Jednotlivé formy dotazníkovej metódy podľa V. Kačániho (1974) možno zamerať na skúmanie tak endogénnych (vnútorných), ako aj exogénnych (vonkajších) stránok výchovného procesu. Rôzne psychologické testy, ktoré skúmajú objekt výchovného pôsobenia, možno využiť v praktickej činnosti, aj vo vedeckej práci. Delia sa na testy výkonnosti (testy inteligencie, schopnosti a vedomosti - didaktické testy) a testy osobnosti (zamerané na temperament, charakter, záujmy atď).

Prvé inteligenčné testy zostavili v roku 1905 A. Binet a T. Simon. Vypracovali stupnicu zameranú na zistenie rozličných stránok schopností detí ako rozsahu pamäte, zručnosť a frekvencia slov. Zisťoval sa ňou tzv. duševný vek dieťaťa. V súčastnosti existuje množstvo rôznych testov inteligencie. Zistilo sa, že miera výkonu v inteligenčnom teste nezodpovedá vždy celkovej úrovni jednotlivca. Preto aj pri výskume, aj pri konkrétnej pedagogickej činnosti sa musí postupovať s testami inteligencie veľmi obozretne. Použitie testu nesmie prehliadnuť časté zmeny celej osobnosti žiaka, ktoré majú vplyv na výkon vo vzdelaní.

Didaktické (vedomostné) testy pomáhajú odhaľovať výsledky vyučovania a vzdelávania. Plnia kontrolnú a diagnostickú funkciu. Vo vyučovacej práci sa používajú od konca 19. storočia.
V. Kačáni uvádza niekoľko druhov didaktických testov:
a) testy vedomosti, v užšom slova zmysle, kde sa zisťuje znalosť faktov
b) aplikačné testy, ktoré skúmajú schopnosť uplatniť získané poznatky v praxi
c) testy, ktoré zisťujú kvalitu vedomostí
d) testy, ktoré skúmajú rýchlosť riešenia úloh
Ďalej možno didaktické testy rozdeliť podľa účelu použitia na kontrolné a diagnostické, podľa formy použitia na písomné a ústne, na štandardizované a neštandardizované (zostavené učiteľom, výskumným pracovníkom).
Didaktické testy možno využiť v nasledovných smeroch:
a) pre diagnostiku
b) pre klasifikáciu žiakov
c) pre cvičenie a upevňovanie vedomostí
d) pre profesionálnu orientáciu

Postojové testy skúmajú postoje jednotlivcov. Majú veľký význam pre komlexný pedagogický výskum. Najrozšírenejšia metóda zisťovania a merania postojov je postojová stupnica. Pozostáva zo súboru výrokov, na ktoré skúmaná osoba odpovedá kladne alebo záporne.
Ďalšou metódou sú tzv. špeciálne techniky. Sem patria dve formy: maskovacie techniky a sémantický diferenciál. Podstatou maskovacích techník je skrytý, zamaskovaný prístup k postoju takými náhradnými položkami, ktoré z hľadiska zámeru výskumu nie sú pre skúmaného postrehnuteľné. Výhodou maskovacích techník je, že majú väčšiu validitu (platnosť) a z hľadiska skúmajúceho sú menej subjektívne ovplyvniteľné.
Na meranie valencie (objektívnej hodnoty, platnosti) poznávacej a citovej zložky postojov sa používa sémantický diferenciál. Na zisťovanie sa používa nepriamy prístup, respondent hodnotí javy protichodnými kvalitami, ktoré zodpovedajú trom faktorom významu: hodnotiacemu (dobrý - zlý, pekný - škaredý, čistý - špinavý), mocenskému (silný - slabý, veľký - malý) a činnostnému (rýchly - pomalý, aktívny - pasívny).

Záver
Dotazník okrem svojich predností, ako je jednotnosť pri používaní, ekonomická výhodnosť, ľahká kvantifikácia, má aj svoje záporné stránky. Sem patria najmä ťažkosti pri získavaní otvorených a pravdivých odpovedí na tlačenom formuláre. Mnohí ľudia neberú dotazník vážne, mnohí ho nevyplnia.
Používanie dotazníka ako vedeckej metódy kladie vysoké nároky na vedeckého pracovníka. Je preto mylné považovať dotazník za ľahkú a nenáročnú metódu získavania pedagogických faktov. Používanie dotazníka vo vedecko-pedagogickom výskume bude účinné len vtedy, keď budú dodržiavané všetky základné požiadavky.
Z hľadiska objektivity údajov, získaných dotazníkom, je dôležité spájať jeho využitie s ďalšími metódami, ktoré doplnia, spresnia, prehľbia výsledky dotazníkovej metódy, napr. metóda pozorovania, rozhovoru a iné.

Použitá literatúra:

Prùcha, J. a kol.: Moderní pedagogika. Praha, Portál 1997, s. 438. ISBN 80-7178-170-3
Kačány, V.: Úvod do pedagogiky. Bratislava, SPN 1974, s. 138-149.
Skalková, J. a kol.: Úvod do metodologie a metod pedagogického výzkumu. Praha, SPN 1985, s. 32-36, 86-92.
Ďurič, L.: Úvod do pedagogickej psychológie. Bratislava, SNP 1974.
Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava, IRIS 1997. ISBN 80-88778-49-2
Pardel, T.: Pedagogická psychológia. Bratislava, SPN 1967.
Bátorová, Z.: Úvod do psychológie. Nitra, SPU 1999.