Pokarhanie však pôsobí pozitívne iba vtedy, ak nie je verejné, ale osobné, zamerané na jednotlivca a je konkrétne.
Spôsoby verbálneho zápisu bývajú rozličné a umožňujú veľkú variabilitu:
Správanie pri učení a práci: sústredený, pozorný, chápavý, ľahko poučiteľný, podávajúci perfektný výkon, sústavný, cieľavedomý, rýchly, presný, primeraný, jasný, zrozumiteľný, plynulý, názorný, vytrvalý, samostatný, bystrý, nápaditý, tvorivý, logicky mysliaci, schopný rozlišovať, schopný aplikovať naučené, prezviedavý
Sociálne správanie : úprimný, kamarátsky, spoľahlivý, prispôsobivý, pripravený pomôcť, zdržanlivý, energický, živý, pokojný, vyrovnaný, schopný podriadiť sa, rád preberá dané úlohy, schopný spolupracovať, rád sa delí o svoje zážitky
Individuálne zvláštnosti: silná vôľa, rozumný, neústupný, odhodlaný, istý, príjemný, prejavuje záujem, schopnosť nadchnúť sa, citlivý, harmonický, veselý, spokojný, tichý, rozvážny, obetavý, oddaný, sebavedomý, sebaistý, sebakritický, náročný, starostlivý, obetavý
Slovné hodnotenie na vysvedčení nesmie obsahovať negatívne, odsudzujúce výroky, a to najmä u slabších žiakov, aby nepôsobilo deštruktívne, ale konštruktívne a povzbudzujúco. Má byť zamerané na pozitívnu motiváciu. V kritických prípadoch by mali formulácie obsahovať výroky ako napr. žiak potrebuje podporu, potrebuje sa zlepšiť, potrebuje pridať, musí si osvojiť, treba ho viesť k zvládaniu. Formulácie na vysvedčení musia byť vecné a dobre podložené faktami. V hodnotení popisujeme a posudzujeme iba skutočnosti, ktoré súvisia so školou, vyhýbame sa odborným termínom. Vysvedčenie je určené tak rodičom, ako i žiakom. Ak žiak prechádza do inej triedy alebo školy, musí byť napísané takým spôsobom, aby bolo jednoznačne zrozumiteľné všetkým. Formulácie na vysvedčení by mali byť v podstate kladné. Správanie sa nehodnotí osobitne, môže sa uviesť ako súčasť slovného komentára o žiakovi.

Ja osobne som sa so slovným hodnotením nestretla. Ale po preštudovaní dostupných materiálov, ma veľmi zaujalo. Zapáčil sa mi tento spôsob hodnotenia preto, lebo vyzdvihuje len to kladné, čo sa v dieťati nachádza, čo dieťa vykonáva. Neoceňuje len hotový výkon, ale aj snahu, vynaložené úsilie. Žiak nie je zaškatuľkovaný, jedna známka sa s ním „neťahá“ celé štúdium. Žiak je otvorený pre nové veci, snaží sa zlepšiť, dosiahnuť viacej, viacej vedieť, poznať. Je schopný prijať hodnotenie od iných a sám seba objektívne zhodnotiť, čo je veľký prínos pre žiaka aj pre učiteľa.
V škole, v ktorej som bola na praxi, sa slovné hodnotenie nepoužívalo. Ale veľmi sa mi páčil prístup pani učiteľky, u ktorej som bola na náčuvoch. Hoci používala klasickú klasifikáciu, nikdy nezabudla svojich žiakov pochváliť za úspech, povzbudiť pri neúspechu, pochváliť za snahu, aj za malé zlepšenie. Do písomiek vždy napísala pár povzbudivých slov o výkone, zlepšení, úprave. Aj keď nepoužívala slovné hodnotenie, snažila sa o vyzdvihovanie pozitív u detí.