2. Delenie výskumných metód

V pedagogickej literatúre nájdeme delenie výskumných metód od rôznych autorov z rôznych hľadísk.
V. Kačány (1974) uvádza nasledovné základné delenie:

Výskumné metódy pedagogiky možno rozdeliť do troch základných okruhov:
a) metódy získavania faktov, ktoré môžu byť:
priame - pozorovanie a experiment
nepriame - klinické, dotazník, rozbor žiackych prác a školských dokumentov
b) metódy spracúvania faktov - porovnávacie, štatistické, typologické
c) metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov

Metódy výskumu v oblasti výchovy môžu byť zacielené:
a) na osobnú anamnézu žiaka - pozorovanie, experiment, psychologicko-diagnostické techniky,
rozbor žiakovej činnosti a špecifických prejavov a iné
b) na vonkajšie podmienky výchovy - dotazník, anketa, sociometrické techiky,
rozbor školských dokumentov

3. Metóda dotazníka

3.1. Charakteristika dotazníka ako výskumnej metódy

Dotazník patrí k špecifickým metódam, používaných v spoločenských vedách, teda aj v pedagogike.
Je to metóda, ktorá zhromažďovanie údajov zakladá na dotazovaní osôb. Charakterizuje sa tým, že je určená pre hromadné získavanie údajov pre štatistické spracovanie. Takto je možné zachytiť názory žiakov, ich postoje k učeniu, k druhom skúšania, k metódam práce, ich záujmy a pod. Dotazník sa môže zaslať žiakom, učiteľom i rodičom.
Začiatky tejto metódy sú spojené s menom amerického psychológa a pedagóga G. S. Halla.
Hall skúmal dotazníkom psychiku detí a mládeže. Jeho zásluhou sa táto metóda rozšírila a stala sa uznávanou aj pedagogickom výskume.
Správne použitie metódy dotazníka vyžaduje náležitú teoretickú prípravu. Základnou podmienkou účelného koncipovania dotazníka je presná formulácia konkrétneho cieľa a úloh dotazníka vo vzťahu
k zvolenému problému.

3.2. Formulácia položiek dotazníka a typy odpovedí

Autor dotazníka pri koncipovaní položiek sleduje vzťah otázky k výskumnému cieľu a k základným problémom výskumu. Otázky musia byť formulované jasne a konkrétne. Navodzujú jasné a konkrétne odpovede. Ak sú otázky nepresné, neurčité, príliš dlhé, vyvolávajú rôzne asociácie a respondent nie je viazaný
k jasnej odpovedi. Otázky je treba formulovať tak, aby respondent otázku chápal, a aby ju všetci chápali v rovnakom význame. Slovník, termíny majú byť primerané respondentom. Ak je formulácia jasná pre autora dotazníka, neznamená to, že je vždy jasná aj respondentom (napr. žiakom).
Každá otázka má byť jednoznačná. Jednoznačná formulácia umožňuje jednoznačnú odpoveď. Otázka má byť zároveň formulovaná tak, aby vyžadovala len jednu informáciu, teda sa nedá pýtať zdvojenými otázkami, napr.: "Je marihuana tvrdá droga a stretli ste sa už s ňou?" Takéto otázky nevedú k jednoznačnej odpovedi a neumožňujú spracovanie získaných údajov.
Otázky nesmú byť sugestívne, aby nenavádzali k určitým odpovediam. Vylúčiť musíme aj otázky, ktoré vyžadujú vedomosti alebo informácie, ktoré respondenti nemajú. Otázky musia byť štylisticky premyslené a gramaticky správne.