Návykové látky
Téme: „Návykové látky„ sme sa rozhodli venovať na základe toho, pretože si myslíme, že táto téma je v našom dnešnom uponáhľanom svete veľmi aktuálna najmä pre mladých ľudí – študentov, na ktorých sa kladú veľké nároky a požiadavky.
Vzhľadom k tomu, že v dnešnej dobe väčšina ľudí nemá na nič a na nikoho dostatok času, aj to môže byť dôvodom, že ľudia častokrát hľadajú útechu, akoby útek od každodenných problémov spojených so životom, v návykových látkach. Veľa ľudí nepripisuje takmer žiadnu dôležitosť tomu, že aj nadmerné pitie kávy alebo čaju je určitý druh závislosti, tzv. kofeinizmus.
Taktiež aj fajčenie poškodzuje ľuďom zdravie a je taktiež určitým druhom závislosti nazývaným tabakizmus. Tento druh závislosti však nevplýva len na samotné zdravie fajčiara, ale aj na prostredie a ľudí v jeho okolí. Alkoholizmus patrí tiež medzi závislosti, avšak ľudia ktorí v nadmernom množstve požívajú alkoholické nápoje si v alkoholovom opojení neuvedomujú, že svojou závislosťou vplývajú negatívne nielen na svoj zdravotný a psychický stav, ale aj na psychiku, vyrovnanosť a stabilitu svojej rodiny, príbuzných a priateľov.
Zaneprázdnení rodičia chcú svojim deťom zabezpečiť bezstarostný život a najmä finančnú istotu a mnohokrát im už nezostane čas na ich výchovu, aby im ukázali správnu cestu v živote. Tak si častokrát nevšimnú, že s ich dieťaťom sa niečo začne diať, dostane sa do nevhodnej spoločnosti a nedostatok lásky a pozornosti zo strany rodičov si vynahrádza útekom od reality za pomoci návykových látok. Niekedy rodičia nechávali časť výchovy aj na ramenách školy, ale to sa s postupom času zmenilo a tak škola v dnešnej dobe plní väčšinou úlohu vzdelávaciu a výchovu necháva na rodičoch.
Problematike toxikománie sa v posledných desaťročiach venuje veľká pozornosť. Táto „ choroba „ je veľmi nebezpečná, pretože postihuje ľudský organizmus nepozorovane a jej účinky sa prejavujú až po určitom čase. Takmer vo všetkých vyspelých krajinách je toxikománia celospoločenským problémom. Dokázalo sa, že toxikománia a najmä fajčenie tabaku a alkoholizmus škodia ľudského zdravia, zapríčiňujú mnohé vážne až smrteľné ochorenia, pracovnú neschopnosť až invaliditu.
TEORETICKÁ ČASŤ 1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
DROGA - je prirodzená alebo syntetická, chemická látka, ktorá po vpravení do ľudského organizmu môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcii. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku.
DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ – je psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj preto, aby sa zabránilo jej nepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vplývajú z jej neprítomnosti.
Medzi látkami vyvolávajúce drogovú závislosť patria predovšetkým povzbudivé a alkoholické nápoje, lieky a napokon omamné jedy bez liečivého účinku.
ALKOHOLIZMUS – je jednou z najrozšírenejších toxikománií. Ľudia pijú alkoholické nápoje na spríjemnenie života, hoci je to klamlivé a prchavé spríjemnenie a svojím spôsobom aj škodlivé a často nebezpečné. Stále ľahšia dostupnosť týchto nápojov, ich samozrejmé podávanie pri najrôznejších spoločenských príležitostiach, použitie alkoholu ako odľahčujúcej drogy, to všetko uľahčuje často len príjemný, niekedy aj riskantný, ale vždy umelý únik zo „ šedivej „ skutočnosti.
TABAKIZMUS – fajčenie tabaku ( cigariet ), je dnes najrozšírenejší návyk ľudstva. Stalo sa nielen spoločenským, ale predovšetkým veľmi aktuálnym zdravotníckym problémom. Proti fajčeniu sa bojovalo už v minulosti, ale zväčša z rôznych pochybných dôvodov, spočiatku sa zdôrazňovala otázka náboženská, neskôr morálna a estetická. Dnes, v období prudkého rozvoja vedy ovplyvňujú náš život vo všetkých zložkách, inak sa chápe a po novom posudzuje aj otázka fajčenia tabaku.
KOFEINIZMUS – Popri alkoholizme a fajčení je najrozšírenejšou toxikomániou kofeinizmus, hoci nie je tak závažný a nebezpečný. Kofein je alkaloid, ktorý sa získava zo šiestych rastlín rastúcich v rôznych oblastiach sveta ( kávovník, čajovník, kakaovník, kolovník, yerba a guarana ). Káva je najpopulárnejší nápoj na svete. Konzumuje ju približne polovica ľudstva. Ročne sa na svete vypije viac ako 400 miliárd šálok tejto povbudzujúcej hnedej tekutiny. Na ich prípravu treba 4 milióny ton kávových zŕn. ZÁKLADNÉ TYPY DROGOVEJ ZÁVISLOSTI
MORFÍNOVÝ TYP – tento typ drogovej závislosti je odvodený od morfia alebo morfinu, hlavnej účinnej látky ópia. Ópium je zaschnutá šťava z nezrelých makovíc, ktorá obsahuje vyše 20 alkaloidov, napr. Morfín, narkotín, papaverín, tebain, kodeín, narcein atď. Zdrojom ópia je mak siaty.
KOKAÍNOVÝ TYP – zdrojom kokaínu je koka pravá, ker alebo malý strom, ktrorý rastie vo vlhkom tropickom prostredí najmä v Južnej Amerike. Dosahuje výšku až 5 metrov, má živozelené listy a zelenobielé kvety. Plody sú purpurovo-červené kôštkovice. Najväčšími producentmi sú Peru, Kolumbia a Bolívia.
KANABISOVÝ TYP – Tento typ drogovej závislosti je vo svete rozšírený už asi 5 000 rokov. Ide o užívanie omamnej drogy z indickej konope ( Cannabis indica ), ktorá pochádza zo západných svahov Himalájí a Kašmíru. Dnes rastie v subtropickom pásme na Strednom Východe a v Amerike. Od našej konope sa líši tým, že obsahuje žliazky, ktoré sú uložené v listoch a kvetoch. Žliazky vylučujú žltkastú živicu s vysokým obsahom alkaloidov. Čistá živica z kvetov indickej konopy sa nazýva hašiš. Je to tmavá guma, ktorá sa žuje alebo sa pridáva do rôznych nápojov a pokrmov. Usušené listky a kvety z indickej konopy sa nazýva marihuana. Po rozdrvení sa používa ako tabak do cigariet alebo fajok.
AMFETAMÍNOVÝ TYP – ide o látky amfetamínového typu, napr. Fenmetrazín, dexfenmetrazín, Psychoton. Použitie amfetamínov prináša spočiatku zvýšenú psychickú aktivitu, výkonnosť, pozornosť a sústredenosť. Pocit sviežosti je sprevádzkovaný pocitom sebaistoty až nekritickosti. Zvyšuje sa rozhodnosť, vôla. Vzrastá fyzická výkonnosť, rýchlosť pohybu. Ustupuje pocit únavy, organizmus pracuje s prepätím síl až do úplného vyčerpania. Po vyčerpaní rezerv vznikajú tragédie, pretože stimuláncie vypínajú ochranný mechanizmus organizmu.
HALUCINOGÉNNY TYP – drogová závislosť tohoto typu zahrňuje užívanie látok, ktoré vyvolávajú halucinácie, fantázie a rôzne ilúzie. Nálady sa môžu striedať od rozjarenia, stupňujúcu sa prchkosť, chorobnú zaujatosť, strach a až po depresie, ktoré môžu vypustiť aj do samovraždy.
KATOVÝ TYP – tento typ drogovej závislosti je pomenovaný podľa kríka alebo malého stromčeka kata jedlá ( Catha edulis Forsk ex Endi ), ktorý sa pestuje vo východnej Afrike a v južnej Arábii. V ľudskej medicíne sa kata používa ako prostriedok proti kašlu, malárii, pri poruchách trávenia, niekedy ako močopudná látka alebo ako antipyretikum pri zvýšenej teplote. V menších dávkach majú alkaloidy katy povzbudivé účinky, podobne ako káva alebo čaj. Pomerne rýchlo prichádza spokojnosť, človek sa stáva veselším, zabúda na starosti, únavu a hlad. Pri vyšších dávkach sa zjavujú depresie, únava a poruchy spánku.
2. PRAKTICKÁ ČASŤ
2.1 CIEĽ PRÁCE Cieľom našej semestrálnej práce bolo zistiť, aké percento študentov FEM má skúsenosti s návykovými látkami. ( Našu prácu sme zamerali na tieto závislosti: fajčenie a drogy ).
FORMULÁCIA HYPOTÉZ 1. hypotéza: Predpokladáme, že väčšina opýtaných respondentov fajčí. 2. hypotéza: Predpokladáme, že väčšina respondentov si myslí, že plánované zdraženie cigariet od nového roka neovplyvní nákup ( spotrebu ) cigariet. 3. hypotéza: Predpokladáme, že väčšina respondentov si myslí, že pred 5 rokmi užívalo drogy menej ľudí ako v dnešnej dobe. 4. hypotéza: Predpokladáme, že približne polovica respondentov už mala skúsenosti s ľahkými drogami a takmer nikto z respondentov nemá skúsenosti s užívaním tvrdých drog. 5. hypotéza: Predpokladáme, že si naši opýtaní respondenti myslia, že ľudí vedie k užívaniu drog hlavne zvedavosť. 2.2 OPIS VÝSKUMNEJ VZORKY
Počet respondentov Vybrali sme 50 respondentov z toho dôvodu, aby nám na náš dotazník odpovedalo z každého ročníka 10 študentov.
Sociálne zaradenie respondentov Všetci respondenti, ktorí vypĺňali náš dotazník študujú na SPU.
Opis vzorky Všetci opýtaní respondenti sú študentmi FEM, prvého až piateho ročníka.
2.3 OPIS POUŽITÝCH VÝSKUMNÝCH METÓD
Pre našu tému seminárnej práce sme si vybrali výskumnú metódu DOTAZNÍK, ktorým môžeme získať veľa porovnateľných údajov od vzorky respondentov.
Dotazník je metóda na hromadné zisťovanie určitého javu. V pedagogickej psychológii môžeme pomocou dotazníkovej metódy zisťovať želanie, motívy a prepojatosti žiakov, postoj žiakov k výchovným opatreniam, vzájomné vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi a opačne, záujmy žiakov, postoje učiteľov k učebným plánom, osnovám a učebniciam, voľné aktivity žiakov a podobne.
Na začiatku dotazníka sme oboznámili respondenta za akým účelom prieskum vykonávame. Náš dotazník pozostáva zo všeobecnej časti, kde zisťujeme pohlavie, vek respondenta a ročník, ktorý navštevuje. Dotazník obsahuje 15 otázok. Prvá časť otázok dotazníka je zameraná na fajčenie a druhá časť otázok je zameraná na drogy. VÝSLEDKY VÝSKUMU Výsledky získané z dotazníka sme vyhodnocovali v percentuálnych hodnotách a uviedli sme aj konkrétne počty respondentov pri jednotlivých otázkach. Pri jednotlivých otázkach sme vychádzali z konkrétnych otázok dotazníka. 1.otázka 64 % respondentov /32 študentov/ býva na vysokoškolskom internáte. Na začiatku výskumu sme zvolili túto otázku preto, lebo sme predpokladali, že najviac fajčiarov bude bývať na vysokoškolskom internáte, ale to sa nám nepotvrdilo. 2.otázka Vačšia polovica opýtaných respondentov – 52 % /26 študentov/ žije v rodine, kde niekto fajčí /rodičia, súrodenci/. 3.otázka Vysvetlenie je v závere – 1. hypotéza. 4.otázka 68 % študentov /34 študentov/ z celkového počtu respondentov je toho názoru, že na ich rozhodnutie /fajčiť alebo nefajčiť/ nevplývalo prostredie ich rodiny. 5.otázka Z celkového počtu fajčiarov /17 študentov/ začalo fajčiť: -na ZŠ – 17,6 % /3 študenti/, -na SŠ – 70,6 % /12 študentov/, -na VŠ – 11,8 % /2 študenti/. 6.otázka Z celkového počtu fajčiarov /17 študentov/ -11,8 % /2 študenti/ fajčí len príležitostne /napr. 1 cigaretu týždenne/, -23,5 % /4 študenti/ vyfajčí do 10 cigariet denne, -29,4 % /5 študentov/ vyfajčí do 5 cigariet denne, -35,3 % /6 študentov/ vyfajčí nad 10 cigariet denne. 7.otázka Najviac respondentov spomedzi fajčiarov – 35,3 % /6 študentov/ minie na cigarety nad 150 Sk a najmenej respondentov – 17,6 % / 3 študenti/ minie na nákup cigariet do 150 Sk. 8.otázka Vysvetlenie je v závere – 2. hypotéza. 9.otázka Vačšia časť z celkového počtu respondentov – 52 % /26 študentov/ sa nikdy nezúčastnilo na žiadnej prednáške o škodlivosti fajčenia a o nebezpečnosti návykových látok a pod. . Len 48 % /24 študentov/ sa zúčastnilo na nejakej prednáške o škodlivosti fajčenia a pod. , ale predpokladáme, že aj keby sa organizovalo viacej prednášok s touto tématikou, tak bz sa percento fajčiarov neznížilo. 10.otázka 64 % z celkového počtu respondentov /32 študentov/ pozná vo svojom okolí ľudí, ktorí užívajú drogy. 11.otázka Vysvetlenie je v závere – 3. hypotéza. 12.otázka Podľa našich opýtaných respondentov si 62 % /31 študentov/ myslí,že na Slovensku je ľahký prístup k drogám, len 2 % respondentov /t. j. 1 študent/ si myslia, že na Slovensku je ťažký prístup k drogám a ostatní respondenti 36 % /18 študentov/ je toho názoru, že na Slovensku je stredne ťažký prístup k drogám. 13.otázka Vysvetlenie je v závere – 4. hypotéza. 14.otázka 48 % z celkového počtu respondentov /24 študentov/ by priateľovi závislému od drog poradilo, aby vyhľadal odbornú pomoc /lekára, odvykaciu kúru/ . 15.otázka Vysvetlenie je v závere – 5. hypotéza. ZÁVER
1.HYPOTÉZA Naša hypotéza sa nepotvrdila, pretože z prieskumu vyplynulo, že z celkového počtu respondentov je 66 % /33 študentov/ nefajčiarov a iba 34 % /17 študentov/ je fajčiarov. Z celkového počtu fajčiarov je 47 % /8 študentov/ žien a 53 % /9 študentov/ mužov. Z celkového počtu nefajčiarov je 70 % / 23 študentov/ žien a 30 % /10 študentov/ mužov.
2.HYPOTÉZA Táto hypotéza sa nám potvrdila. Rovnaký názor ako my malo na túto otázku 64 % /32 študentov/ , 26 % respondento / 13 študentov/ si myslí, že zdraženie krabičky cigariet o 4 koruny od budúceho roku ovplyvní nákup /spotrebu/ cigariet a 10 % /5 študentov/ malo na túto otázku iný názor /napr. je to individuálne, ovplyvní, ale nie výrazne, …/ .
3.HYPOTÉZA Táto hypotéza sa nám tiež potvrdila. S naším názorom sa stotožňuje 92 % / 46 študentov/ a 8 % /4 študenti/ majú ten názor, že pred 5 rokmi užívalo drogy viacej alebo takisto ako v dnešnej dobe.
4.HYPOTÉZA Táto hypotéza sa nám čiastočne potvrdila /prvá časť hypotézy sa nám nepotvrdila a druhá časť hypotézy sa nám potvrdila/ . Lebo z našich respondentov 38 % /19 študentov/ užíva, resp. užívalo ľahké drogy a 62 % /32 študentov/ neužíva, resp. nikdy neužívalo ľahké drogy. 4 % respondentov /2 študenti/ užíva alebo užívalo tvrdé drogy a 96 % respondentov / 48 študentov/ nemajú žiadne skúsenosti s tvrdými drogami.
5.HYPOTÉZA Naša hypotéza sa nepotvrdila, pretože podľa našich opýtaných respondentov vedie k užívaniu drog hlavne zúfalstvo a problémy – to si myslí 23 respondentov, ale presnú percentuálnu hodnotu nevieme určiť, lebo niektorí respondenti zakrúžkovali viacero odpovedí. Na druhom mieste dôvodov užívania drog je negatívny vplyv okolia – tohoto názoru je 16 respondentov.
Zdroje:
Ondruš Dalibor: Toxikománia, strašiak či hrozba? . Martin: Vydavateľstvo Osveta, š. p. , 1990 - Ďurič Ladislav, Grác Ján, Štefanovič Jozef: Pedagogická psychológia. Bratislava: JASPIS, 1991 -
|