1.7 Štádiá vývinu reči

Štádiá vývinu reči sa členia na tzv. predstupne (prípravné štádiá, predrečové činnosti) a na vlastný vývin reči (tj. vývin reči, počnúc vyslovením prvého skutočného slova dieťaťa).
V prípravnom štádiu, ktoré spadá do dojčenského veku zhruba v 1. roku života, prechádza dieťa štádiami, ktoré ešte nemožno klasifikovať ako štádiá vývinu skutočnej reči. Zjednodušene možno povedať, že tu ide predovšetkým o osvojovanie zručností, návykov, dozrievanie funkcií atď., na báze ktorých sa neskôr vybuduje skutočná reč dieťaťa. Najjednoduchšou formou je krik. V šiestich mesiacoch začína vydávať dieťa už bezmyseľné artikulované hlásky a skupiny hlások – džavot. Koncom prvého roku dojča zisťuje, že možno použiť hlásku džavotu pre vytvorenie kontaktu. Reč nadobúda v tomto stupni sociálnu funkciu. Vo vekovom rozpätí 1 – 1,5 roku dieťaťa označujeme toto obdobie ako úsek vlastného rozvoja reči, fáza tvorenia slov. Prvým skutočne verbálnym prejavom dieťaťa sú tzv. jednoslovné vety, deti dosahujú túto úroveň okolo 1. roku života, často i skôr. V období okolo 1,5 – 2 rokov dieťa nielen napodobňuje dospelých, ale si aj samo opakuje slová, akoby sa s nimi hralo, častejšie si opakuje nové slová. V ďalších štádiách nastáva prudké kvalitatívne i kvantitatívne zdokonaľovanie. V druhej polovici druhého roku života vývin reči spravidla úspešne napreduje, slovná zásoba sa zvyšuje. Ďalší úsek rečového vývinu je charakterizovaný nadobúdaním gramatickej flexie. Dieťa je medzi 2. a 3. rokom v štádiu rozvoja komunikačnej reči. Pomocou reči sa učí dosahovať drobné ciele. Okolo 3. roku života sa slová pomocou abstrahovania stávajú všeobecnými pojmami. Okolo 4. roku sa začína štádium intelektualizácie reči, ktoré vlastne pretrváva až do dospelosti. V tomto úseku sa dieťa učí pozmeňovať slová zhodne s gramatickými pravidlami. U šesťročného priemerného dieťaťa, vyrastajúceho v priemernom prostredí, je už komunikačná schopnosť na takej úrovni, že dieťa vie spoľahlivo komunikovať a je všestranne pripravené na osvojovanie jeho grafickej formy.

2 Vlastné skúsenosti

Dieťa vydáva zvuky už pri prvom vdýchnutí a vydýchnutí. V prvých týždňoch jeho zvukové prejavy signalizujú nepohodlie, neskôr aj spokojnosť. V kontakte s dospelými a ich napodobňovaním získava dieťa obrazne povedané, určitú „zručnosť“ pri utváraní zvukov. Desaťmesačné až jedenásťmesačné dieťa začína reagovať na príkazy, začína nás rozumieť. Zvuky spája s predmetmi, osvojuje si prvé slová, krátke vety, rozširuje si slovník a jeho vety sa postupne predlžujú. Napríklad u dva a polročných detí prevládajú dvojslovné a trojslovné vety, o rok neskôr sú to už vety, ktoré sa skladajú zo štyroch slov, u prváčikov obsahujú vety bežne aj viac ako sedem slov.
Vnútorná reč, to je reč pre seba, ktorou myslíme. Navonok ju nevyjadrujeme ani hlasom , ani písmom. Vnútorná reč je stručná, skrátená, často v nej oproti vonkajšej reči veľa chýba, pretože človek sám pre seba nemusí všetko vysloviť. Preto máme niekedy problém, ak chceme „previesť“ myšlienky z vnútornej reči do vonkajšej podoby.
Vonkajšou rečou vyjadruje človek svoje myšlienky navonok, a to buď v podobe zvukovej, alebo písomnej. Psychologický rozdiel medzi hovorenou a písanou rečou je predovšetkým v tom, že hovorená reč má svoje sprievodné prejavy (gestikuláciu, intonáciu, prestávky..), ktoré ju dopĺňajú, a tým pomáhajú hovoriacemu presnejšie vyjadriť to, čo prežíva alebo čo chce povedať a počúvajúcemu zasa pomáhajú reč lepšie vnímať. Písanej reči tieto sprievodné javy chýbajú, a preto si vyžaduje presnejšiu štylizáciu myšlienok.
Reč narába aj s vnemami a predstavami. V reči sa zároveň uskutočňuje a prejavuje myslenie.

3 Záver

Reč umožňuje diferencovať teoretické konanie z praktického tým, že aktivitu vo forme vonkajších pohybov premieňa v rečové pohyby. Teda aj samotná reč má motorické komponenty. Keďže motorické komponenty môžu byť utlmené, stáva sa reč vnútornou činnosťou, myslením, ktoré by sme mohli diferencovať ako tiché, teda vnútorné manipulovanie s pojmami. Myslenie je teda „zvnútornené konanie“ (Piaget), pričom pojmy alebo predstavy predmetov a vzťahov zaujímajú miesto skutočných predmetov a vzťahov.