Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Koncepcia štátnej rodinnej politiky

Rodina je miestom vzniku života, formácie charakteru človeka, osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu človeka. Rodina potrebuje prostredie pre uspokojovanie jej potrieb. Ekonomické zmeny sú na jednej strane základom pre zvýšenie ekonomickej nezávislosti rodín, na druhej strane zvyšujú riziko ekonomickej nestability až sociálnej odkázanosti rodín. Podstata novej rodinnej politiky spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými spoločenskými funkciami.
Úlohou demokratického štátu voči rodinám je vytvárať rodinám priestor pre uplatnenie ich vlastnej zodpovednosti.
Všetky vecne príslušné rezorty štátnej správy majú za povinnosť orientovať svoje politiky v prospech rodín.
Väčšina opatrení politík má priamy alebo nepriamy dopad na rodinu, pretože rodina je priesečníkom väčšiny vzťahov v spoločnosti. Pri tvorbe opatrení rodinnej politiky je potrebné rešpektovať vzájomné súvislosti medzi spoločenskými procesmi a ich dôsledkami na život rodín a ich jednotlivých členov. Úlohou štátu je systematicky sledovať a analyzovať ekonomické, demografické a hodnotové aspekty správania rodín.V prípade potreby príjmať opatrenia korigujúce sociálnu a ekonomickkú situáciu rodín. Zásadné zmeny v rodinnej politike sú možné iba za predpokladu súhlasu občanov s ich obsahom.
Skutočné a predpokladané makrospoločenské trendy prírastkov obyvateľstva a úmrtnosti sú základnou informáciou pre budovanie účinného systému sociálneho zabezpečenia, pre zdravotnícku politiku a najmä pre ekonomickú politiku. Úbytok počtu obyvateľstva bez výraznejšieho technického pokroku môže byť z dlhodobého hľadiska kontraindikáciou rovnovážneho ekonomického rastu na báze vlastných pracovných síl. Pokles pôrodnosti vedie k rastu podielu obyvateľov v poproduktívnom veku, čo je náročnou úlohou pre budovanie systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkového poistenia.
Do budúcnosti možno na Slovensku očakávať obdobný vývoj demografických ukazovateľov, najmä ukazovateľov pôrodnosti, sobášnosti a rozvodovosti a ich sociálno- ekonomických dôsledkov ako v Európe. Strategické ciele štátnej rodinnej politiky

Základné:
dosiahnutie relatívnej ekonomickej nezávislosti rodín
úspešnosť rodín v realizácii ich funkcií
stabilita a sociálna kvalita manželských a rodičovských vzťahov
vytváranie optimálnych podmienok na sebareprodukciu spoločnosti
príjmanie opatrení, ktoré umožnia uplatňovať princíp voľby, resp. zlučiteľnosti pri rozhodovaní sa rodiča pre rodičovskú, resp.

pracovnú rolu.

Dlhodobé:
právna ochrana rodiny a jej členov
sociálno- ekonomické zabezpečenie rodiny
výchova detí a mládeže, príprava na manželstvo a rodičovstvo
ochrana zdravia jednotlivých členov rodiny


Základné princípy štátnej rodinnej politiky

Rodina je z hľadiska osobnostného rozvoja každého človeka primárnym subjektom. Náhradné riešenia pre maloleté deti v prípade zlyhania rodiny, pokiaľ nemajú rodinnú formu, nemožno akceptovať ako rovnocenné rodinné prostredie; to platí aj v prípade náhradných foriem starostlivosti o dospelých členov rodiny, ktorí sa ocitli v sociálnej izolácii najmä v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom alebo vysokým vekom.
Vlastná zodpovednosť rodiny za svoj život a svoju budúcnosť, rešpektovanie zodpovednosti rodiny za samu seba, uplatńovanie princípu subsidiarity v štátnej rodinnej politike.
Štát poskytuje právnu ochranu a morálnu podporu manželstvu a rodičovstvu, pretože kvalita týchto vzťahov ovplyvňuje psychický rozvoj detí a ich životnú perspektívu.
Funkciou demokratického štátu voči rodinám je vytvárať právne, ekonomické a inštiucionálne podmienky a priestor pre uplatnenie vlastnej zodpovednosti rodín. Štát podporuje rozvoj služieb pre rodinu, aby mohla plniť svoje funkcie.

Štát systematicky sleduje a analyzuje aspekty správania sa rodín prostredníctvom výskumu.
Významné miesto pri zabezpečení životných podmienok rodín má komunálna rodinná politika.
Na realizácii podpory rodiny sa duchovno- formatívnou, kultúrnou a sociálnou činnosťou podieľajú aj cirkevné, kultúrne inštitúcie a iné záujmové a občianske združenia a nadácie.


Sociálno- ekonomické zabezpečenie rodín

Rozhodujúcou formou zodpovednosti štátu voči rodinám a ich členom je vytváranie podmienok pre rast výkonnosti ekonomiky.
Rodinám sa umožní rozhodnúť sa pre plnú zamestnanosť rodiča, pre prácu na čiastočný úväzok, alebo pre celodennú starostlivosť o deti; v súvislosti s tým štát garantuje takéto podmienky v pracovno- právnych predpisoch, v predpisoch o sociálnom poistení, o štátnej sociálnej podpore.
V rámci systému sociálneho zabezpečenia štát poskytuje najmä sociálne slabším rodinám priamu sociálnu podporu, organizuje sociálnu pomoc.
Štát nedovolí dlhodobejší pokles príjmov rodín pod hranicu životného minima.
V rámci štátnej sociálnej podpory sa štát podieľa na riešení týchto životných udalostí jednotlivcov alebo rodín:
- uzavretie manželstva a sním spojené zakladanie vlastnej domácnosti,
- príchod dieťaťa do rodiny,
- nazaopatrenosť dieťaťa a sústavná príprava na povolanie,
- prítomnosť dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu starostlivosť,
- prechodná alebo dlhodobá prítomnosť len jedného živiteľa v rodine,
- nezaopatrenosť dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti,
- strata č- lena rodiny smrťou.
Na riešenie týchto udalostí štát prispieva formou jednorázových finančných príspevkov (príspevok pri narodení dieťaťa, jednorázový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, jednorázový príspevok, príspevok na pohreb), opakovaných finančných príspevkov (príspevok na dieťa, sociálny príspevok rodinám s nezaopatrenými deťmi, rodičovský príspevok, opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, odmena pestúna, zaopatrovací príspevok) a pôžičiek mladým manželom.
Zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania prislúcha občanovi, rodine.
Štát spolu s občanmi a ďalšími neštátnymi subjektami zabezpečuje primeranú pomoc a podporu rodinám a jej členom, ktorí sa ocitli v krízových životných situáciách. V prípade zlyhania základných funkcií rodiny, či porúch sociálneho, psychického a fyzického vývinu jej jednotlivých členov poskytuje primeranú sociálnu pomoc založenú na uplatňovaní vhodných nástrojov sociálnej práce.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk