– najmä ak sa učiteľ nespráva pedagogicky taktne.
Vo všeobecnosti za pedagogicky taktné možno považovať také počínanie si učiteľa, v ktorom sa vyvažuje kontrolná a výchovná funkcia skúšania a známkovania a ktoré žiakov neznechutí, ale kladne motivuje do ďalšej práce. Sú však, žiaľ, prípady, keď sa učiteľ díva na známkovanie ako na prostriedok, ktorým môže úspešne pozdvihnúť svoju autoritu a popularitu u žiakov, a to či už vzbudzovaním strachu alebo benevolenciou. Nebezpečný je ako liberalizmus – mierne známkovanie, kladenie ľahkých otázok –, tak aj nadmerná prísnosť. Je zrejmé, že takéto chápanie hodnotenia nemá nič spoločné s učiteľovým pedagogickým taktom. Učiteľovo pedagogicky netaktné správanie pri známkovaní je predmetom zostrenej pozornosti žiakov.
Pre „dobrého“ žiaka môže horšia známka pôsobiť povzbudzujúco (chce si ju opraviť) alebo odradzujúco (zanevrie na učenie). Podobne, na „horšieho“ žiaka môže lepšia známka pôsobiť negatívne (bola to náhoda, dal mi ju z ľútosti) a stráca chuť do učenia, a ak dostane horšiu známku, je opäť znechutený (som hlúpy, na viac nemám). Tu má zapôsobiť učiteľ svojimi pedagogickými schopnosťami motivovať žiakov k učeniu. Pri skúšaní učiteľovi vadieva okolnosť, že dobre pozná každého žiaka. Preto mu padne za ťažko dať dobrému žiakovi zlú známku za slabú odpoveď, rovnako ako dať dobrú známku známemu leňochovi a lajdákovi, ktorý si vytiahol „šťastnú“ otázku. Známkovať sa má objektívne. Hodnotenie žiakov

Slová diagnostika a diagnostikovanie sú odborné výrazy, ktoré sa používajú v celom rade odvetví. Ich základný význam je zistenie stavu, posúdenie úrovne, hodnotenie.
Diagnostikovanie je poznávanie žiaka. Je prostriedkom na zlepšovanie pôsobenia na žiaka na základe znalostí diagnostických výsledkov
Pedagogická diagnostika znamená vednú disciplínu zaoberajúcu sa otázkami diagnostikovania vo výchovno – vzdelávacom prostredí. Je to teória diagnostikovania. Táto teória vymedzuje predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania (štrukturované a neštrukturované pozorovanie, diagnostický rozhovor, ústne, písomné skúšky, analýza produktov žiakov, testy vedomostí, dotazník,...) a vzťah tejto disciplíny k iným pedagogickým disciplínam. Pedagogické diagnostikovanie sa uskutočňuje vo výchovno – vzdelávacích situáciách (v škole, v rôznych výchovných zariadeniach, pri výchove v rodine,…).