Spôsob kladenia otázok navodzuje zároveň odpovede. Z tohoto hladiska sa rozlišujú dva základné typy položiek v dotazníku:
a) otvorené (neštruktúrované) - dávajú respondentom vzťahový rámec, ale neurčujú podrobnejšie ani obsah, ani formu jeho odpovede (napr. charakterizujte mimoškolskú činnosť žiakov vašej školy). Respondent volí dľžku odpovede a konkrétne informácie, lebo sám rozhoduje, čo povedať a čo nie. Otvorené otázky umožňujú hlbšie prenikať k sledovaným javom, lepšie odhaľujú skutočné postoje respondentov, často poskytujú obsažnejšie informácie. Ich úroveň závisí aj na schopnosti respondentov vyjadrovať sa písomne, aj na ich ochote k pomerne náročnej spolupráci. Zpracovanie týchto položiek je pracné a časovo náročné.
b) uzavreté (štruktúrované) - ponúkajú respondentovi voľbu medzi dvomi alebo viacerými alternatívami. Skúmaná osoba odpovedá na otázky, ktoré sú v dotazníku uvedené tak za otázkou tak, že ich podčiarkne, zakrúžkuje, označí a pod. Môžu byť úplne uzavreté (napr. vyžadujúce odpoveď áno-nie) alebo položky s viacerými voľbami.
Napr: "Stretol si sa už so šikanovaním?"
áno...............................o
nie................................o
neviem..........................o

V dotazníku je možné používať aj škálové položky. Tie majú pevne stanovené alternatívy, umiestňujú reagujúceho jedinca na niektorý bod na škále. Respondent tu neovplyvňuje ani obsah, ani formu odpovede. Vyberá z ponúknutých, presne formulovaných odpovedí. Táto forma je náročná pre autora dotazníka. Musí dbať na to, aby vystihol všetky aspekty problému.
Určitou variantou v tejto skupine sú uzavreté položky, ktoré ponúkajú k voľbe zoznam hotových odpovedí, avšak sú doplnené v závere otvorenou možnosťou voľnej odpovede (kategória "iné").
Forma uzavretých (štruktúrovaných) otázok je vhodná vtedy, keď je možné vytvoriť prehľad možných odpovedí. Zlepšuje kvalitatívne spracovanie dotazníka s minimálnym vynaložením času. Táto forma, nútiaca respondenta odpovedať podľa stanovených kategórií, však vedie často len k povrchu problému.

3.3. Vzťah dotazovateľa a dotazovaných

Metóda dotazníka je založená na sociálnom vzťahu respondentov a dotazovateľa. Dôležité je preto navodiť takú atmosféru, aby respondent pochopil užitočnosť dotazníka ako zdroj informácií spoločensky významných a užitočných. Obyčajne sa preto pripája k dotazníku stručné vysvetlenie, ktoré respondenta informuje o cieľoch a úlohách dotazníka.
Veľmi dôležitá je zásada anonymity. Osoba, ktorá dotazník vyplňuje, musí byť presvedčená, že údaje ktoré poskytne, budú slúžiť iba na vedecké účely.

3.4. Druhy dotazníkov a ich zostavovanie

Vzhľadom k charakteristickým typom odpovedí sa rozlišujú dve základné verzie dotazníka: štruktúrovaný a neštruktúrovaný. V praxi sa však často pri zostavovaní dotazníka využívajú rôzne položky podľa potrieb výskumu. Súčasťou techniky zostavovania dotazníka je postup, keď sa rôznymi položkami autor dotazníka pýta na rovnakú informáciu. Tým sa zvyšuje vnútorná spoľahlivosť-reliabilita dotazníka. Zvláštnou technikou kladenia otázok je tzv. lievik. Je to súbor otázok smerujúci k jednému námetu. Lievik začína všeobecnou otázkou, ďalšie sa postupne zužujú k dôležitejším špecifickým momentom.
Pri zostavovaní dotazníka je najefektívnejšie získať pomocou otázok čo najviac informácií. Nutné je preto uvažovať o forme otázok, ich počte a dľžke dotazníka. Otázok by nemalo byť príliš veľa, veľký počet vedia najčastejšie k povrchnému zodpovedaniu otázok, čím trpí kvalita výsledku. Do úvahy treba brať konkrétne možnosti respondentov, čas nutný na vyplnenie dotazníka. Uvažuje sa o špecifických zvláštnostiach respondentov (napr. vekových, psychických, sociálnych), o vedomostiach, ktoré môžu mať o skúmanej otázke
a ďalších aspektoch, ktoré môžu ovplyvniť konkrétnu formuláciu otázok. Svojou vonkajšou formou má dotazník vyzerať usporiadaný a príťažlivý.
Dôležitou súčasťou prípravy dotazníka je predvýskum. V ňom sa preverí obsah položiek dotazníka, jasnosť a jednoznačnosť. Predvýskum odhalí, či je každá položka jasne formulovaná a správne predvídaná každá odpoveď.
Jednou z variantov dotazníkovej metódy je technika kritických udalostí. Táto technika nie je zameraná na široké množstvo informácií, ako je to v dotazníku bežné, ale smeruje ku skúmaniu relatívne špecifických otázok. Napr. sledujeme špecifické študijné problémy študentiek-matiek. Cieľom je zistiť pomerne malé množstvo detailných odpovedí, popis konkrétnej situácie. Otázka teda požaduje, aby respondent uviedol aktuálnu špecifickú informáciu a detailne popísal jej okolnosti, zúčastnené osoby, výsledok situácie. Výskumná osoba pritom popisuje aj extrémne situácie - najťažšie a najľahšie, najefektívnejšie a najmenej efektívne a iné.
Najzložitejšou záležitosťou je v tejto metóde spracovanie údajov. Je veľmi náročné, časovo a intelektuálne. Pozitívnym prínosom je však možnosť preniknúť hlbšie k povahe reálnych javov a procesov.