami a základnými líniami, určujúcimi smer pedagogickej práce.

Predškolský stupeň (do 7 rokov) v materskej škole kladie dôraz na napodobovanie. Dôležité je deti podceňovať, ale pritom nenútiť. Najmenšie deti sú stále v akcii a zmocňujú sa sveta všetkými zmyslami. Sú plne ovládané svojimi dojmami. Celá ich činnosť je hmatanie, hľadanie, ochutnávanie, skúšanie. Trojročné deti napodobňujú to, čo vidia u dospelých, a chcú sa zúčastniť všetkých ich činností, predovšetkým tých, ktoré poznajú z domácnosti a rodiny. Päť a šesťročné deti už volia hry, kde sa uplatní cieľ a vytrvalosť. V tom však má prostredie byť činiteľom, ktoré podnecuje a vyzýva k primeranej činnosti. Musí však počítať aj s tým, že dieťa vníma aj atmosféru, náladu, napätie, nerozhodnosť alebo vážnosť situácie. Morálny obsah konania vníma dieťa tak, ako samo prežíva chovanie vzoru, ktorý napodobuje. Väčšinou sa jeho charakterové rysy neutvárajú tým, čo mu dospelí povedali, ale tým, ako sa sami chovali.

V tejto súvislosti je zaujímavé zmieniť sa o Steinerovom výklade funkcie trestu v tom to období. Telesné trestanie vedie k napodobňovaniu, či už vo vychovávaní bábik alebo trestaniu vlastných detí v dospelosti. Krik, hubovanie a bitie vedie k hlbokému prežívaniu bezbrannosti voči emócii dospelého, ale nedávajú návod, ako a zachovať a ako chybu napraviť. Preto je dôležité umožniť sledovanie uvážlivého konania dospelých, v ktorom dieťa môže hľadať vzor pre pestovanie schopnosti riešiť podobné situácie, avšak tolerantne a s pochopení. Najlepšou cestou je vlastná činnosť detí, ich pravidelné opakovanie s dôrazom na známe situácie, príbehy alebo hry. Žiadna stála zmena, ale pôsobenie známeho je pre predškolské deti príjemné a prirodzené.