Okrem toho sa diagnostická informácia oznamuje rodičom, a to nielen ako výsledok určitej etapy školského vzdelávania (napríklad vo forme vysvedčenia), ale aj ako pravidelné referovanie o prospievaní žiaka (písomnou alebo ústnou formou). Diagnostickú informáciu o žiakovi dostáva aj riaditeľ, iní učitelia v zbore, výchovný poradca.

V súvislosti s diagnostikovaním sa používa pojem hodnotenie. Je to posúdenie, určenie hodnoty. Hodnotenie je prítomné v každej komunikácii učiteľa so žiakom. Učiteľ na výkon žiaka (odpoveď, správanie, produkt) reaguje – komentuje ho, pochváli, kritizuje, žiada doplnenie a pod. Často je však táto reakcia neverbálna. Je to úsmev, prikývnutie, pohrozenie prstom a pod. Sú to ukazovatele spokojnosti alebo nespokojnosti učiteľa s činnosťou alebo produktom žiaka. Výsledok hodnotenia sa však vyjadruje predovšetkým slovne. Učiteľ opíše činnosť alebo vlastnosť žiaka a komentuje ich. To, či je daný výkon alebo vlastnosť dostatočná (nedostatočná), sa stanovuje pri porovnaní s určitým kritériom. Toto kritérium je obyčajne explicitné. Je uvedené vo výchovných programoch, učebných osnovách, štandardoch alebo iných pedagogických dokumentoch. Kritériá sú formulované v pozorovateľnom správaní, v činnostiach, ktoré sa prejavujú navonok a ktoré je možné objektívne zisťovať. Takto stanovené kritériá sú pre učiteľa vynikajúcou pomôckou pri hodnotení. V učebných osnovách sa väčšinou uvádzajú pomerne presne kognitívne ciele, namä vedomosti a zručnosti, ktoré má žiak zvládnuť. Veľmi všeobecne – a teda nepresne – sú stanovené afektívne ciele (postoje, záujmy, motivačná úroveň žiaka).

V súvislosti s hodnotením sa používa pojem meranie. Meranie je prisudzovanie čísel (symbolov, niekedy slovných označení) výsledku. Je to systematický, štandardizovaný, presný postup. Pri meraní sa zisťuje počet správne napísaných slov alebo počet chýb žiaka pri čítaní daného textu.
Meranie síce súvisí s hodnotením, ale ono samotné hodnotením nie je. Číselný údaj zistený meraním ešte nevypovedá o tom, či je kvalita žiaka uspokojivá alebo neuspokojivá. Meraním sa totiž neprisudzuje vzdelávacia, výchovná hodnota výsledku žiaka. Tá sa stanovuje až porovnaním výsledku merania so vzdelávacím, výchovným kritériom. Až vtedy možno hovoriť o hodnotení.
Diagnostikovanie si vyžaduje dívať sa na súčasný stav a na potencionality žiaka pozitívne. Žiak je rozvíjateľný a diagnostikovanie tomu pomáha. Dokonca aj neprospievajúci žiaci majú obyčajne jednu alebo viac vlastností, ktoré sú rozvinuté. Pedagogické hodnotenie má stavať na pozitívach žiaka. Má sa sústrediť na podporu kladných vlastností, nie na vyžívanie sa v pátraní po jeho nedostatkoch.