Známka slúži aj riaditeľovi školy ako jeden z údajov na vyhodnotenie práce školy.
Žiacke známky mali a v mnohých prípadoch majú ešte aj významnú úlohu v hodnotení školskej efektívnosti, determinujú možnosti výberu žiakov na vyšší stupeň vzdelávania, prehľadným a rýchlym spôsobom poskytujú informáciu o žiakovom výkone v škole.

Slovné hodnotenie:
Slovné hodnotenie je komplexný opis stavu rozvoja žiaka. Nejde však len o prevod známky (čísla) na slová, lebo každá známka má i svoj slovný ekvivalent (1 – výborný,…). Ide o odlišný systém hodnotenia, založený na inom pohľade na žiaka a na inej výchovno – vzdelávacej koncepcii.
Dôvodom zavedenia slovného hodnotenia býva obyčajne nepriaznivý vplyv známky na žiaka. Známku často používa učiteľ ako nástroj na udržanie disciplíny. Známka sa používa ako spôsob nátlaku na žiaka, býva zdrojom negatívnej motivácie žiakov k učeniu a zlých postojov k učiteľovi a škole. Často sa argumentuje aj stresom žiakov, zvýšenou úzkosťou a podobnými stavmi, ktoré sprevádzajú klasifikáciu známkou. Slovné hodnotenie sa zaviedlo, aby sa vylúčilo, obmedzilo toto negatívne pôsobenie. Iným nedostatkom známkovania je, že mnohí žiaci sa učia pre známky, a nie pre seba. Medzi žiakmi vládne „známková rivalita“. Je snaha mať lepšiu známku, nie lepšie alebo viac vedieť.
Hodnotenie žiakov klasifikovaním generuje určitú hierarchiu ich postavenia v triede podľa dosiahnutých známok. Je takto zdrojom mnohých pedagogických problémov. Existencia takýchto žiakov (jednotkári, dvojkári…) je prevažne objektívnym dôsledkom existujúceho spôsobu hodnotenia. Samostatná klasifikácia obsahuje v sebe nebezpečenstvo stereotypu v hodnotení žiakov ako dôsledok zotrvávania hodnotových súdov učiteľov a z nich vyplývajúcich kategórií, do ktorých keď sa žiaci dostanú, len veľmi ťažko prechádzajú do vyšších. Toto je príčinou demotivácie učenia sa u mnohých žiakov. Na jednotkárov postupne jednotky nepôsobia rovnakou motivačnou silou – nepriaznivo pôsobí aj uspokojenie sa s dosiahnutou kategóriu – známkou. Vnútorná motivácia sa tak mení na vonkajšiu. Žiaci sa neučia preto, aby viac vedeli a aby boli zručnejší, ale sa učia pre známku. Známka sa stáva fetišom, symbolom triumfu, alebo nezdaru, stresovým faktorom.
Uvádza sa, že známka je číslo, a preto je veľmi koncentrovaným hodnotením. Nevypovedá o celej šírke prospievania žiakov v škole. Škála známok má len päť stupňov, a je teda veľmi „hustá“. Slovné hodnotenie je širšie a plastickejšie zachytáva pokrok žiaka, vyjadruje viacero faktorov. Slovné hodnotenie sa používa v mnohých krajinách. Niekde existuje ako alternatíva k číselnému hodnoteniu.
Existujú však aj nevýhody slovného hodnotenia. Pre učiteľa je slovné hodnotenie náročnejšie. Musí formulovať presné a výstižné charakteristiky žiakov, čo mnohí učitelia nevedia robiť alebo ich to príliš zaťažuje.