Záver

„Je veľmi ťažké nepočuť a pritom žiť s ľuďmi, ktorí sa navzájom dorozumievajú zvukovým jazykom. Človek má pocit, ako by žil za sklom: môže sledovať, čo ostatní robia, ale nevie, prečo to robia a o čom spolu hovoria.)
(Strnadová, 1995, s. 22)

Žiaden ľudský vzťah nebýva bezproblémový a taktiež ani vzťah medzi sluchovo postihnutými a počujúcimi nie je výnimkou. Nepríjemná skúsenosť s jazykovou bariérou vedie nepočujúceho k snahe izolovať sa od počujúcich. Vytvárajú si voči počujúcim obranný či podozrievavý postoj.
Niektorým nedorozumeniam nemôžeme zabrániť. Našou úlohou však nie je vytvoriť si dokonalú šablónu správania voči sluchovo postihnutému. Dôležité však je prejaviť sa voči takému človeku s láskou a porozumením. Musíme sa učiť vedieť ľuďom prejaviť, že sú hodnotní a potrební. O to viac pri ľuďoch, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom postihnutý.
Nenechajme sa odradiť odlišnosťou!

Zoznam použitej literatúry

1. Vágnerová Marie, Psychopatologie pro pomáhajíci profese,
2. Končeková, Patopsychológia,
3. Gordošová, J., Špeciálna pedagogika,
4. Sovák, M., Logopedie předškolního věku,
5. Sovák, M. a kol., Logopedie – metodika a didaktika,
6. internetové články (ČDS 4, 1996, s. 58-60.).