Deti, ktoré vyrastajú bez rodičov a rodičovskej lásky sú značne poškodené vo svojom vývoji, častokrát viac, než deti vyrastajúce so zlými rodičmi v problémových rodinách. Bez rodín nemôžeme existovať.
Rodina musí mať nejakú všeobecne uznávanú hodnotu. Hodnotu, ktorá presahuje čas, priestor i kultúrne zázemie, národnú rasovú či náboženskú príslušnosť. Táto hodnota sa môže stať spoločným menovateľom pre globálne zjednotenie ľudstva.

Tradičné rodiny nie sú ideálne
Tradičná rodina nie je ideálna. Skutočnosť, že tradičným rodinám sa dostalo ťažkej kritiky, je založená na mnohých zlyhaniach v úsilí naplniť svoj účel dobre vychovávať dieťa. Niektorí analytici tvrdia, že zlé alebo rozpadnuté rodiny sú živnou pôdou pre zločinnosť. Je jednoduchou pravdou, že dieťa potrebuje od svojich rodičov lásku, podporu a vedenie. Dieťa napodobňuje svojich rodičov ako vzory. Keď dieťa doma nedostane lásku, ale namiesto toho nedobré zaobchádzanie, strach a kritiku, úplne prirodzene začne považovať rodinu za zlé spoločenské usporiadanie, ktoré je treba opustiť.

Základné vzťahy v rodine

RODIČIA – DETI
Zodpovednosťou rodičov je ochrana existencie dieťaťa. Prejavujú objímajúcu a bezpodmienečnú lásku a sú príkladom, z ktorého sa dieťa učí. Deti rešpektujú rodičov ako prameň svojho bytia, ako tých, ktorí sa pre ne obetujú. Vzťah medzi rodičmi a deťmi nie je povinnosť, ale spontánna rodičovská láska a vďačnosť dieťaťa. MANŽEL – MANŽELKA
Za hranicami rodiny hľadáme priateľov, ktorí sú úprimní, verní a pravdiví. Jednotlivci a rodiny fungujú v kontexte spoločnosti, ktoré zasa tvoria väčšiu spoločnosť, národ a svet. Prosperita jednotlivca a jeho rodiny sa viaže na prosperitu spoločnosti, národa a sveta a zasa opačne.
Veľký technický pokrok západnej civilizácie sa postavil proti morálnym a duchovným hodnotám spoločnosti a výsledkom je ich úpadok. Ľudstvo by potrebovalo novú formuláciu hodnotového systému, na ktorom má byť spoločnosť vybudovaná.

Ciele zmyslu života človeka

Človek charakteru
Prvým cieľom je, aby sa jedinec stal človekom charakteru. Keď nemá rozvinuté
Srdce, nemôže sa stať človekom charakteru, skutočnou osobnosťou.
Srdce je prameňom lásky a láska je jadrom osobnosti človeka. Tí, ktorí majú nedostatky v srdci – bez ohľadu na množstvo vedomostí – sa nikdy nestanú osobnosťami charakteru.
Čo to znamená byť človekom charakteru? Jedinec, ktorý si zdokonalil svoj celú osobnosť na základe rovnomerného rozvoja svojich schopností intelektu, emócií a vôle. Tento stupeň nazývame výchovou srdca. V dnešnom svete najviac chýba práve táto zložka výchovy.