2.1.3 Vizuálny – verbálny učebný štýl

Ľudia s vitualno-verbálnym učebným štýlom preferujú pri učení čítanie textu, dobre si pamätajú napísaný text a čísla. Majú dobre vyvinuté abstraktné myslenie, dokážu študovať úplne samostatne.
Pri učení by si mali celú prednášku podľa možnosti čo najpodrobnejšie prepísať, ako i rôzne matematické vzorce a poučky. Keďže si vedia výborne zapamätať celý text, mali by často pri svojom učení využívať počítač, kde si môžu svoje poznámky prepisovať, upravovať a následne aj vytlačiť a učiť sa z nich.
Prednášajúci učiteľ by mal brať ohľad na študentov s vizuálno-verbálnym učebným štýlom tak, že im ponúkne zoznam kvalitnej študijnej literatúry na domáce doplňujúce štúdium, alebo in rozdá k prednáške sylaby, poprípade handouts z prednášky, využíva klasické didaktické prostriedky ako tabuľu či priesvitku.

2.1.4 Kinestetický učebný štýl

Žiaci alebo študenti s prevažujúcim kinestetickým (pohybovým) učebným štýlom majú potrebu s učivom manipulovať. Takýmto spôsobom, keď môžu pri učení niečo robiť, napr. dotýkať sa predmetov, sa u nich vytvárajú asociácie medzi predmetom a učiacim sa učivom. S obľubou vykonávajú praktické pokusy či simulácie. Majú vinikajúcu psychomotorickú pamäť a rýchlo si osvojujú psychomotorické zručnosti.
Pri učení sa by mali študenti v čo možno najširšej miere využívať trojrozmerné modely, poprípade počítač, kde môžu simulovať rôzne praktické využite učiva. Učivo by si mali opakovať počas chôdze a v príprave na skúšku by si mali simulovať situáciu výberu otázky, prípravu na ňu a samotné odpovedanie na otázku.
Učiteľ počas prednášky učiva by mal umožniť svojim študentom, pokiaľ je to možné, využívať k práci počítač, hoci aj na robenie si poznámok. Keďže títo žiaci radi pracujú s učivom, mal by do svojej výuky začleniť aj nejaké simulácie, praktické cvičenia či laboratórne práce. Svoj výklad by mal obohatiť aj praktickými skúsenosťami využitia učiva v praxi.

Žiak alebo študent ktorý preferuje určitý učebný štýl pri učení, preferuje tento štýl aj pri prezentácií svojej duševnej práce. To znamená, že pokiaľ žiak sa učí z grafov a tabuliek, svoj výklad bude smerovať k ukážke a k prezentácii učiva pomocou grafov a tabuliek. Podobne to je aj s ostatnými žiakmi a s ich preferovanými učebnými štýlmi. Praxi však nemusí existovať len jeden učebný štýl. Mnoho študentov môže využívať zmiešané učebné štýly, ktoré pozostávajú z dvoch, troch či dokonca až zo všetkých týchto štyroch učebných štýlov, ktoré sa časom môžu zdokonaľovať či dokonca meniť.

2.2 Podľa prevažujúcich druhov inteligencie

Každý človek má všetky druhy inteligencie, ale niektoré bývajú v dôsledku dedičnosti a prostredia rozvinuté viac, niektoré menej. Každý druh inteligencie sa dá rozvíjať. Inteligenciu môžeme merať rôznymi IQ testmi, ktoré sú však u nás prevažne orientované iba na verbálnu a logicko-matematickú oblasť. Aj učivo v našich školách je prevažne orientované na rozvíjanie lingvistickej a logicko-matematickej inteligencie. Podľa toho ktorý druh inteligencie človeka prevažuje pri učení sa, môžeme hovoriť o učebnom štýle podľa prevládajúceho druhu inteligencie. Podľa Gardnera ide o tieto druhy inteligencie:
- lingvistická (jazyková)
- logicko-matematická
- priestorová
- telesne-kinestetická (pohybová)
- muzikálna (hudobná)
- interpersonálna
- intrapersonálna
(Gardner,1983)

2.2.1 Lingvistický učebný štýl

Človek u ktorého prevláda lingvistický učebný štýl veľmi rád pracuje so slovom. Rád číta, píše, rád sa rozpráva a vedie diskusie, preto by mal učiteľ umožniť týmto žiakom viesť spoločné diskusie, nechať ho viesť slovný spor alebo dať mu možnosť vyhľadať a prezentovať informácie o učive z iných dostupných zdrojov informácii ako je Internet, knihy, časopisy a iné. Lingvistická inteligencia sa uvádza do činnosti pri počúvaní, písaní alebo čítaní.

2.2.2 Logicko-matematický učebný štýl

U človeka s logicko-matematickým učebným štýlom budú hrať prím hlavne práce s číslami, s logickými a matematickými výrazmi, rôzne úlohy zamerané na merania, hľadanie riešení a experimentovanie. Logicko-matematická inteligencia sa uvádza do činnosti v situáciách vyžadujúcich abstraktné myslenie, logiku. Sú výnimoční pri zostavovaní a riešení rôznych počtárskych úloh a logických hádanok.