1 Reč

1.1 Úvod

Reč je úzko spätá s celou psychikou človeka. Osobitne sa zdôrazňuje spojenie ľudského myslenia s rečou. Rečou vyjadrujeme, resp. iným oznamujeme nielen výsledky svojho myslenia, ale aj prežívania, Mohli by sme to zhrnúť tak, že reč je nástrojom myslenia a formou dorozumievania. Pre človeka ako spoločenského tvora je teda nenahraditeľná.
Reč je činnosť, jazyk je materiál, nástroj reči. Predstavuje systém znakov a pravidiel na ich používanie, ktorý sa realizuje v rečovej činnosti. Človek si osvojuje reč prostredníctvom určitého konkrétneho jazyka – slovenského, ruského či anglického. Treba však povedať, že rozlišujeme aj niekoľko druhov reči, vnútornú a vonkajšiu reč, táto reč môže byť zasa písaná alebo hovorená.

1.2 Základné druhy reči

Za základné druhy reči sa pokladá vnútorná a vonkajšia reč, ktorá zas môže byť hovorená, alebo písaná.
Vnútorná reč je reč pre „seba“, ktorou myslíme. Človek ňou formuluje svoje myšlienky. Navonok ju nevyjadrujeme ani hlasom, ani písmom. Vnútorná reč je stručná a skrátená. Často v nej veľa chýba, pretože človek pre seba nemusí všetko vysloviť. Tým sa stáva, že niekedy má ťažkosti, keď chce preniesť myšlienky z vnútornej reči do vonkajšej. Častejšou príčinou týchto ťažkostí však býva to, že niekedy nemá myšlienky dosť ujasnené ani vo vnútornej reči.
Vonkajšia reč je tá, ktorou človek vyjadruje svoje myšlienky navonok, a to či už vo zvukovej (hovorená reč) alebo v písomnej podobe (písaná reč). Psychologický rozdiel medzi hovorenou a písanou rečou je predovšetkým v tom, že hovorená reč má svoje sprievodné prejavy (gestikuláciu, intonáciu, prestávky v reči.. ), ktoré ju doplňujú, a tým pomáhajú hovoriacemu presnejšie vyjadriť to, čo prežíva, resp. chce povedať, kým počúvajúcemu zas pomáhajú reč lepšie vnímať. Písanej reči chýbajú tieto sprievodné javy, preto vyžadujú presnejšiu štylizáciu myšlienok, aby ich čitateľ nechápal skreslene. Písaná reč je preto psychologicky náročnejšia tak pre pisateľa, ako ja pre čitateľa.

1.3 Poruchy reči

Písaná reč má základný význam pre kultúru jazyka, myslenie v reči. Poruchy písanej reči sa vyskytujú aj u detí. Spočívajú v tom, že niektoré deti s normálnou inteligenciou ťažko a pomaly čítajú, mýlia sa, čítajú napríklad namiesto do – od a podobne. Takéto poruchy sa nazývajú dyslexie. Pri poruchách písania (vynechávanie písmen, množstvo gramatických chýb) hovoríme o dysgrafiách. Tieto poruchy sa obyčajne vyskytujú súčastne.
Špecifickosť ľudskej psychiky, ktorá sa prejavuje vo vedomí človeka, sa podmieňuje práve vznikom reči. Reč je materiálnym základom vedomia a myslenia. Človek veci vníma, uchováva si nie len ich obrazy vo forme predstáv, ale ich pomenúva a tým sa stáva, že každá vec má svoj znak, svoje pomenovanie. To už umožňuje abstrakciu od skutočnosti a vývin abstraktívneho myslenia, ktoré je pre človeka špecifické. Reč sa prelína cez všetky psychické procesy a súčasne ako znak tých predmetov, ako symbol stáva sa regulátorom činnosti a správania človeka.