Dotazník a jeho význam

Úvod

Samostatnosť vedy je určovaná jej predmetom a metódami, ktorými je schopná svoj predmet uchopiť a získať o ňom informácie. Pojem metóda pochádza z gréckeho slova methodos a doslova znamená "cesta za niečím", "postup". Metóda je špecificky premyslený, plánovitý a vedecký postup, ktorý umožňuje overiť vedeckú hypotézu. Každá výskumná práca predpokladá využitie viacerých metód, čo umožňuje overiť vedeckú hypotézu z rôznych aspektov, zachytiť sledovaný jav komplexne a objektívne ako celok v jeho vzťahoch a súvislostiach, pri rešpektovaní jeho vývinu. Hlavnými kritériami posúdenia správnosti metód sú objektivita, spoľahlivosť a platnosť.
Bez vedeckého skúmania sa nezaobíde ani pedagogika, pri riešení mnohých jej otázok a problémov. Výskumné metódy majú obrovský význam nie len vo vedecko-výskumnej práci, ale aj v každodennej práci učiteľa. Vďaka nim môže neustále skvalitňovať svoju konkrétnu prácu a prístup k žiakom.

1. Pedagogický výskum a jeho predmet

Významným impulzom pedagogického výskumu sú nové náročné úlohy, ktoré vyplývajú zo súčasných potrieb výchovy a vzdelávania mládeže a dospelých, z ďalšieho rozvoja výchovno-vzdelávacej sústavy. Čoraz viac sa vyskytujú nové problémy, ktoré už nemožno riešiť len na terajšej úrovni poznania. Preto je nutné hľadať cesty a prostriedky, ktoré umožnia hlbšie poznanie, vysvetlia nové pedagogické javy a budú predvídať ďalšie vývojové tendencie.
Výchova je zložitý spoločenský jav. Skúma ho pedagogika a ďalšie disciplíny, ako filozofia, sociológia, psychológia atď. Pedagogika sa zaoberá pedagogickými javmi a procesmi, ktoré prebiehajú v organizovaných pedagogických formách, kde sa uskutočňuje priama interakcia učiteľ-žiak, ale aj mimo vyučovania, keď sa pedagogický proces rozvíja mimo výchovnej inštitúcie. Z tohoto hľadiska ich možno aj analyzovať a skúmať.

1.1. Charakteristiky pedagogického výskumu (Prùcha 1997):

- Pedagogický výskum je činnosť, ktorej predmetom je edukačná realita.
- Pedagogický výskum má za účel systematicky popisovať, analyzovať a objasňovať rôzne javy
edukačnej reality. Z toho vyplýva existencia rôznych druhov a funkcií pedagogického výskumu.
- Pedagogický výskum je zameraný na objekty edukačnej reality, ktoré majú kvalitatívne
diferencovanú povahu. Z toho vyplýva existencia rôznych metód a prístupov v pedagogickom
výskume.
- Pedagogický výskum, ako každá systematická činnosť, je založený na určitej teórii.
Pedagogický výskum má teda svoju teoretickú časť a časť praktickú.
- Pedagogický výskum má svoju etiku, t.j. súbor morálnych hôdnôt a noriem, ktorými sa riadi
profesionálna činnosť tých, ktorí prevádzajú pedagogický výskum.
- Pedagogický výskum je činnosť, ktorá je svoju podstatou praktická, t.j. vychádza z ľudskej
praxe a smeruje do nej svojimi výsledkami a efektmi.
2. Delenie výskumných metód

V pedagogickej literatúre nájdeme delenie výskumných metód od rôznych autorov z rôznych hľadísk.
V. Kačány (1974) uvádza nasledovné základné delenie:

Výskumné metódy pedagogiky možno rozdeliť do troch základných okruhov:
a) metódy získavania faktov, ktoré môžu byť:
priame - pozorovanie a experiment
nepriame - klinické, dotazník, rozbor žiackych prác a školských dokumentov
b) metódy spracúvania faktov - porovnávacie, štatistické, typologické
c) metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov

Metódy výskumu v oblasti výchovy môžu byť zacielené:
a) na osobnú anamnézu žiaka - pozorovanie, experiment, psychologicko-diagnostické techniky,
rozbor žiakovej činnosti a špecifických prejavov a iné
b) na vonkajšie podmienky výchovy - dotazník, anketa, sociometrické techiky,
rozbor školských dokumentov

3. Metóda dotazníka

3.1. Charakteristika dotazníka ako výskumnej metódy

Dotazník patrí k špecifickým metódam, používaných v spoločenských vedách, teda aj v pedagogike.
Je to metóda, ktorá zhromažďovanie údajov zakladá na dotazovaní osôb. Charakterizuje sa tým, že je určená pre hromadné získavanie údajov pre štatistické spracovanie. Takto je možné zachytiť názory žiakov, ich postoje k učeniu, k druhom skúšania, k metódam práce, ich záujmy a pod. Dotazník sa môže zaslať žiakom, učiteľom i rodičom.
Začiatky tejto metódy sú spojené s menom amerického psychológa a pedagóga G. S. Halla.
Hall skúmal dotazníkom psychiku detí a mládeže. Jeho zásluhou sa táto metóda rozšírila a stala sa uznávanou aj pedagogickom výskume.
Správne použitie metódy dotazníka vyžaduje náležitú teoretickú prípravu. Základnou podmienkou účelného koncipovania dotazníka je presná formulácia konkrétneho cieľa a úloh dotazníka vo vzťahu
k zvolenému problému.

3.2. Formulácia položiek dotazníka a typy odpovedí

Autor dotazníka pri koncipovaní položiek sleduje vzťah otázky k výskumnému cieľu a k základným problémom výskumu. Otázky musia byť formulované jasne a konkrétne. Navodzujú jasné a konkrétne odpovede. Ak sú otázky nepresné, neurčité, príliš dlhé, vyvolávajú rôzne asociácie a respondent nie je viazaný
k jasnej odpovedi. Otázky je treba formulovať tak, aby respondent otázku chápal, a aby ju všetci chápali v rovnakom význame. Slovník, termíny majú byť primerané respondentom. Ak je formulácia jasná pre autora dotazníka, neznamená to, že je vždy jasná aj respondentom (napr. žiakom).
Každá otázka má byť jednoznačná. Jednoznačná formulácia umožňuje jednoznačnú odpoveď. Otázka má byť zároveň formulovaná tak, aby vyžadovala len jednu informáciu, teda sa nedá pýtať zdvojenými otázkami, napr.: "Je marihuana tvrdá droga a stretli ste sa už s ňou?" Takéto otázky nevedú k jednoznačnej odpovedi a neumožňujú spracovanie získaných údajov.
Otázky nesmú byť sugestívne, aby nenavádzali k určitým odpovediam. Vylúčiť musíme aj otázky, ktoré vyžadujú vedomosti alebo informácie, ktoré respondenti nemajú. Otázky musia byť štylisticky premyslené a gramaticky správne.
Spôsob kladenia otázok navodzuje zároveň odpovede. Z tohoto hladiska sa rozlišujú dva základné typy položiek v dotazníku:
a) otvorené (neštruktúrované) - dávajú respondentom vzťahový rámec, ale neurčujú podrobnejšie ani obsah, ani formu jeho odpovede (napr. charakterizujte mimoškolskú činnosť žiakov vašej školy). Respondent volí dľžku odpovede a konkrétne informácie, lebo sám rozhoduje, čo povedať a čo nie. Otvorené otázky umožňujú hlbšie prenikať k sledovaným javom, lepšie odhaľujú skutočné postoje respondentov, často poskytujú obsažnejšie informácie. Ich úroveň závisí aj na schopnosti respondentov vyjadrovať sa písomne, aj na ich ochote k pomerne náročnej spolupráci. Zpracovanie týchto položiek je pracné a časovo náročné.
b) uzavreté (štruktúrované) - ponúkajú respondentovi voľbu medzi dvomi alebo viacerými alternatívami. Skúmaná osoba odpovedá na otázky, ktoré sú v dotazníku uvedené tak za otázkou tak, že ich podčiarkne, zakrúžkuje, označí a pod. Môžu byť úplne uzavreté (napr. vyžadujúce odpoveď áno-nie) alebo položky s viacerými voľbami.
Napr: "Stretol si sa už so šikanovaním?"
áno...............................o
nie................................o
neviem..........................o

V dotazníku je možné používať aj škálové položky. Tie majú pevne stanovené alternatívy, umiestňujú reagujúceho jedinca na niektorý bod na škále. Respondent tu neovplyvňuje ani obsah, ani formu odpovede. Vyberá z ponúknutých, presne formulovaných odpovedí. Táto forma je náročná pre autora dotazníka. Musí dbať na to, aby vystihol všetky aspekty problému.
Určitou variantou v tejto skupine sú uzavreté položky, ktoré ponúkajú k voľbe zoznam hotových odpovedí, avšak sú doplnené v závere otvorenou možnosťou voľnej odpovede (kategória "iné").
Forma uzavretých (štruktúrovaných) otázok je vhodná vtedy, keď je možné vytvoriť prehľad možných odpovedí. Zlepšuje kvalitatívne spracovanie dotazníka s minimálnym vynaložením času. Táto forma, nútiaca respondenta odpovedať podľa stanovených kategórií, však vedie často len k povrchu problému.

3.3. Vzťah dotazovateľa a dotazovaných

Metóda dotazníka je založená na sociálnom vzťahu respondentov a dotazovateľa. Dôležité je preto navodiť takú atmosféru, aby respondent pochopil užitočnosť dotazníka ako zdroj informácií spoločensky významných a užitočných. Obyčajne sa preto pripája k dotazníku stručné vysvetlenie, ktoré respondenta informuje o cieľoch a úlohách dotazníka.
Veľmi dôležitá je zásada anonymity. Osoba, ktorá dotazník vyplňuje, musí byť presvedčená, že údaje ktoré poskytne, budú slúžiť iba na vedecké účely.

3.4. Druhy dotazníkov a ich zostavovanie

Vzhľadom k charakteristickým typom odpovedí sa rozlišujú dve základné verzie dotazníka: štruktúrovaný a neštruktúrovaný. V praxi sa však často pri zostavovaní dotazníka využívajú rôzne položky podľa potrieb výskumu. Súčasťou techniky zostavovania dotazníka je postup, keď sa rôznymi položkami autor dotazníka pýta na rovnakú informáciu. Tým sa zvyšuje vnútorná spoľahlivosť-reliabilita dotazníka. Zvláštnou technikou kladenia otázok je tzv. lievik. Je to súbor otázok smerujúci k jednému námetu. Lievik začína všeobecnou otázkou, ďalšie sa postupne zužujú k dôležitejším špecifickým momentom.
Pri zostavovaní dotazníka je najefektívnejšie získať pomocou otázok čo najviac informácií. Nutné je preto uvažovať o forme otázok, ich počte a dľžke dotazníka. Otázok by nemalo byť príliš veľa, veľký počet vedia najčastejšie k povrchnému zodpovedaniu otázok, čím trpí kvalita výsledku. Do úvahy treba brať konkrétne možnosti respondentov, čas nutný na vyplnenie dotazníka. Uvažuje sa o špecifických zvláštnostiach respondentov (napr. vekových, psychických, sociálnych), o vedomostiach, ktoré môžu mať o skúmanej otázke
a ďalších aspektoch, ktoré môžu ovplyvniť konkrétnu formuláciu otázok. Svojou vonkajšou formou má dotazník vyzerať usporiadaný a príťažlivý.
Dôležitou súčasťou prípravy dotazníka je predvýskum. V ňom sa preverí obsah položiek dotazníka, jasnosť a jednoznačnosť. Predvýskum odhalí, či je každá položka jasne formulovaná a správne predvídaná každá odpoveď.
Jednou z variantov dotazníkovej metódy je technika kritických udalostí. Táto technika nie je zameraná na široké množstvo informácií, ako je to v dotazníku bežné, ale smeruje ku skúmaniu relatívne špecifických otázok. Napr. sledujeme špecifické študijné problémy študentiek-matiek. Cieľom je zistiť pomerne malé množstvo detailných odpovedí, popis konkrétnej situácie. Otázka teda požaduje, aby respondent uviedol aktuálnu špecifickú informáciu a detailne popísal jej okolnosti, zúčastnené osoby, výsledok situácie. Výskumná osoba pritom popisuje aj extrémne situácie - najťažšie a najľahšie, najefektívnejšie a najmenej efektívne a iné.
Najzložitejšou záležitosťou je v tejto metóde spracovanie údajov. Je veľmi náročné, časovo a intelektuálne. Pozitívnym prínosom je však možnosť preniknúť hlbšie k povahe reálnych javov a procesov.
Jednotlivé formy dotazníkovej metódy podľa V. Kačániho (1974) možno zamerať na skúmanie tak endogénnych (vnútorných), ako aj exogénnych (vonkajších) stránok výchovného procesu. Rôzne psychologické testy, ktoré skúmajú objekt výchovného pôsobenia, možno využiť v praktickej činnosti, aj vo vedeckej práci. Delia sa na testy výkonnosti (testy inteligencie, schopnosti a vedomosti - didaktické testy) a testy osobnosti (zamerané na temperament, charakter, záujmy atď).

Prvé inteligenčné testy zostavili v roku 1905 A. Binet a T. Simon. Vypracovali stupnicu zameranú na zistenie rozličných stránok schopností detí ako rozsahu pamäte, zručnosť a frekvencia slov. Zisťoval sa ňou tzv. duševný vek dieťaťa. V súčastnosti existuje množstvo rôznych testov inteligencie. Zistilo sa, že miera výkonu v inteligenčnom teste nezodpovedá vždy celkovej úrovni jednotlivca. Preto aj pri výskume, aj pri konkrétnej pedagogickej činnosti sa musí postupovať s testami inteligencie veľmi obozretne. Použitie testu nesmie prehliadnuť časté zmeny celej osobnosti žiaka, ktoré majú vplyv na výkon vo vzdelaní.

Didaktické (vedomostné) testy pomáhajú odhaľovať výsledky vyučovania a vzdelávania. Plnia kontrolnú a diagnostickú funkciu. Vo vyučovacej práci sa používajú od konca 19. storočia.
V. Kačáni uvádza niekoľko druhov didaktických testov:
a) testy vedomosti, v užšom slova zmysle, kde sa zisťuje znalosť faktov
b) aplikačné testy, ktoré skúmajú schopnosť uplatniť získané poznatky v praxi
c) testy, ktoré zisťujú kvalitu vedomostí
d) testy, ktoré skúmajú rýchlosť riešenia úloh
Ďalej možno didaktické testy rozdeliť podľa účelu použitia na kontrolné a diagnostické, podľa formy použitia na písomné a ústne, na štandardizované a neštandardizované (zostavené učiteľom, výskumným pracovníkom).
Didaktické testy možno využiť v nasledovných smeroch:
a) pre diagnostiku
b) pre klasifikáciu žiakov
c) pre cvičenie a upevňovanie vedomostí
d) pre profesionálnu orientáciu

Postojové testy skúmajú postoje jednotlivcov. Majú veľký význam pre komlexný pedagogický výskum. Najrozšírenejšia metóda zisťovania a merania postojov je postojová stupnica. Pozostáva zo súboru výrokov, na ktoré skúmaná osoba odpovedá kladne alebo záporne.
Ďalšou metódou sú tzv. špeciálne techniky. Sem patria dve formy: maskovacie techniky a sémantický diferenciál. Podstatou maskovacích techník je skrytý, zamaskovaný prístup k postoju takými náhradnými položkami, ktoré z hľadiska zámeru výskumu nie sú pre skúmaného postrehnuteľné. Výhodou maskovacích techník je, že majú väčšiu validitu (platnosť) a z hľadiska skúmajúceho sú menej subjektívne ovplyvniteľné.
Na meranie valencie (objektívnej hodnoty, platnosti) poznávacej a citovej zložky postojov sa používa sémantický diferenciál. Na zisťovanie sa používa nepriamy prístup, respondent hodnotí javy protichodnými kvalitami, ktoré zodpovedajú trom faktorom významu: hodnotiacemu (dobrý - zlý, pekný - škaredý, čistý - špinavý), mocenskému (silný - slabý, veľký - malý) a činnostnému (rýchly - pomalý, aktívny - pasívny).

Záver
Dotazník okrem svojich predností, ako je jednotnosť pri používaní, ekonomická výhodnosť, ľahká kvantifikácia, má aj svoje záporné stránky. Sem patria najmä ťažkosti pri získavaní otvorených a pravdivých odpovedí na tlačenom formuláre. Mnohí ľudia neberú dotazník vážne, mnohí ho nevyplnia.
Používanie dotazníka ako vedeckej metódy kladie vysoké nároky na vedeckého pracovníka. Je preto mylné považovať dotazník za ľahkú a nenáročnú metódu získavania pedagogických faktov. Používanie dotazníka vo vedecko-pedagogickom výskume bude účinné len vtedy, keď budú dodržiavané všetky základné požiadavky.
Z hľadiska objektivity údajov, získaných dotazníkom, je dôležité spájať jeho využitie s ďalšími metódami, ktoré doplnia, spresnia, prehľbia výsledky dotazníkovej metódy, napr. metóda pozorovania, rozhovoru a iné.

Použitá literatúra:

Prùcha, J. a kol.: Moderní pedagogika. Praha, Portál 1997, s. 438. ISBN 80-7178-170-3
Kačány, V.: Úvod do pedagogiky. Bratislava, SPN 1974, s. 138-149.
Skalková, J. a kol.: Úvod do metodologie a metod pedagogického výzkumu. Praha, SPN 1985, s. 32-36, 86-92.
Ďurič, L.: Úvod do pedagogickej psychológie. Bratislava, SNP 1974.
Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava, IRIS 1997. ISBN 80-88778-49-2
Pardel, T.: Pedagogická psychológia. Bratislava, SPN 1967.
Bátorová, Z.: Úvod do psychológie. Nitra, SPU 1999.