JOHN DEWEY (1859 – 1952):

• Rozvíjal v USA pragmatizmus a aplikoval ho na pedagogiku
• Kritériom pravdivosti je podľa neho užitočnosť
• Pedagogika by sa mala zaoberať výchovou k demokracii a mala by prispievať k úspešnému začleneniu človeka do spoločnosti
• Zdôrazňuje užitočnosť jedinca pre spoločnosť
• Napísal dva spisy: Demokracia a výchova a Skúsenosť a výchova. Hlavne v tom prvom vychádza z behaviorizmu, t.j. žiaci sa majú učiť nielen vedomosti, ale majú v škole nadobúdať aj skúsenosti do praktického života.

John Dewey svoj pragmatizmus nazval inštrumentalizmom. Zdôrazňuje žiakovu činnosť, prácu. Má manipulovať s vecami, ktoré mu priblížia životné potreby a poznatky. V prirodzenej situácii sa najlepšie rozvíjajú jeho schopnosti. Každý akt učenia je u neho sociálne a psychologicky motivovaný.
Skúsenosť je začiatok myslenia. Táto skúsenosť nemá byť školská, ale vyňatá zo života, ktorý ho obkolesuje, lebo len tá ho zaujíma, a to tak v matematike, čítaní, zemepise, ako i pri učení cudzích jazykov. Žiak má prácu a tá ho núti vykonávať určitú činnosť, premýšľať o nej. Nie je to rutina ani rozmar, ale problém. Žiak sa stretáva s prekážkami a tie regulujú jeho myslenie. Skúsenosť je poznanie faktov. Škola je sám život. Detstvo nie je úvodom do života, ale samotným životom.

Škola má byť spoločenským útvarom, kde pulzuje mravný spoločenský systém. Rozumová a morálna aktivita dieťaťa sa má rozvíjať z vrodených impulzov, inštinktov, ale úspech výchovy je závislý od praktických činností.
Najhlavnejšia úloha vo vede je objavovať vzťahy človeka k svojmu dielu, pričom sa objavia jeho duševné záujmy.
Vo vyučovaní nie je správne, ak sa učiteľ usiluje materiál urobiť zaujímavým. Tým ukazuje, že učivo je pre žiaka málo príťažlivé, nemá k nemu vzťah. Záujem sa môže upriamiť na povolanie, zamestnanie, na rozličnú činnosť.
V diele O pramenech vychovatelské vědy tvrdí, že výchova je životná nutnosť, má spoločenskú funkciu. Je to proces riadenia, v ktorom je badateľný rast. V nej sa pripravuje, rozvíja a formuje disciplína. Vo výchove sú dôležité skúsenosti a myslenie, prirodzené metódy výchovy, v ktorej má svoje miesto hra a práca.

Príklad: Deti pripravia scénu – život na hrade a pod hradom v stredoveku. Poobliekali sa primerane do dobového odevu a používali nástroje na súboje, aj hostiny na hrade atď. Pre deti to bolo naozaj zaujímavé aj poučné, ale nič sa nedozvedeli o tom, čo to bol feudálny spoločenský systém – jedna z nevýhod pedagogického systém Johna Deweyho.