Deti, rodina a spoločnosť

Rodina je základom našej spoločnosti. Najmodernejšie psychologické výskumy potvrdzujú, že práve rodina je prvým a jedinečným miestom, kde sa dieťa učí láske, úcte a rešpektu.
Človek sa nestane rodičom tým, že dá živelne a nevedomky vznik novému životu. Rodičovstvo je aj proces rastu srdca, ako nepotlačiteľného impulzu dávať lásku a skrze toto dávanie zažívať radosť. Antoine de Saint-Exupéry povedal: „Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tím viac ti zostáva.“
Láska, ktorú dávajú rodičia svojim deťom, je rovnaká bez ohľadu na to, či sú deti malé alebo už dospelé. Je úžasné, že rodičovská motivácia srdca je dať 100% svojho srdca všetkým svojim deťom aj keď je akoby rozdelené medzi viac detí. Preto jeden pár môže dať život, lásku a vedenie veľa deťom.
Láska matky a otca je pre dieťa koreňom ich vlastného života, zdrojom ich vlastného ja, motiváciou pre ich vlastný život. Rozbitie lásky medzi rodičmi znamená rozbitie vlastného zdroja lásky dieťaťa, jeho korene života. Preto myseľ dieťaťa nikdy nemôže prijať rozvod rodičov, aj keď majú svoje dôvody.
Rodičia majú veľkú zodpovednosť voči svojim deťom a potomkom. Čo je najlepším darčekom, ktorý môžu venovať dieťaťu? Dom? Dobré meno? Sociálne postavenie? Najdôležitejšia je pravá láska. Dokonca aj novorodenec neočakáva od maminky iba mlieko, ale rodičovskú lásku. Dokáže rozoznať svoju matku od inej, aj keď mu dá mlieko. Väčšina pediatrov môže dnes dosvedčiť na základe výskumu i vlastnej lekárskej praxe, aký obrovský význam má z psychologického hľadiska pre utváranie hlbokého vzťahu medzi matkou a dieťaťom už prvé priloženie dieťaťa k prsníku matky tesne po narodení a aký veľký význam má tento vzťah pri kojení. Dieťa hľadá takýto veľký cit lásky. Osobnosť dieťaťa sa rodí a rozvíja skrze učenie sa a napodobňovanie vlastných rodičov, bez toho aby si to uvedomovalo. To čo dieťa skutočne očakáva a potrebuje je absolútna láska. Takáto rodina sa potom môže stať základným stavebným kameňom zdravej osobnosti človeka.
Láska medzi rodičom a dieťaťom sa stáva kľúčovým momentom pre všetky ostatné životné skúsenosti. Súrodenecká láska môže vzniknúť vtedy, keď vidíme príklad v rodičoch. Väzby a vzťahy v rodine, sú veľmi hlboké a dôležité. Isté je, že sa veľmi podporujú. Môžeme si uvedomiť kontrast medzi dokonalými rodičmi, ktorý očakávajú každé dieťa a medzi realitou, ktorá spôsobuje hlbokú bolesť.

Deti, ktoré vyrastajú bez rodičov a rodičovskej lásky sú značne poškodené vo svojom vývoji, častokrát viac, než deti vyrastajúce so zlými rodičmi v problémových rodinách. Bez rodín nemôžeme existovať.
Rodina musí mať nejakú všeobecne uznávanú hodnotu. Hodnotu, ktorá presahuje čas, priestor i kultúrne zázemie, národnú rasovú či náboženskú príslušnosť. Táto hodnota sa môže stať spoločným menovateľom pre globálne zjednotenie ľudstva.

Tradičné rodiny nie sú ideálne
Tradičná rodina nie je ideálna. Skutočnosť, že tradičným rodinám sa dostalo ťažkej kritiky, je založená na mnohých zlyhaniach v úsilí naplniť svoj účel dobre vychovávať dieťa. Niektorí analytici tvrdia, že zlé alebo rozpadnuté rodiny sú živnou pôdou pre zločinnosť. Je jednoduchou pravdou, že dieťa potrebuje od svojich rodičov lásku, podporu a vedenie. Dieťa napodobňuje svojich rodičov ako vzory. Keď dieťa doma nedostane lásku, ale namiesto toho nedobré zaobchádzanie, strach a kritiku, úplne prirodzene začne považovať rodinu za zlé spoločenské usporiadanie, ktoré je treba opustiť.

Základné vzťahy v rodine

RODIČIA – DETI
Zodpovednosťou rodičov je ochrana existencie dieťaťa. Prejavujú objímajúcu a bezpodmienečnú lásku a sú príkladom, z ktorého sa dieťa učí. Deti rešpektujú rodičov ako prameň svojho bytia, ako tých, ktorí sa pre ne obetujú. Vzťah medzi rodičmi a deťmi nie je povinnosť, ale spontánna rodičovská láska a vďačnosť dieťaťa. MANŽEL – MANŽELKA
Za hranicami rodiny hľadáme priateľov, ktorí sú úprimní, verní a pravdiví. Jednotlivci a rodiny fungujú v kontexte spoločnosti, ktoré zasa tvoria väčšiu spoločnosť, národ a svet. Prosperita jednotlivca a jeho rodiny sa viaže na prosperitu spoločnosti, národa a sveta a zasa opačne.
Veľký technický pokrok západnej civilizácie sa postavil proti morálnym a duchovným hodnotám spoločnosti a výsledkom je ich úpadok. Ľudstvo by potrebovalo novú formuláciu hodnotového systému, na ktorom má byť spoločnosť vybudovaná.

Ciele zmyslu života človeka

Človek charakteru
Prvým cieľom je, aby sa jedinec stal človekom charakteru. Keď nemá rozvinuté
Srdce, nemôže sa stať človekom charakteru, skutočnou osobnosťou.
Srdce je prameňom lásky a láska je jadrom osobnosti človeka. Tí, ktorí majú nedostatky v srdci – bez ohľadu na množstvo vedomostí – sa nikdy nestanú osobnosťami charakteru.
Čo to znamená byť človekom charakteru? Jedinec, ktorý si zdokonalil svoj celú osobnosť na základe rovnomerného rozvoja svojich schopností intelektu, emócií a vôle. Tento stupeň nazývame výchovou srdca. V dnešnom svete najviac chýba práve táto zložka výchovy.

Nedokážeme ovládať a usmerňovať naše fyzické túžby tak, aby boli v súlade s túžbami mysle. Častokrát sa náš život stáva materiálnym, konzumným a naplnený pominuteľnými hodnotami.
Dobrý občan
Tento stupeň musí mať základ v rodine. Dobrá výchova znamená, že človek sa stane prirodzeným členom spoločnosti.

Génius
V každom človeku je potenciál stať sa géniom. Dobrou výchovou by sa mali tieto schopnosti uvoľniť. Častokrát sa stáva, že talentované dieťa je stresované zlými rodinnými pomermi.
Máme veľa vzdelaných ľudí s rozsiahlimy vedomosťami či odborníkov v tom ktorom odbore, ale už menej ľudí charakteru, srdca, skutočnej osobnosti. Táto výchova charakteru a srdca úzko súvisí s hodnotovou orientáciou rodín. V dnešnej dobe pri morálnom úpadku na jednej strane narastá vnútorná túžba ľudí po uskutočnení ľudských ideálov a harmónie v živote človeka. To, či z nich prevažuje jedna alebo druhá, nezáleží na kvantitatívnom vyjadrení, ale skôr na kvalitatívnej zmene nášho každodenného myslenia a konania. Človek, obdarený slobodou, má zodpovednosť za ďalší vývoj a smer, ktorým sa bude naša spoločnosť uberať.