referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Erika, Erik
Štvrtok, 2. februára 2023
Od segregácie k integrácii
Dátum pridania: 26.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mato1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 889
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 12.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 20m 30s
Pomalé čítanie: 30m 45s
 
Niektoré psychologické aspekty integrácie

Od vydania prvých zákonov, ktoré upravovali školský systém smerom k integrácii, uplynulo už vyše štvrťstoročia. Za ten čas sa zhromaždilo množstvo výskumov, ktoré skúmali psychologické predpoklady úspešnej integrácie. Proces zmien smerom k integrácii sa nikde neobišiel bez účasti psychológov. Veľmi všeobecne išlo o dve oblasti pôsobenia:

1. Spoluúčasť pri zaraďovaní dieťaťa do určitého typu tried, pri hodnotení jeho výsledkov a riešení jeho problémov.

2. Sociálno-psychologické aspekty integrácie. Úspešná integrácia nie je možná bez pozitívnych postojov všetkých zúčastnených. Psychológovia tieto postoje skúmajú a vypracúvajú stratégie na ich optimalizáciu.

a) Základným predpokladom je akceptácia postihnutého dieťaťa učiteľom a zdravými spolužiakmi. Bez nej je zaradenie do bežnej triedy len fyzickým premiestnením a môže ešte viac prehĺbiť stigmatizáciu a izoláciu od rovesníkov. Predpokladanej nedôvere učiteľov sa čelilo kurzami a intenzívnymi tréningovými programami, ktoré mali prehĺbiť odborné znalosti pedagógov a zbaviť ich neistoty v styku s postihnutým žiakom. Niektoré obavy sa rozplynuli už púhou interakciou s postihnutým dieťaťom.

b) Nedôveru voči postihnutému dieťaťu prejavujú aj jeho rovesníci. Iba malé deti prijímajú postihnutého prirodzene, preto sa všeobecne pristupuje k vytváraniu integrovaných predškolských zariadení aj v krajinách so segregovaným školstvom. Odmietaniu postihnutého žiaka sa čelí poučením, diskusiami, zmenou vyučovacích stratégii, interakciou s postihnutým mimo vyučovanie. Úspešné bolo premietanie filmov, v ktorých deti videli postihnutého pri aktivitách, ktoré sú pre deti bežné. Okrem učiteľov a zdravých žiakov treba na integráciu pripraviť aj postihnuté deti. Ich rola v skupine nie je určovaná výlučne faktom postihnutia. V jednom výskume sa sociologicky zisťovalo postavenie detí v integrovanej škole. Vo vzorke bolo 11 detí s Downovým syndrómom. Ich sociálny status vyšiel síce v priemere nižší než u zdravých detí, boli však posudzovaný diferencovane a na prekvapenie autora získalo najväčší počet pozitívnych volieb jedno z postihnutých detí úspešná integrácia je teda podmienená aj pozitívnou spoluúčasťou postihnutého dieťaťa. Integrované vyučovanie je síce prostriedkom socializácie , je však dobré, ak niektoré základné sociálne zručnosti zvládne dieťa už pred vstupom do školy. Dieťa si ich môže osvojiť v predškolskom veku špeciálnym tréningom, ale aj stykom so zdravými rovesníkmi, ktorí mu poskytujú príležitosť na primerané sociálne učenie.

c)Veľmi dôležitým predpokladom je pozitívny postoj rodičov zdravých detí k integrovanému vyučovaniu. Toto predpokladá informovanie rodičov o problematike postihnutých a o kladnom vplyve a efekte integrácie aj na zdravé deti. Formy tejto psychologickej intervencie siahajú od prednášok, skupinových sedení až po individuálne pohovory. Podobný servis je k dispozícii aj rodičom postihnutých detí.

Záver

Integrácia postihnutých do bežného školského systému je pedagogickou realitou mnohých krajín a deklarovaným cieľom väčšiny ostatných. Napriek značnej rozmanitosti jej konkrétnych podôb možno vystopovať mnohé spoločné zásady, tézy a skúsenosti:
1. Hlavné dôvody, pre ktoré sa odporúča integráciu presadzovať, sú etického a všeobecne humánneho charakteru.
2. Integrácia a segregácia sú pojmy kontradiktorické len v teórii. V praxi ide o kontinuum: špeciálne školy – špeciálne triedy v bežných školách – triedy s podporným pedagógom – špeciálno-pedagogický servis, poskytovaný mimo triedy v oblasti, v ktorej dieťa potrebuje pomoc – plne integrovaná trieda s jedným pedagógom.
3. Integrácia znamená zásadnú reformu bežného školstva. Predstava, že korektívnymi a terapeutickými postupmi zmeníme žiakov špeciálnych škôl natoľko, že budú vyhovovať tradičnej škole, je nesprávna. Naopak, škola sa musí zmeniť tak, aby bola schopná prijať a rozvíjať každé dieťa. Z takéhoto rešpektovania individuality profitujú rovnako i nepostihnutý žiaci.
4. Akýkoľvek zásah do prirodzeného života dieťaťa sa má obmedziť na nevyhnutné minimum. S týmto súvisí aj možnosť inštitucionalizovanej výchovy a vzdelávania v blízkom okolí bydliska dieťaťa.
5. Špeciálno-pedagogická intervencia musí byť k dispozícii každému, kto ju potrebuje, ale len v oblasti a počas obdobia, keď je skutočne nevyhnutná.
6. Rodičia majú právo aktívne sa podieľať na výbere vhodného vzdelávacieho programu pre svoje dieťa.
7. Medicínska, psychologická, špeciálno-pedagogická starostlivosť o postihnuté a ohrozené deti má mať ťažisko v ranej diagnostike a intervencii, vrátane poradenských služieb pre rodičov.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.