3 Učebné štýly podľa Kolba

Podľa amerického psychológa Kolba existujú dva druhy prístupu ľudí k učeniu, ide o spôsob ako ľudia vnímajú realitu (ako prijímajú učivo) a spôsob ako spracúvajú informácie (učivo).
Pri prijímaní nových informácií existujú u ľudí dva extrémy : Prvý typ ľudí prijíma informácie najlepšie, keď môžu vec ohmatať, tj. na základe konkrétnych skúseností. Druhý typ ľudí prijíma nové informácie tzv. abstraktnej podobe. Nové informácie analyzujú, snažia sa dostať na podstatu veci, myslia logicky. Oba spôsoby sú diametrálne odlišné, oba sa však dopĺňajú.
Pri spracúvaní informácií existujú u ľudí opäť dva extrémy : Prvý typ ľudí s novou vecou chce manipulovať, chcú si ju ohmatať, vyskúšať. Typické pre týchto ľudí je manipulovanie s predmetmi a experimentovanie. Druhý typ ľudí nové veci skôr pozorujú, počúvajú, premýšľajú o nich, hodnotia ich. Pre týchto ľudí je typické reflexívne pozorovanie, čo je vlastne pozorovanie spojené s premýšľaním, pozorovaním.
Kombináciou týchto dvoch spôsobov prijímania informácií a spracúvania informácií Kolb vytvoril akýsi model, kde jednotlivých ľudí možno zaradiť do jedného zo štyroch spôsobov prijímania a spracúvania informácií.

3.1.1 Konkrétny, reflexný učebný štýl

Títo ľudia preferujú prijímanie nových informácií v konkrétnej podobe a spracúvajú ich pomalšie, premýšľaním a uvažovaním o nich. Osobne sa chcú zúčastňovať na riešení problémov a otázok, bývajú tvorivý a učia sa prevažne počúvaním a vzájomnou výmenou názorov. Ich myslenie a poznávanie nových vecí sa rozvíja nohými smermi a preto mávajú veľa nápadov, preto sú títo ľudia označovaný aj ako divergátori.

3.1.2 Abstraktný, reflexný učebný štýl

Tento štýl učenia sa nazýva tiež vnímanie (Mareš, 1998). Kolb pomenoval týchto ľudí taktiež žiakmi analytikmi alebo aj asimilátormi. Nové informácie prijímajú v abstraktnej podobe a spracovávajú ich premýšľaním (reflexne). Títo ľudia sú veľmi usilovní, učia sa najmä premýšľaním a rozmýšľaním, overujú si fakty, vyhovuje im tradičné vyučovanie. Chcú byť považovaný za racionálny typ a dopredu ich ženie motivácia byť majstrom alebo byť dokonalým. Dokážu prijímať a spracovávať rôzne druhy informácií a zhrnúť ich do určitého celku.

3.1.3 Abstraktný, aktívny učebný štýl

Tento štýl učenia sa zvykne označovať aj ako myslenie (Mareš, 1998), Kolb nazýva žiakov s abstraktným aktívnym učebným štýlom praktikmi alebo tiež konvergátormi. Títo ľudia prijímajú nové informácie v abstraktnej forme ale spracovávajú ich aktívne. Chcú vedieť ako sa ich nové poznatky a skúsenosti dajú uplatniť v praxi, vynikajú v praktickej aplikácií nápadov. Ľudia s týmto učebným štýlom sa obyčajne rýchlo dospejú k nejakému cieľu sústreďujú sa na jeden jediný cieľ. Dávajú prednosť skôr práci s vecami ako kontaktu s ľuďmi.

3.1.4 Konkrétny, aktívny štýl

Tento štýl učenia sa zvykne označovať tiež konanie (Mareš, 1998). Kolb nazval týchto ľudí dynamickými žiakmi alebo tiež akomodátormi. To preto, že títo ľudia prijímajú nové informácie v konkrétnej podobe a tieto svoje poznatky sa ihneď snažia aplikovať. Učia sa skôr metódou pokusu a omylu, sú rýchlo adaptabilní a majú sklon riskovať. Taktiež chcú svoje plány a idei ihneď realizovať, pričom často vyvodzujú závery bez logického dokazovania.