Psychológia vyučovania
PREDMETOM PV je skúmať:
ako má učiteľ riadiť a meniť vonkajšie podmienky vplyvu a vnútorný stav žiaka vo vyučovacom procese tak, aby učenie sa žiakov v škole prebiehalo za maximálne priaznivých podmienok a prinášalo čo do kvality a rozsahu maximálny efekt
ako učiteľ môže a má rozvíjať žiakovu osobnosť vo vyučovacom procese
ÚLOHOU je osvetliť:
základné pojmy PV
podstatu vyučovacieho procesu z psychologických aspektov
pramene, štruktúry, podmienky, faktory učebnej činnosti žiakov vo vyučovacom procese
psychologickú podstatu naučenia sa
psychologické aspekty výberu a usporiadania učiva a najvhodnejšej organizácie vyučovacieho procesu
proces osvojovania vedomostí, zručností a návykov u žiakov
psychologické základy didaktických zásad, vyučovacích metód
psychologické požiadavky na modernizáciu vyučovacieho procesu
psychologické príčiny neprospechu žiakov a postupy ako odstraňovať neprospievanie žiakov
ako má učiteľ rozvíjať osobnosť žiaka vo vyučovaní
proces samostatného učenia sa žiakov
psychologické osobitosti vzdelávania dospelých
ZÁKLADNÉ POJMY
Učenie
Nadobúdanie individuálnej skúsenosti v priehebu života, ktoré mení správanie jednotlivca. Zámerné a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, spôsobov správania a osobných vlastností, spravidla pod vedením učiteľa v organizovaných podmienkach.
Vyučovanie (vzdelávanie)
Zámerné a systematické pôsobenie učiteľa na žiaka s cieľom vštepiť mu isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti v súlade s požiadavkami vytýčenými spoločnosťou. Vyučovanie, najmä v súvislosti s dospelými, označujeme aj ako vzdelávanie.
Je to proces vzájomnej interakcie medzi učiteľom a žiakom, v dôsledku ktorej sa u žiaka utvárajú určité vedomosti, zručnosti a návyky.
Jeho podstatou je stimulácia a riadenie vonkajšej a vnútornej aktivity žiakov, ktorá umožní osvojovať si práve požadované vedomosti, zručnosti a návyky.
Zložky vyučovania: obsahová (učené plány, učebné osnovy a učebnice)
dejová (konkrétne činnosti učiteľa a žiaka)
Učiteľ a žiak
UČITEĽ – každá osoba, ktorá sústavne, cieľavedome prakticky iného učí a vzdeláva v osobitných podmienkach.
Je to ten, kto riadi vyučovací/vzdelávací proces, má prevahu nad vyučovanými a vyučovanie vykonáva ako praktickú činnosť.
ŽIAK – každá osoba, ktorá obohacuje vlastnú skúsenosť a rozvíja svoju osobnosť pod učiteľovým vedením v osobitne organizovaných podmienkach. Ten, kto je objektom a zároveň nositeľom vyučovacieho procesu.
Učený obsah (učivo, učebná látka)
To, čo určuje obsah a cieľ žiakovho učenia a učiteľovej vyučovacej činnosti a čo spoluutvára žiakovu osobnosť. Je to sústava učiteľových požiadaviek kladených na žiakovo učenie. Je zároveň nástrojom, prostriedkom rozvíjania, utvárania žiakovej osobnosti. PV sa v súvislosti s učivom uplatňuje najmä pri výbere a usporiadaní učiva.
Vedomosti, zručnosti, návyky a zvyky
VEDOMOSTI - sú osvojené, t. j. zapamätané a pochopené fakty a vzťahy medzi nimi, odráža sa v nich však poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí žiakov (napr.: keď žiak ovláda Archimedov zákon)
Vedomosti sa delia podľa toho, ktorej oblasti ľudského poznania sa týkajú:
matematické, fyzikálne, chemické, zemepisné, literárne, historické
ZRUČNOSTI (SPÔSOBILOSTI) – sú nadobudnuté pohotovosti alebo pripravenosti správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať istú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej činnosti.
Mentálne činnosti: úspešná aplikácia matematických vzorcov
Fyzické činnosti: úspešná obsluha zložitého prístroja, vykonávanie rôznych pracovných, športových, umeleckých a iných činností
NÁVYKY – zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, ale aj celej činnosti, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov. Uľahčujú, urýchľujú a skvalitňujú vykonávanú činnosť človeka.
zručnosti a návyky sa delia do hlavných okruhov:
1. učebné (žiaci si ich osvojujú v priebehu vyučovania, napr.: znalosť čítať, počítať)
2. pracovné, výrobné (v rámci pracovného, výrobného, technického vyučovania)
3. športové (pri športe a hrách)
4. umeleckej činnosti (pri činnosti v oblastiach umenia)
5. spoločenskej činnosti (organizovanie a vedenie spoločenských podujatí)
6. samoobsluhy (pri uspokojovaní individuálnych osobných potrieb)
7. hygienické (udržiavanie čistoty a hygieny osobnej i životného prostredia)
ZVYKY – vnútorné tendencie človeka v istom čase alebo za istých okolností vykonávať nejakú činnosť (napr.: zvyk presne dochádzať do práce alebo na vyučovanie, urobiť si poriadok na pracovnom stole po skočení práce).
Vedomosti tvoria spravidla základňu, podmienky utvorenia zručností a návykov. Pri realizácii zručností sa vždy vybavujú aj vedomosti. Pri realizácii návykov sa vedomosti nevybavujú. Zručnosti po mnohonásobnom opakovaní v nezmenených podmienkach často prechádzajú do návyku.
Zdroje:
Ďurič, Ladislav: Pedagogická psychológia, SPN, Bratislava, 1988 (str. 246-254) -
|