Školstvo a pedagogika

Ďalším zdrojom impulzov boli problémy pedagogickej teórie a praxe. Volanie po škole, ktorá by nebola zameraná len na rozvíjanie rozumových schopností, ale aj na stránku emocionálnu a sociálnu, zosilnelo v posledných dvoch desaťročiach. Jedným z dôvodov je neriešiteľný problém, ako žiakovi sprostredkovať čo i len základné informácie z jednotlivých vedných odborov, keďže množstvo poznatkov prerástlo do netušených rozmerov. Pri stále stúpajúcich a čoraz diferencovanejších požiadavkách sa východisková predstava, že bežnú školu navštevujú deti výkonovo viac-menej rovnocenné, ktoré v rovnakom čase, použitím rovnakých prostriedkov, dosahujú učebné ciele záväzné pre všetkých, ukázala neudržateľná. Viedla k stúpajúcemu počtu zlyhaní a vynucovala si vznik ďalších špeciálnych zariadení. Tento trend vzbudzoval nakoniec obavy aj v konzervatívnych pedagogických a špeciálno-pedagogických kruhoch. Sú badateľné aj v našej defektologickej literatúre, napriek oficiálnej školskej politike a silnému ideologickému tlaku, ktorý robil politikum z ľubovoľného odborného problému.

Do alternatívnych pedagogických koncepcii sa premietlo aj určité sklamanie z racionalizmu a absolutizovania vedeckého prístupu, ktoré prinieslo zvýšený záujem o emocionalitu, tvorivosť, intuitívne a umelecké uchopovanie reality, sociálne aspekty osobnosti. Popularitu si získavajú netradičné pedagogické systémy ako napríklad Škola Montessori alebo waldorfská a moderné vyučovacie stratégie a postupy. S týmto súvisí aj zmenená rola učiteľa, ktorý sa má stať viac radcom, pomocníkom a koordinátorom aktivít žiakov. Deti sa z pasívnych príjemcov informácii a vykonávateľom príkazov stávajú skôr partnermi učiteľa a spolutvorcami vyučovacích aktivít. Perspektívnou sa javí, ktorá rešpektuje inter- a intraindividuálne rozdiely, a to nie len v prístupe k žiakovi, ale aj v stanovení učebných cieľov a v spôsobe hodnotenia. Riešenie problémov bežného školstva sa prelína s integračnými tendenciami, keďže flexibilita takejto školy umožňuje zaradenie prinajmenšom istého počtu detí zo špeciálnych škôl. Pri sledovaní efektívnosti integrovaného vyučovania sa dospelo k odporúčaniu práve týchto postupov.

Vážne kritické podnety vyplynuli nakoniec z analýzy samotného špeciálneho školstva. Nepodarilo sa dokázať, že sú v dosahovaní tradičných vyučovacích cieľov efektívnejšie ako integrované školstvo. Prinášajú však často negatívne následky na sociálny a emocionálny vývin, zrejmý najmä na školách s internátom, stigmatizáciu, nízku kompetenciu zdravej populácie a bežných inštitúcii v styku s postihnutými a problémovými jedincami. Všetky tieto aj výskumne potvrdené fakty viedli k poznaniu, že cesta k integrácii v dospelosti nevedie cez segregáciu v detstve.

Školské reformy v niektorých krajinách

Problémy pedagogickej a špeciálno-pedagogickej praxe, ako aj zmenený zorný uhol pohľadu nachádzame prakticky vo všetkých vyspelých krajinách. Zmeny, ktorými prechádza školstvo vo vyspelých krajinách, sú okrem táchto spoločenských znakov formované aj konkrétnou situáciou tej-ktorej krajiny, jej špecifikami, kultúrnymi, historickými i politickými faktormi.

Zmeny školstva smerom k integrácii sa zrodili v škandinávskych krajinách. Relatívne veľmi vyspelé špeciálne školstvo dánske, nórske a švédske sa prvé dostali na úroveň, na ktorej sa javilo pomýlené vylepšovať nedostatky existujúceho systému poskytovania špeciálno-pedagogickej pomoci, ale naopak, ukázalo sa nevyhnutné zmeniť systém. Základnou zmenou bolo úsilie začleniť čo najväčší počet postihnutých detí do bežnej školy. Špeciálno-pedagogická starostlivosť sa poskytuje v rámci bežnej školy podporným učiteľom – špeciálnym pedagógom alebo individuálnym vyučovaním v predmetoch, v ktorých nie je možné zabezpečiť napredovanie dieťaťa bežným spôsobom. Pre komplikované prípady sa vytvárajú triedy v rámci školy, pričom ich zaradenie môže byť dočasné.

Najradikálnejšie zmeny sa uskutočnili vo Švédsku: zaradenie do tried nie je záväzné pri všetkých vyučovacích aktivitách, vytvárajú sa malé pracovné skupinky, ktoré pracujú na rôznom stupni obtiažnosti, nie všetky predmety sú záväzné pre každého žiaka, podľa potreby sa poskytuje individuálne alebo skupinové doučovanie. Cieľom týchto snáh je normalizácia. Tento pojem Bank-Mikkelsona zanmená umožniť postihnutým normálny život vo zvyčajnom prostredí.