V každej spoločnosti existujú sociálne normy, ktoré sú záväzné pre každého človeka. Viažu človeka k určitému spôsobu správania, pričom sa dodržiavajú všeobecné, spoločensky prijaté, uznávané pravidlá. Keď tieto pravidlá nie sú dodržiavané, spoločnosť to trestá. Tieto sociálne normy sú preto významným regulátorom sociálnych vzťahov a procesov. Rozlišujeme dve veľké skupiny sociálnych noriem:
normy subzistentné ( implicitné, neformálne), ktoré nie sú písomne
kodifikované; zachovávajú sa ako zvyky, obyčaje, mravy, móda...
normy slovné ( explicitné, stanovené, formálne) - majú podobu
zákonov, nariadení, vyhlášok, uznesení.. (Strieženec, Š.: Slovník sociálneho pracovníka. AD Trnava, 1996, s. 130.)

Ak jedinec poruší, alebo sa podstatne odchýli od niektorej sociálnej normy chovania, alebo od skupiny noriem, dochádza k sociálnej deviácii. Aby však mohlo dojsť k porušeniu sociálnych noriem, musia byť tieto normy známe. Ak sa pozrieme na sociálnu deviáciu zo sociologického hľadiska, tak potom sociálna deviácia je odchýlka od akejkoľvek sociálnej normy, nielen jej porušenie, ale aj jej preháňanie, dovedenie do krajnosti. Od jedinca sa vyžaduje, aby sa správal konformne, teda tak, ako to vyžadujú normy spoločnosti, ktorej je členom. Nie každé správanie, ktoré porušuje určitú normu je považované za deviantné. Takéto správanie nazývame nonkonformným. Znamená to, že síce bola porušená určitá norma, ale toto správanie nepresahuje hranicu tolerancie skupiny.

Na človeka v jeho vývine nepôsobia len pozitívne vplyvy. Nedá sa ubrániť aj vplyvom negatívnym. Každý človek je však do určitej miery prirodzene rezistentný voči negatívnym vplyvom. Základnou príčinou, prečo jedinec podľahne deviantným vplyvom môže byť genetická podmienenosť, mentálna nedostatočnosť, rodinné prostredie, priebeh socializácie a biografická dráha. Medzi dôležité príčiny vzniku sociálnej deviácie patrí vplyv sociálneho prostredia. Sociálne prostredie je veľkou skupinou faktorov, ktoré vplývajú na človeka. Je to súbor skupín, osôb, s ktorými je jedinec, skupina v styku, majú vplyv na jeho konanie. V bežnom ponímaní býva sociálna deviácia chápaná ako trestná činnosť, ale to je iba jedna z foriem sociálnej deviácie.

Medzi najčastejšie formy sociálnej deviácie patrí: alkoholizmus, prohibícia, drogy, homosexualita, promiskuita, prostitúcia, vandalizmus, kriminalita, delikvencia.
Definície týchto pojmov podľa Slovníka sociálneho pracovníka od autora Štefana Strieženca (označené *):
Alkoholizmus *: súhrnné označenie negatívneho sociálneho javu, ktorého príčinou je nadmerné pitie alkoholu a chorobného návyku naň. Pôsobí ako negatívny činiteľ na rodinné a pracovné vzťahy, vedie k zvyšovaniu kriminality. Legislatívne vymedzenie opatrení sa dotýka podávania a predaja alkoholu( napr. mladším ako 18 rokov, šoférom motorových vozidiel a pod. ).

Alkoholizmus je síce označovaný za negatívny jav, ale v dnešnej spoločnosti je tolerovanou drogou a nikoho, kto ho pije (ak to samozrejme v určitých prípadoch zákon nezakazuje), za to nemôžu stíhať. Alkoholizmus nie je na Slovensku žiadnou novinkou. S alkoholom sa človek stretne často už v útlom veku. Nie v každej predajni, kde sa dá kúpiť, si predávajúci overí vek kupujúceho. Nie je to však jediný spôsob, akým sa k alkoholu dostanú osoby v mladom veku. Ich prvé stretnutie s touto látkou býva častokrát v rodine, kde im je ponúknutý ako niečo, čo patrí k dobrej spoločnosti, oslave, veselosti, či ako prostriedok na zlepšenie nálady. Dnes už zastáva osveta dôležitú úlohu a alkoholizmus začína byť chápaný ako choroba, ktorú treba liečiť.
Ako účinné opatrenie proti alkoholizmu sa zdala byť prohibícia.
Prohibícia je zákaz výroby, predaja, dovozu obzvlášť alkoholických nápojov. Motivácia k zavedeniu prohibície bola, že pomocou nej poklesne zločinnosť, zlepšia sa sociálne a mravné pomery. Výsledok však nebol až taký optimistický, lebo sa rozšíril čierny trh, ľudia si zadovážili vlastné pálenice a problém alkoholizmu sa nezmiernil.
Drogy *: Sú to také látky, ktoré sú schopné meniť jednu, alebo viac funkcií organizmu. závislosť od návykových látok je nutkavá potreba užívať príslušnú drogu buď sústavne, alebo periodicky s cieľom prežívať „príjemné“ , alebo utlmiť nepríjemné pocity z nedostatku drogy. Medzi najznámejšie drogy patrí alkohol, sedatíva, hašiš, marihuana, kokaín, LSD, opium, heroín, toluén, acetón, tabak a kofeín. Užívanie tabaku a kofeínu je však skor zlozvyk, ako klasická drogová závislosť.
Z môjho pohľadu sledujem v súčasnosti dva trendy týkajúce sa drog. Prvým z nich je neustály boj proti drogám, osveta, prednášky, relácie o drogách, ktorých cieľom je odradiť ľudí od užívania drog. Na druhej strane existujú snahy o legalizáciu tzv. „mäkkých “ drog (napr. marihuany) , rôzne tvrdenia o ich neškodnosti a o tom, že spoločnosť by mala ich užívanie tolerovať. Častokrát je to zdovodňovné tým, že „mäkké “ drogy sú menej škodlivé ako pitie alkoholu, a že nespôsobujú závislosť.

Homosexualita * je pohlavná usposobilosť spočívajúca v sexuálnej náklonnosti a uskutočňovaní sexuálnych stykov s osobami rovnakého pohlavia ( u mužov sa označuje ako pederastia, u žien ako lesbická láska ). Samotná homosexualita nie je u nás diagnózou ani trestným činom.

Hoci nie je homosexualita ani diagnózou ani trestným činom, homosexuáli sú často terčom posmechu a opovrhnutia. V našej krajine, ako vo väčšine iných im nie je umožnené žiť v inštitúcii manželstva. Promiskuita je typ sexuálneho chovania charakteristický častým, náhodným, nezáväzným striedaním sexuálnych partnerov.

V našej spoločnosti nie je sankcionovaná, ale je chápaná ako negatívny jav, hlavne v súvislosti s prenosom pohlavných chorôb (vírus HIV, AIDS ). Prostitúcia * je verejné ponúkanie, poskytovanie súlože alebo iného sexuálneho styku za úplatu osobe iného alebo toho istého pohlavia. V moderných demokratických štátoch nie je trestná, ale býva rôznymi spôsobmi regulovaná a kontrolovaná.

Táto kontrola je dôležitá hlavne preto, aby sa z prostitúcie nestal obchod s ľuďmi. Tiež je tu veľké riziko prenosu pohlavných chorôb.
Vandalizmus * je bezohľadné ničenie hodnôt. Kaziteľský, surový až barbarský prístup k veciam a hodnotám.

Vandalizmus sa najčastejšie prejavuje ničením predmetov, parkov, telefónnych búdiek, budov členmi malých skupín, bánd alebo gangov. Títo sú zvyčajne mladistvého veku a takýmto spôsobom sa zabávajú, alebo proti niečomu protestujú.
Kriminalita, ináč nazývaná zločinnosť, je výskyt trestného chovania vyjadrený súhrnom trestných činov spáchaných v spoločnosti; pojem je vymedzený platným trestným právom.

Aby sa kriminalita prejavovala čo najmenej, bdie nad dodržiavaním zákonov v krajine polícia a súdnictvo. Ich prvoradou úlohou je chrániť občanov. V súčasnej dobe sa veľa hovorí o medzinárodnom zločine, mafii a terorizme ako o obzvlášť nebezpečnej zločinnosti. Kriminalita je jav hromadnej povahy a jej príčiny sú v nedostatkoch každej spoločnosti.
Delikvencia je činnosť porušujúca zákonné, alebo iné normy chovania spôsobujúce spoločnosti alebo jednotlivcovi ujmu. Tento pojem sa najčastejšie používa na označenie trestnej činnosti mládeže. Reakcia spoločnosti na deviáciu

Spoločnosť si vynucuje dodržiavanie noriem, konformitu svojich členov sociálnou kontrolou. Toto si vynucujú sankciami. Sociálna kontrola má dve podoby: formálnu (oficiálny tlak, ktorým si vynucujú konformitu svojich členov) a neformálnu (neoficiálny nátlak na jedinca, aby uznával určité normy).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vplyv sociálneho prostredia na vynik sociálnej deviácie