Ak získame určité vedomosti, musíme sa ich naučiť využívať, premeniť ich na zručnosti. Zručnosť je schopnosť správne, čo najrýchlejšie a s najmenšou námahou vykonať určitú činnosť. Napríklad sa neuspokojujeme s tým, že kozmetička pozná rozličné prípravky na pestovanie pokožky tela, ale musí ich vedieť aj správne použiť a určiť vhodný druh prípravku.

Okrem psychických zručností existujú aj pohybové zručnosti. Niektoré sú veľmi jednoduché (umývanie rukami), iné vytvárajú celú štruktúru a niekedy sa dokonca spájajú s pamäťovými procesmi. Dokonalá práca kaderníčky je ukážkou komplexnej štruktúry zručnosti.

Pri vytváraní zručnosti má významnú úlohu opakovanie. Opakované vykonávanie činnosti, ktoré sa má stať zručnosťou, sa nazýva cvičenie.

Ale opakovane bez porozumenia, tak ako to často býva pri napodobňovaní, samo o sebe na získanie zručnosti nestačí. Získavanie zručnosti musia sprevádzať vedomosti sprostredkované slovom, vysvetlením, inštrukciou. Niekedy to môže byť samostatný pokus podľa inštrukcie, inokedy zasa predvedenie pohybu ako riešenie problémovej situácie. Osoba, ktorá sa učí, dostane úlohu a sama hľadá cestu, ako ju vyriešiť. Tu sa uplatňujú rovnaké postupy ako pri riešení myšlienkových problémov. Možno postupovať cestou myšlienkovej analýzy, dostať sa k riešeniu náhlym pochopením, metódou pokusu a omylu.

Pri postupujúcom učení pohybovej zručnosti môžeme v predvádzaných pohyboch sledovať množstvo zmien. Zvyšuje sa počet správne predvedených čiastočných pohybov, zvyšuje sa rýchlosť, smer a tlak pohybu, odstraňujú sa zbytočné pohyby, zmenšuje sa napätie, únava i námaha.

Opakovaním a cvičením vypestujeme zo zručnosti návyk. Návyk je úplne osvojenie si zručnosti, keď už nieje nevyhnutná ani vedomá kontrola činnosti.

Upevňovanie vedomosti, zručnosti a návykov prebieha v organickej jednote. Určujúcimi pritom zostávajú vedomosti, lebo bez úsilia získať vedomosti by nemohli vzniknúť ani zručnosti a návyky.

Pohybové zručnosti sú množina predpokladov pre pohybovú činnosť, ktoré získavame v procese učenia. Vo vede o športe sa na realizácii športového výkonu podieľajú pohybové schopnosti aj zručnosti, ktoré sa od seba líšia tým, že:
1.zručnosti sú špecifické, uplatňujúce sa len pri niektorých
2.Zručnosti sa získavajú učením a cvičením.
3.Zručnosti ako vonkajší prejav možno rozvíjať do značnej miery oproti pohybovým schopnostiam, ktoré sú vnútornými predpokladmi pohybovej činnosti
4.Sú spravidla priamo merateľné oproti pohybovým schopnostiam, ktoré nemožno priamo merať.

Uplatnenie schopností v každodennom živote sa prejavuje ako obratnosť. Na jej označenie častejšie používame jazykovo nesprávny, no zaužívanejší pojem – zručnosť. Medzi schopnosťou a zručnosťou je zvláštny vzťah: zručnosť je praktické uplatnenie schopnosti. V pozadí porovnateľnej zručnosti dvoch ľudí môže byť odlišná kapacita schopností. U jedného môže ísť o výsledok priemernej kapacity, ale dlhotrvajúceho predchádzajúceho nácviku. Hovoríme o rutine. U druhého môže ísť o pomerne vysokú mieru schopností, ale nedostatok príležitosti na cvičenie sa v zručnosti. Keby mali obaja rovnaký zácvik, ten druhý – schopnejší – by zakrátko svojím výkonom prevýšil prvého. O rozdieloch v schopnostiach môžeme hovoriť len vtedy, keď posudzujeme ľudí s porovnateľnou dĺžkou zácviku (učenia).