Tak ako sa vôľa upevňuje pravidelným cvičením a v bezprostrednej činnosti, tak sa citový život rozvíja konkrétnou účasťou na živote vonkajšieho sveta. Ku zdravému citovému dozrievaniu je potreba možnosti orientovať sa podľa milovaného vzoru, uznávanej autority. Prechod zo stredného na vyšší stupeň (9. – 12. trieda, 15 – 18 rokov) je ovplyvnený novou kvalitou duševného života dieťaťa, láskou. Vplyvom puberty a druhej premeny postavy sa tak do veľkej miery mení chovanie, chápania a myslenie a vzťahy k okoliu. Mladý človek si začína uvedomovať svoju identitu, prejavuje sa väčšia samostatnosť. Pre jej pestovanie je dobrý ako volnejší vzťah k učiteľovi, tak priestor pre samostatné riešenie problémov. Škola má dať mladému človeku istotu pri stretávaní s vonkajším svetom, má ho viesť tak, aby si svojím myslením mohol bezpečne otvoriť prístup pri k svojmu okolia a stavať si voje vlastné ciele na základe vlastného usudzovania. Učiteľ sa stáva partnerom, tolerantným starším priateľom, ktorého autorita je založená na väčších skúsenostiach, vedomostiach a pedagogickom umení. Má pomáhať v potvrdení ,,ja“ svojich žiakov, ktorých musím mať možnosť zažiť, že jeho učitelia sú produktívny každý svojím individuálnym spôsobom, že vonkajší svet o niečo obohacujú. To sa prejavuje nielen pri vyučovaní, ale aj v príležitostiach mimo školy. Triedni učiteľ za pomoci odborných učiteľov navodzuje také podmienky, aby žiak mal možnosť konfrontácie, mohol samostatne rozhodovať a spracovať to, čo svet ponúka. Mal by mať možnosť poznať, ktorému zo svojich záujmov sa chce viac venovať a kam zamieri svoju pozornosť pri úvahách o budúcom povolaní. Vo vyučovaní sa miesto obrazu kladie dôraz na logické myslenie a úsudok, dbá sa na vývoj intelektu a základov vedeckého poznania. Látka má byť podaná natoľko priehľadne, aby si žiak o všetkom mohol utvárať vlastnú predstavu. Najprv potom je možno predkladať modely alebo hypotézy, to znamená cudzie myšlienky a argumenty. Je dôležité, aby deti získavali úctu k predstavám a myšlienkam iných ľudí, ktorý svoju platnosť osvedčili v dejinách. Precvičuje sa schopnosť pozorovania a myslenia. Usiluje sa o objektívny postoj aj vo sfére emócií, príznačných pre tento vek. Táto činnosť vyžaduje neustály kontakt s praktickým životom, s ktorým sa mladý človek vedome stretáva. Pre svoj bohatý a pohnutý duševný vývoj potrebuje podnety v podobe hlbokých ľudských problémov. Vlastné remeselné a umelecké zamestnanie spolu s vyučovaním, predchnutým umeleckým cítením, má pomáhať preniesť sa cez ťažkosti s integrovať rozum a cit. Podľa Steinerovej zásady má byť každá výuka náukou o živote.