Úvod

Učiteľ významným spôsobom vstupuje do procesu vzniku a formovania postojov, názorov a vedomostí u žiaka. Týka sa to aj problematiky prevencie všetkých sociálno-patologických javov. Slovensko bolo donedávna relatívne „čistou krajinou“ a problém drogových závislostí nebol až taký naliehavý. Otvorením sa svetu, sme sa však otvorili aj svetu drog. Čoraz viac mladých ľudí prepadá tomuto neduhu, pričom rizikovou skupinou je mládež od 14 do 24 rokov. Každý deň prichádzajú s nimi do styku učitelia a práve oni majú veľkú šancu zapojiť sa do prevencie drogových závislostí. Svojimi vedomosťami, informáciami môžu podať žiakom pravdivý obraz o drogách, i súbor potrebných poznatkov o návykových látkach a ich pôsobení. Proti drogám neexistuje očkovacia látka, len prevencia. V našej práci chceme poukázať na významnú úlohu funkcie koordinátora prevencie drogových závislostí v edukačnom procese, zameriavame sa na primárnu prevenciu v základných a stredných školách.

1 Primárna prevencia drogových závislostí

„Pod pojmom prevencia drogových závislostí rozumieme predchádzanie problémom s drogami, ktoré sa môžu u žiaka objaviť, systematické pôsobenie na podmienky a príčiny tohto negatívneho javu. Získať dôveru žiaka, zhovárať sa so žiakmi vo vhodnej chvíli a byť pre žiakov vzorom je predpokladom cieľa prevencie – znížiť dopyt po drogách“ (KAŠPAROVÁ, HOUŠKA, UHEREKOVÁ, 1998).

1.1 Základné princípy

Základné princípy tejto problematiky možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:
 Komplexnosť
 Pôsobenie od najútlejšieho veku
 Pôsobenie príkladom, vzorom
 Dlhodobé pôsobenie

1.2 Charakteristické znaky prevencie

Prevencia realizovaná v škole by mala mať tieto charakteristické znaky
(KAŠPAROVÁ, HOUŠKA, UHEREKOVÁ, 1998):
 Komplexný a systémový prístup
 Pôsobenie na žiakov v určitom veku
 Pôsobenie osobnosti učiteľa na žiaka
 Atmosféra školského prostredia

Špecifiká primárnej prevencie v škole vyplývajú z väzby medzi učiteľmi a žiakmi v danom prostredí a v určitej atmosfére. Komplexným prístupom sa rozumie pôsobenie na kognitívne, emocionálne a sociálne prejavy a rozvoj žiakov. Pre účinok pôsobenia z pohľadu výberu informácií je dôležitý vek žiakov a vhodné metódy pôsobenia na žiakov. Osobnosť učiteľa ovplyvňuje žiakov natoľko, že podľa vzťahu k učiteľovi menia svoj prístup k predmetu, ktorý učí a podľa toho diferencujú aj svoj vzťah k ostatným učiteľom. Školské prostredie je tiež dôležitým faktorom prevencie, žiaci v ňom trávia niekedy viac ako tretinu dňa. Prostredie, ktoré je charakteristické pokojnou pracovnou a priateľskou atmosférou, zabezpečuje vyššiu výkonnosť žiakov a prebúdza ich záujem o mimoškolské aktivity.

2 Možnosti školy (KAŠPAROVÁ, HOUŠKA, UHEREKOVÁ, 1998):

„Školské prostredie ovplyvňuje žiakov, ich konanie a vzťahy v škole. Čas určený na priamy výchovno-vzdelávací proces v škole možno rozdeliť do dvoch častí, čas určený na vyučovanie a čas odpočinku cez prestávky.

Školy, ktoré disponujú vlastnou telocvičňou, ihriskom, voľnou plochou v zeleni majú ľahšiu situáciu v ponuke relaxačných aktivít. Práve v tomto čase sa žiaci schádzajú v neformálnych skupinkách a môže dôjsť k nežiadúcim situáciám. Škola má v tomto čase určité možnosti preventívneho prístupu. Záleží na možnostiach školy, ochote učiteľov komunikovať so žiakmi, ako aj na ich prístupe k žiakom.

Dôležitá je celková koncepcia a orientácia školy, vrátane ponúk rôznych mimoškolských aktivít. Škola má možnosť prijať preventívne opatrenia, ktoré môžu pomôcť zabrániť šíreniu nežiadúcich javov napríklad aj prostredníctvom školského poriadku. Škola je zodpovedná za žiakov v čase, keď sa v nej zdržujú, a preto má právo aj povinnosť reagovať na určité situácie. Nemenej dôležitá je aj spolupráca školy a rodiny pri individuálnom riešení problémov žiakov“.

3 Možnosti prevencie v edukačnom procese (KAŠPAROVÁ, HOUŠKA, UHEREKOVÁ, 1998):

„Pri vyučovaní nastávajú situácie, ktoré musia pedagógovia riešiť bezprostredne a rýchlo. Niektoré situácie v škole môžu vyvolať u žiakov pocit stresu, bezmocnosti a nespravodlivosti, ale aj únavy, nesústredenosti a pod. Záleží na učiteľovi, ako citlivo vníma takéto situácie a ako ich rieši. Citlivý a individuálny prístup učiteľa k žiakom, ochota pomôcť pri riešení problémov žiakov sú podstatné činnosti pri predchádzaní negatívnym javom. Pokiaľ učiteľ so žiakmi diskutuje, prejaví záujem o ich názory, vysvetlí im všetko, čomu nerozumejú a nesklame ich, získa ich dôveru.

Niektoré predmety sú koncipované tak, že učiteľ má možnosť výchovného pôsobenia na žiakov vo vyššej miere, kde je priestor na diskusiu a vzájomnú výmenu názorov (etická výchova, občianska výchova a iné výchovné predmety). Aj ďalšie predmety a triednické hodiny, ak sa v škole realizujú, dávajú príležitosť hľadať priestor na aktívne a systematické pôsobenie na žiakov v uvedenom smere.

Cieľom pôsobenia učiteľa na žiaka je predovšetkým odolná a dynamická osobnosť žiaka. Treba si uvedomiť, že jedným z prvoradých cieľov našej školy sú mladí ľudia, ktorí budú vedieť žiť v súčasnom náročnom svete a ktorí sa budú vedieť vyrovnať s rôznymi náročnými životnými situáciami, poznať seba samého a vedieť odhadnúť svoju orientáciu. Vychádza z predpokladu, že mnoho mladých ľudí podlieha návykovým látkam, prípadne rôznemu závislému konaniu, ako náhrade za svoje nesplnené sny alebo nereálne predstavy. Problémom je nedostatočný odhad vlastných schopností, možností a nesplnené ašpirácie. Prvý nezdar často vedie k podhodnoteniu samého seba, čím vzniká neriešiteľný rozpor, nereálne sny verzus zmarené možnosti vlastným podcenením“.

4 Kto je koordinátor prevencie drogových závislostí?

Prevencia drogových závislostí by mala byť súčasťou systému účinných preventívnych aktivít zameraných na ochranu detí v zmysle dodržiavania medzinárodných dohovorov, najmä Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa.

Medzi zainteresovanými inštitúciami v oblasti školskej prevencie (riaditeľ školy, preventívne a poradenské zariadenia rezortu školstva) má nesporne významné miesto pedagóg – koordinátor prevencie drogových závislostí. V poslednom čase sa funkcia koordinátora orientuje na oblasť prevencie všetkých sociálno-patologických javov, teda aj prevencia šikanovania, zvýšenej agresivity, sexuálne prenosných chorôb a pod, v zmysle orientácie celých školských kolektívov v smere pozitívnych postojov k zdravému životnému štýlu a vytvárania pozitívnej atmosféry v školách. Preferuje sa pomenovanie pedagóg – koordinátor prevencie, resp. pedagóg – koordinátor preventívnych aktivít školy.

5 Úlohy koordinátora prevencie drogových závislostí

J. VARMUŽA uvádza: „Koordinátor by mal plniť úlohy:

školského poradenstva v otázkach prevencie drogových a iných závislostí,
v spolupráci s vedením školy iniciuje preventívne aktivity a koordináciu prevencie ako integrálnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu a v rámci aktivít školy poskytuje preventívno-výchovné konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom,
monitoruje, koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu protidrogovú výchovu a informačnú činnosť pedagogických pracovníkov školy pri dlhodobom systematickom sledovaní a hodnotení vývinu žiakov ohrozených drogovou závislosťou a inou sociálnou patológiou – delikvencia, šikanovanie, kriminalita, fyzické a psychické týranie,
sprostredkúva prepojenie školy s preventívnymi, poradenskými a inými odbornými zariadeniami a mimovládnymi organizáciami zaoberajúcimi sa prevenciou,
venuje osobitú pozornosť žiakom z prostredia ohrozeného sociálnou patológiou, u ktorých možno oprávnene predpokladať zvýšené riziko sociálno-patologického vývinu a vzniku drogovej závislosti,
informuje žiakov, ich rodičov o činnosti preventívnych poradenských a iných odborných zariadení, o možnosti využitia ich odborných služieb zameraných na prevenciu a odstraňovanie drogových a iných závislostí,
v rámci svojej preventívnej činnosti úzko spolupracuje s výchovným poradcom v škole a s príslušným centrom výchovnej a psychologickej prevencie a pedagogicko-psychologickou poradňou, ktoré poskytujú metodickú pomoc,
permanentne sa vzdeláva a zdokonaľuje svoju odbornosť a spôsobilosť koordinovať a plniť úlohy primárnej prevencie v škole“.

Základom úspešnej práce koordinátora prevencie je kooperácia s celým kolektívom pedagogických pracovníkov v spolupráci s rodičmi a s pracovníkmi z psychologických, zdravotníckych a vzdelávacích pracovísk.

6 Kompetencie koordinátora prevencie drogových závislostí v škole

Podľa VARMUŽU, J. je „koordinátor prevencie pedagogický zamestnanec, ktorý v spolupráci s celým pedagogickým kolektívom a zamestnancami školy koordinuje preventívne aktivity v škole, ktoré predchádzajú sociálno-patologickým javom alebo ich eliminujú. Riaditeľ školy určí koordinátora prevencie vykonávať túto činnosť na základe jeho dobrovoľného záujmu, osobnostných predpokladov a odborných spôsobilostí na dobu najmenej jedného školského roku.

Riaditeľ školy v spolupráci s koordinátorom prevencie vypracujú plán, ktorý vychádza z Národného programu boja proti drogám a úloh koordinátora. Riaditeľ školy bude aktívne vytvárať primerané podmienky pre túto činnosť.

Koordinátor prevencie by mal spĺňať nasledovné osobnostné predpoklady:

koordinátor prevencie je osobným príkladom v zdravom spôsobe života a je presvedčený o správnosti a účinnosti prevencie,
je osobnosťou, ktorá vie komunikovať, kooperovať a koordinovať aktivity so žiakmi, kolegami, vedením školy, ale i s partnermi iných organizácií,
má predpoklady pre riešenie vzťahov, ale i hraničných životných situácií hlavne z hľadiska ochrany zdravia,
má predpoklady pre osobný rast a ďalšie sebavzdelávanie

7 Požiadavky na koordinátora prevencie po absolvovaní vzdelávania

odborná spôsobilosť v problematike drogových závislostí a iných sociálno-patologických javoch:
v metódach, prístupoch, stratégiách a prostriedkoch prevencie
v motivácii a spolupráci rodičov
v kooperácii s učiteľmi, odborníkmi pri realizácii úloh prevencie, ale i v preventívnych programoch
v monitorovaní stavu a úrovne preventívnych opatrení školy
prípadne aj v odbornom prístupe k relaxačným cvičeniam.

8 Pracovná náplň koordinátora prevencie

A/ Základné činnosti
Koordinátor prevencie:

v spolupráci s vedením školy iniciuje preventívne aktivity a koordináciu prevencie ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu (Príloha C),
plní úlohu školského poradcu v otázkach drogovej prevencie,
analyzuje a monitoruje situáciu v škole z pohľadu užívania legálnych a nelegálnych drog v priestoroch školy,
všíma si žiakov z prostredia ohrozeného sociálnou patológiou,
poskytuje konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom,
koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu a informačnú činnosť pedagogických zamestnancov, ale i žiakov,
spolupracuje s výchovným poradcom v škole, s CVPP a PPP, zdravotníckymi a sociálnymi, metodickými a vzdelávacími inštitúciami.

B/Iné činnosti

Ak koordinátor plní ďalšie činnosti súvisiace s prevenciou, patrí mu finančné ocenenie a osobné ohodnotenie zo mzdových prostriedkov školy. Ide o tieto ďalšie činnosti:

práca s rovesníckymi skupinami
vypracovanie metodických materiálov a pomôcok pre žiakov, učiteľov, rodičov a publikačná činnosť,
organizovanie súťaží, kvízov a pod.,
vedenie záujmového útvaru,
koordinácia voľno-časových aktivít,
servis schránky dôvery

9 Metodická gescia koordinátorov prevencie

Metodickú pomoc koordinátorom prevencie drogových a iných závislostí poskytuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Centrum výchovnej a psychologickej prevencie, Pedagogicko-psychologická poradňa a vzdelávacie zariadenia v rezorte školstva“.

10 Využitie novších koncepcií vyučovacieho procesu v prevencii

Tradičné vyučovanie nemôže plne zabezpečiť prípravu mládeže pre život v 21. Storočí. Žiaci a študenti by si mali osvojiť kognitívne schopnosti, najmä ich motivačnú, emocionálnu a hodnotovú sféru, tvorivé schopnosti, schopnosti racionálne sa učiť a pružne sa prispôsobovať rýchle sa meniacim podmienkam života. Rozvíjanie týchto schopností môžeme predvádzať pomocou niektorých novších koncepcií vyučovacieho procesu: Problémového vyučovania, globálnej výchovy, systému dokonalého osvojenia učiva – mastery learning, a iné. V danej problematike je veľmi vhodné problémové vyučovanie, ktoré je možné realizovať metódami: problémový výklad, heuristická metóda, didaktické hry, z nich najmä metódy brainstormingu, hobbo metóda, gordonova metóda, metóda Phillips 66, synektika, situačná, inscenačná metóda, atď.

10.1 Využiteľné didaktické metódy (DAXNEROVÁ, 1998)

„Učitelia môžu v rámci vyučovacích hodín, na triednických hodinách alebo v mimoškolskej práci ovplyvňovať vedomie žiakov a vypestovať u nich odmietavý postoj ku drogám, to znamená robiť školskú preventívnu výchovu. Aké metódy je možné použiť?

10.1.1 Prednáška

Je to organizované uvádzanie informácií z daného námetu – napr. prehľad drogových závislostí, ich účinky na organizmus a pod. Prednášky môžu byť veľmi osožné, ale môžu mať aj nevýhody – môžu byť nudné, ak trvajú príliš dlho.

10.1.2 Diskusia

Je slovná komunikácia medzi žiakom a učiteľom. Diskusia umožňuje žiakom, aby sa na danom námete podieľali so svojimi myšlienkami.

10.1.3 Problémový výklad

Je myšlienkový dialóg učiteľa so žiakmi. Učiteľ sa obracia k žiakom, kladie im otázky, na ktoré nie sú potrebné odpovede, ale ktoré stimulujú myslenie. Napr. pri vysvetľovaní vlastností chloroformu, acetónu priviesť žiakov k záveru, že majú narkotické účinky a pri opakovanom užívaní vdychovaním vzniká návyk. Sú solvenciá.

10.1.4 Heuristická metóda

Učiteľ nastolí problémovú úlohu a žiaci navrhujú možnosti riešenia. Napr. spolužiačka berie drogy, ako by ste jej mohli pomôcť?

10.1.5 Výskumná metóda

Učiteľ formuluje úlohu a žiaci ju majú samostatne riešiť. Učiteľ sleduje priebeh práce žiakov, usmerňuje ich a hodnotí. Napr. úloha napísať nepriaznivé účinky fajčenia na ľudský organizmus, na jednotlivé orgány.

10.2 Didaktické hry

Sú veľmi obľúbené, aktivizujú žiakov a oživujú vyučovaciu hodinu. Úspech závisí aj od učiteľovej kreativity, presvedčenia, schopnosti využiť nové nápady vo svojej práci.

10.2.1 Metóda braistormingu

Spočíva v tom, že ľudia sa boja povedať svoje myšlienky. Skladá sa z etáp: oboznámenie sa s problémom, tvorba nápadov a riešení, vyhodnocovanie nápadov.

Napr. Ciele pre budúcnosť. Dospievajúci sú sústredení na prítomnosť. Táto aktivita ich pomôže priviesť k myšlienkam, čo by chceli vykonať v budúcnosti a ako by pitie a užívanie drog brzdilo dosahovanie pozitívnych životných cieľov.
Postup: Nakresliť vodorovnú čiaru. Čiaru rozdeliť na úseky podľa dôležitých životných udalostí, poznamenať významné udalosti vlastného života. Zvyšok čiary vyplniť konkrétnymi cieľmi, ktoré by radi dosiahli. Prediskutovať s nimi potrebné úsilie na dosiahnutie takto vytýčených cieľov. Potom zdôrazniť a identifikovať alkohol a drogy ako veci, ktoré im môžu znemožniť dosiahnuť dané ciele.

10.2.2 Hobo metóda

Podobná ako brainstorming, len je väčší časový priestor na rozmyslenie, samoštúdium. Schéma: Určí sa problém, nasleduje samoštúdium, potom spoločná diskusia a návrh riešenia. Napr. Problém: Ste vonku na ihrisku a spolužiak, ktorého obdivujete, vás ponúkne, aby ste skúsili jednu cigaretu. Nikto vás nemôže vidieť a vy neviete, či ju prijať, alebo nie. Čo urobíte? Samoštúdium: Vysvetlíme žiakom, že existujú rôzne spôsoby, ktorými by sa mohli rozhodnúť riešiť tento problém. Na zodpovedné rozhodnutie je dôležité zvážiť pozitívne a negatívne dôsledky každej alternatívy a vybrať si tú, ktorá má najmenej negatívnych a najviac pozitívnych následkov. V diskusii spoločne vyhodnotíme návrh riešenia.

10.2.3 Gordonova metóda

Je v podstate variant braistormingu, no jeho cieľom je vytvoriť jedno, ale zato nové – originálne riešenie. Problém sa rieši zoširoka, postupne sa zužuje. Napr. Aká je celosvetová problematika drog, aká je v našom meste, v našej triede, ako ju riešiť?

10.2.4 Metóda Phillips 66

Pri nej sa vytvoria skupiny zložené zo šiestich členov, kde je jeden vedúci. Nastolí sa problém, každá skupina ho rieši, potom jednotliví vedúci obhajujú svoje riešenia.
Napr. Aktivita: Pocity a komunikácia.
Žiaci sa rozdelia do skupín. Povieme im, aby sa vžili do situácie, v ktorej ich niekto veľmi nahneval. Každý popíše vlastnú situáciu a svoje pocity v nej. Potom nech rozdiskutujú, čo sa mohlo urobiť, aby sa predišlo danej situácii. Povieme žiakom, aby si uvedomili, že musia byť zodpovední za to, ako sa kedykoľvek cítia.

10.2.5 Synektika

Táto metóda uplatňuje to, že tvorivá činnosť je nielen racionálna, ale aj emocionálna, napr. personifikácia problému, vžitie sa do prvkov problému, čo by sa so mnou dialo, keby som sa stal drogovo závislým.

10.2.6 Situačná metóda

Zadá sa opis určitej situácie, žiaci majú z nej nájsť východisko. Na záver sa prijme optimálne riešenie (aj hlasovaním). Napr. V okolí školy a v záchodoch sa nachádzajú ohorky cigariet. Týždenníci ich majú zbierať, aj nefajčiari. Ako by túto situáciu riešili žiaci?

10.2.7 Konštruovaná činnosť

Vykonštruuje sa osoba s určitými právomocami, ktorá má riešiť problém. Napr. Určitý žiak bude primátor mesta, čo by on urobil v otázke drogovej situácie mesta?

10.3 Iné činnosti

- beseda s odborníkom CVPP, so psychológom, lekárom,
- premietanie filmov
- dať napísať príspevok do školského časopisu, rozhlasu,
- dať nakresliť plagát na nástenku a vyvesiť ho,
- dať vypracovať prácu, referát alebo projekt,
- vyzvať žiakov, aby napísali svoj rebríček hodnôt“.

11 Preventívne programy

Spoluprácou s CVPP a PPP, neustálym vzdelávaním a vlastnou iniciatívou sa koordinátor prevencie dostáva k preventívnym programom, ktoré mu značne uľahčujú jeho prácu v podmienkach výchovno-vzdelávacieho procesu. Pripravujú ich odborné pracoviská, odborníci ktorí sa zaoberajú prevenciou z radou psychológov, psychiatrov a lekárov. Pre ich efektívne využívanie je nutné, aby koordinátor absolvoval školenia a konzultácie, aby ich dokonale poznal a vedel vhodne uplatniť. Tieto školenia sú vedené zážitkovou formou, koordinátor si aktívne sám na sebe vyskúša a precvičí jednotlivé metódy a aktivity. Medzi najvyužívanejšie a v súčasnosti odporúčané preventívne programy patria:
- Cesta k emocionálnej zrelosti. Autor: Š. Matula
- Nenič svoje múdre telo. Autor: C. Raynerová
- Ako poznám sám seba. Autori: Z. Kašparová, T. Houška, M. Uhereková
- Panda. Autor: Výbor pre prevenciu drogových závislostí, štát Ohio, USA
- Rovesnícke programy (Peer programy)

12 Záver

Význam primárnej prevencie drogových závislostí je zrejmý na prvý pohľad. Primárna prevencia by mala byť integrálnou súčasťou výchovy a vzdelávania. Nikomu z nás nie je ľahostajný osud svojich najbližších, svojich detí. Práca učiteľa – koordinátora prevencií je o to dôležitejšia. Je nevyhnutné, aby mal v škole vytvorené vhodné podmienky pre svoju prácu, to znamená podporu riaditeľa školy, či už v jeho ďalšom vzdelávaní alebo pri organizovaní aktivít. Najdôležitejšie však je začať s primárnou prevenciou od seba samého, teda tento človek musí byť bezpodmienečne príkladom zdravého životného štýlu, a musí byť presvedčený, že práca, ktorú dobrovoľne vykonáva je prospešná a efektívna. Má to byť odborne kvalifikovaná osobnosť, ktorá musí dobre poznať seba, chápať ľudskú prirodzenosť a napĺňať svoje poslanie.

Príloha A
Dotazník: Prieskum šikanovania

Dátum: ......................................Trieda: ..............................................

Prosím podčiarkni, či si: chlapec / dievča
Bol, bola si už niekedy šikanovaný/á?: áno / nie
V akom veku? 6 – 11 rokov / 12 – 15 rokov
Stalo sa ti to viackrát než raz? áno / nie
Asi koľkokrát? (napíš)
Kedy sa to stalo? Pred vyučovaním / Cez prestávku / Pri obede / Počas vyučovacej hodiny
Kde sa to stalo? Na ihrisku / Na WC / V triede / Na chodbe / Inde (napíš)
Cítil si sa po šikanovaní: Nešťastný/á / Vystrašený/á / Príliš mi to nevadilo / Ublížilo mi to / Inak (napíš ako)
Bol ten, čo ti ublížil: chlapec / dievča
Povedal si to niekom? áno / nie]
Ak áno, komu? Rodičom / Učiteľovi / Kamarátovi / Inému (napíš komu)

Príloha B
Výsledky výskumu na základe dotazníka: Prieskum šikanovania

Dátum: 22. 11. 2002
Počet respondentov: 45
Z toho chlapcov: 25
Dievčat: 20

Šikanovaní: Dievčatá 3 / Chlapci 10
Vek: 6-11 rokov 9 / 12-15 rokov 3
Stalo sa to viac než raz? Áno 12 / Nie 1
Kedy sa to stalo? Cez prestávku 10 / Po vyučovaní 9 / Pred vyučovaním 5
Kde sa to stalo? V triede 6 / Vo WC 4 / Chodba 3
Kto ti ublížil bol: Chlapec 13 / Dievča 0
Povedal si to niekomu? Áno 9 / Nie 4
Komu? Rodičom 6 / Kamarátovi 5 / Učiteľovi 2
Cítil si sa? Príliš mi to nevadilo 8 / Ublížilo mi to 3 / Nešťastný 2

Na základe výsledkov škola prijala opatrenia na odstránenie šikanovania prostredníctvom Školského poriadku.

Príloha C
Dohoda medzi vedením školy a rodičmi v oblasti návykových látok a šikanovania

Riaditeľstvo školy ……………………………………………. uzatvára dohodu s rodičmi (zákonnými zástupcami) …………………………………………………………………………….
študenta ……………………………………………………………………………………………...
trieda …………………………….. tr. učiteľ ……………………………………………………….

Dohoda sa týka vymedzenia právomocí riaditeľstva uvedenej školy v smere k študentovi v oblasti návykových látok vychádzajúc z pedagogicko-organizačných pokynov MŠ SR pre školy a školské zariadenia a z Národného programu boja proti drogám.

1. Učitelia sú povinní priebežne monitorovať zmeny v správaní dieťaťa a v prípade oprávneného dozerania zo zanedbávania, fyzického alebo psychického týrania, šikanovania alebo v prípade účasti študenta na šikanovaní, užívaní drog, škola bezodkladne požiada o spoluprácu odbor sociálnych vecí príslušného OÚ resp. KÚ. V prípade ohrozenia života dieťaťa je škola povinná a oprávnená konať priamo a zabezpečiť zdravotnícke ošetrenie.

2. Podľa platného školského a vnútorného poriadku, ktorý vychádza z Trestného zákona je v priestoroch školy a DM zakázané:
a.) prechovávanie, užívanie, predávanie i poskytovanie návykových látok (alkohol, tabak, organické rozpúšťadlá a nelegálne drogy) ako aj ich výroba (včítane surovín na ich výrobu)
b.) propagovať alebo inak šíriť toxikomániu
c.) šikanovať, týrať fyzicky alebo psychicky spolužiakov alebo ich vystavovať inému druhu násilia
d.) propagovať alebo šíriť násilie, rasizmus a iné druhy intolerancie a xenofóbie

3. V prípade podozrenia na užitie akejkoľvek návykovej látky (drogy) v záujme ochrany Vášho dieťaťa, škola navrhuje nasledovný postup:
a.) okamžité upovedomenie rodičov
b.) odobrať moč na toxikologické vyšetrenie
c.) v prípade pozitívnych výsledkov sa odporúča rodičom spolupráca s odbornými inštitúciami (lekár – odborník, psychológ)
d.) v prípade odmietnutia odberu sa bude podozrenie na užitie drogy považovať za opodstatnené a riaditeľstvo bude postupovať podľa vypracovaného postupu zakotveného v školskom poriadku

4. Rodičia i študent boli oboznámení s postupom školy pri výskyte fajčenia, alkoholu, nelegálnych drog a šikanovania.

..................................................................................................................
podpis riaditeľa podpis rodičov podpis študenta

V ................................................dátum ..........................................

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Možnosti koordinátora protidrogovej prevencie v intenciách edukačného procesu