Rodina je miestom vzniku života, formácie charakteru človeka, osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu človeka. Rodina potrebuje prostredie pre uspokojovanie jej potrieb. Ekonomické zmeny sú na jednej strane základom pre zvýšenie ekonomickej nezávislosti rodín, na druhej strane zvyšujú riziko ekonomickej nestability až sociálnej odkázanosti rodín. Podstata novej rodinnej politiky spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými spoločenskými funkciami.
Úlohou demokratického štátu voči rodinám je vytvárať rodinám priestor pre uplatnenie ich vlastnej zodpovednosti.
Všetky vecne príslušné rezorty štátnej správy majú za povinnosť orientovať svoje politiky v prospech rodín.
Väčšina opatrení politík má priamy alebo nepriamy dopad na rodinu, pretože rodina je priesečníkom väčšiny vzťahov v spoločnosti. Pri tvorbe opatrení rodinnej politiky je potrebné rešpektovať vzájomné súvislosti medzi spoločenskými procesmi a ich dôsledkami na život rodín a ich jednotlivých členov. Úlohou štátu je systematicky sledovať a analyzovať ekonomické, demografické a hodnotové aspekty správania rodín.V prípade potreby príjmať opatrenia korigujúce sociálnu a ekonomickkú situáciu rodín. Zásadné zmeny v rodinnej politike sú možné iba za predpokladu súhlasu občanov s ich obsahom.
Skutočné a predpokladané makrospoločenské trendy prírastkov obyvateľstva a úmrtnosti sú základnou informáciou pre budovanie účinného systému sociálneho zabezpečenia, pre zdravotnícku politiku a najmä pre ekonomickú politiku. Úbytok počtu obyvateľstva bez výraznejšieho technického pokroku môže byť z dlhodobého hľadiska kontraindikáciou rovnovážneho ekonomického rastu na báze vlastných pracovných síl. Pokles pôrodnosti vedie k rastu podielu obyvateľov v poproduktívnom veku, čo je náročnou úlohou pre budovanie systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkového poistenia.
Do budúcnosti možno na Slovensku očakávať obdobný vývoj demografických ukazovateľov, najmä ukazovateľov pôrodnosti, sobášnosti a rozvodovosti a ich sociálno- ekonomických dôsledkov ako v Európe. Strategické ciele štátnej rodinnej politiky

Základné:
dosiahnutie relatívnej ekonomickej nezávislosti rodín
úspešnosť rodín v realizácii ich funkcií
stabilita a sociálna kvalita manželských a rodičovských vzťahov
vytváranie optimálnych podmienok na sebareprodukciu spoločnosti
príjmanie opatrení, ktoré umožnia uplatňovať princíp voľby, resp. zlučiteľnosti pri rozhodovaní sa rodiča pre rodičovskú, resp.