Ak je učiteľ preťažený, jeho slovné hodnotenie stráca na presnosti a formulácie sa stávajú frázovitými. K slovnému hodnoteniu sa stavajú negatívne aj niektorí rodičia. Chýba im jednoduchá miera, ktorou je známka. Slovné hodnotenie sa im nepáči, keď sú zvyknutí na „známkovú rivalitu“. Učitelia niekedy používajú súčasne so slovným hodnotením skryté známkovanie. To však pôsobí proti zmyslu slovného hodnotenia.
Slovné hodnotenie u nás sa riadi určitými predpismi: Slovné hodnotenie možno zaviesť v 1. ročníku ZŠ na základe písomného návrhu väčšiny rodičov a po prerokovaní pedagogickou radou školy. Na základe rozhodnutia riaditeľa môže škola pristúpiť k slovnému hodnoteniu všetkých predmetov v 2. – 4. Ročníku ZŠ. V 5. – 9.ročníku riaditeľ po prerokovaní s pedagogickou radou môže rozhodnúť o slovnom hodnotení predmetov občianska výchova, výtvarná výchova, telesná výchova, pracovné vyučovanie.
Uplatňovanie slovného hodnotenia žiakov predstavuje nielen optimalizáciu procesu hodnotenia, ale aj fungovania celého školského systému. Zároveň je dynamizujúcim činiteľom, pretože má ambície narúšať tradičným spôsobom hodnotenia vytvárané kategórie žiakov na jednotkárov, dvojkárov… V pedagogickej praxi nie je taká problematická ich existencia ako ich značná rezistentnosť voči zmenám, čo je pre žiakov nespokojných so svojím zadelením zdrojom stresu a príčin strachu zo školy. Slovné hodnotenie je svojimi možnosťami motivovať žiakov k napredovaniu krok za krokom humánnejšie a výsledky pedagogickej praxe potvrdzujú, že i efektívnejšie. Efektívnosť sa zvyšuje v prípade, keď sú s ním zosúladené i metódy vyučovania a dôsledne sa akceptuje individuálny prístup k žiakovi.
Individuálna vzťahová norma flexibilne zohľadňuje individuálne odlišnosti žiakov a tomu zodpovedá individuálne tempo napredovania každého žiaka. Postupné narastanie výkonu každého žiaka vyžaduje, aby bol denne motivovaný. V tomto procese sa uplatňuje krátkodobá a individuálna spätná väzba. Prostredníctvom častých pozitívnych zážitkov – úspechov žiaka – sa zvyšuje jeho motivácia, ktorá sa mení postupne na vnútornú. Cieľom žiakovej práce nie je známka, ale zvládnutie alebo vyriešenie úlohy. Výsledky prieskumu potvrdili, že žiaci, ktorí sú hodnotení slovne, sú na vyučovaní bezprostrednejší, uvoľnenejší, smelší, aktívnejší, súťaživejší a nemajú strach z hodnotenia. Okrem toho tým, že žiak aj sám hodnotí svoju odpoveď, odpoveď spolužiaka, učí sa schopnosti sebahodnotenia, rozpoznávania nedostatkov, ale aj schopnosti prijímať hodnotenie od iných.