• v spolupráci s vedením školy iniciuje preventívne aktivity a koordináciu prevencie ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu (Príloha C),
• plní úlohu školského poradcu v otázkach drogovej prevencie,
• analyzuje a monitoruje situáciu v škole z pohľadu užívania legálnych a nelegálnych drog v priestoroch školy,
• všíma si žiakov z prostredia ohrozeného sociálnou patológiou,
• poskytuje konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom,
• koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu a informačnú činnosť pedagogických zamestnancov, ale i žiakov, 
• spolupracuje s výchovným poradcom v škole, s CVPP a PPP, zdravotníckymi a sociálnymi, metodickými a vzdelávacími inštitúciami.

B/Iné činnosti

Ak koordinátor plní ďalšie činnosti súvisiace s prevenciou, patrí mu finančné ocenenie a osobné ohodnotenie zo mzdových prostriedkov školy. Ide o tieto ďalšie činnosti:

• práca s rovesníckymi skupinami
• vypracovanie metodických materiálov a pomôcok pre žiakov, učiteľov, rodičov a publikačná činnosť,
• organizovanie súťaží, kvízov a pod.,
• vedenie záujmového útvaru,
• koordinácia voľno-časových aktivít,
• servis schránky dôvery

9 Metodická gescia koordinátorov prevencie

Metodickú pomoc koordinátorom prevencie drogových a iných závislostí poskytuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Centrum výchovnej a psychologickej prevencie, Pedagogicko-psychologická poradňa a vzdelávacie zariadenia v rezorte školstva“.


10 Využitie novších koncepcií vyučovacieho procesu v prevencii

Tradičné vyučovanie nemôže plne zabezpečiť prípravu mládeže pre život v 21. Storočí. Žiaci a študenti by si mali osvojiť kognitívne schopnosti, najmä ich motivačnú, emocionálnu a hodnotovú sféru, tvorivé schopnosti, schopnosti racionálne sa učiť a pružne sa prispôsobovať rýchle sa meniacim podmienkam života. Rozvíjanie týchto schopností môžeme predvádzať pomocou niektorých novších koncepcií vyučovacieho procesu: Problémového vyučovania, globálnej výchovy, systému dokonalého osvojenia učiva – mastery learning, a iné. V danej problematike je veľmi vhodné problémové vyučovanie, ktoré je možné realizovať metódami: problémový výklad, heuristická metóda, didaktické hry, z nich najmä metódy brainstormingu, hobbo metóda, gordonova metóda, metóda Phillips 66, synektika, situačná, inscenačná metóda, atď.

10.1 Využiteľné didaktické metódy (DAXNEROVÁ, 1998)

„Učitelia môžu v rámci vyučovacích hodín, na triednických hodinách alebo v mimoškolskej práci ovplyvňovať vedomie žiakov a vypestovať u nich odmietavý postoj ku drogám, to znamená robiť školskú preventívnu výchovu. Aké metódy je možné použiť?

10.1.1 Prednáška

Je to organizované uvádzanie informácií z daného námetu – napr. prehľad drogových závislostí, ich účinky na organizmus a pod. Prednášky môžu byť veľmi osožné, ale môžu mať aj nevýhody – môžu byť nudné, ak trvajú príliš dlho.

10.1.2 Diskusia

Je slovná komunikácia medzi žiakom a učiteľom. Diskusia umožňuje žiakom, aby sa na danom námete podieľali so svojimi myšlienkami.

10.1.3 Problémový výklad

Je myšlienkový dialóg učiteľa so žiakmi. Učiteľ sa obracia k žiakom, kladie im otázky, na ktoré nie sú potrebné odpovede, ale ktoré stimulujú myslenie. Napr. pri vysvetľovaní vlastností chloroformu, acetónu priviesť žiakov k záveru, že majú narkotické účinky a pri opakovanom užívaní vdychovaním vzniká návyk. Sú solvenciá.