1. Učebné štýly

Po mojom pátraní o učebných textoch, ktoré by rozoberali tematiku o učebných štýloch a taktiež aj po mojej osobnej skúsenosti zo školy som prišiel k svojmu záveru, že v minulosti pojem učebný štýl asi nebol zrovna najznámejším pojmom v pedagogickej praxi staršej generácie učiteľov. Zatiaľ čo v zahraničí sa učebným štýlom venuje pozornosť už dlhšiu dobu, u nás sa udomácňuje len krátko a aj to len pozvoľne. Pritom poznanie a preferovanie svojho učebného štýlu pri učení môže žiakovi ako i jeho učiteľovi výrazne napomôcť zvýšiť kvalitu jeho vzdelávania. Aj keď sa tejto problematike venujú vedci už dlhšiu dobu, stále neexistuje jasná definícia učebného štýlu a z toho vyplýva aj množstvo teórií o možných učebných štýloch.
Každý žiak si pri svojom učení v podvedomí vyberá jeden z mnoho učebných štýlov bez toho, že by si to nejako uvedomoval. Nie každému môže pri učení sa hrať hudba, alebo nie každý pri učení musí sedieť za stolom a v tichosti si čítať svoj študijný materiál.

Taktiež si mnoho ľudí zamieňa pojem učebný štýl s kognitívnym štýlom, pričom podľa Tureka je kognícia len súčasťou procesu učenia. Učenie obsahuje niekoľko zložiek, ktoré medzi sebou zapadajú a sú na sebe závislé. Keď sa človek učí, ide o kognitívnu stránku učenia. Ak sa to chce naučiť, ide o motivačnú stránku učenia, ak to chce vedieť, ide o vôľovú stránku učenia. Pri učení je významné aj to, od koho sa človek učí, prípadne s kým sa učí, to je zase sociálna stránka učenia. Tu je vidno, že pojem učenie je oveľa širší pojem ako pojem kognícia. Kognícia je teda iba jedna stránka učenia, dôležité sú aj motivácia, vôľa, sociálny kontext a iné ďalšie faktory pri učení. Preto aj kognitívny štýl je chápaný len ako užšia súčasť širšieho pojmu učebný štýl. Je to vlastne súhrn postupov, ktoré žiak preferuje v určitom období pri učení.
Kognitívny štýl je spôsob akým človek prijíma informácie, spôsob akým ich spracúva, je vrodený a v minimálnej miere sa viaže s obsahom. Učebný štýl je zase súhrn postupov pri učení, ktoré si človek sám neuvedomuje a v priebehu života si ich mení. Napomáha mu dosahovať dobré výsledky pri učení, pričom v inej situácií mu daný učebný štýl nemusí byť vyhovujúci. Preto si vždy vyberie ten učebný štýl, ktorý mu najviac vyhovuje k dosiahnutiu úspešného cieľa, tj naučiť sa učebnú látku. Každému to pripadá samozrejmé, že si pri učení volí práve pre neho ten najoptimálnejší učebný štýl, ale učebné štýl si môže meniť buď každý sám, alebo pomocou okolia, t.j. učiteľov, rodičov.

2. Typológia

Vraví sa, čím viac ľudí, tým viac chutí. Aj takto by sa dala charakterizovať situácia okolo typológie učebných štýlov. Každá psychologická škola definuje učebný štýl, žiaka alebo študenta ako nejaký učebný štýl, pričom na označenie svojho učebného štýlu využíva svoju terminológiu. Rozdiely medzi jednotlivými pojmami a výkladmi jednotlivými škôl nie vždy sú veľké, dokonca niekedy sú zhodné a niekedy sú odlišné, podobné. Doposiaľ neexistuje žiadne presné a taxatívne určené rozdelenie jednotlivých učebných štýlov, ktoré by presne definovalo dopodrobna jednotlivé učebné štýly, ich žiakov a ich spôsoby učenia sa.

2.1 Podľa zmyslových preferencií

Mnohý z nás na efektívne učenie uprednostňujú rôzne zmyslové orgány. Niektorí ľudia neznámy predmet pri učení radšej ohmatávajú, inému stačí o ňom čítať a tým si ho dokáže predstaviť a ďalší sa dokáže naučiť o novom predmete tak, že o ňom počúva jeho opis. Existuje klasifikácia učebných štýlov podľa zmyslových preferencii ktorá sa označuje akronymom VARK (Fleming, 2001), a to :
- vizuálno–neverbálny (zrakovo – obrazový) učebný štýl
- auditívny (aurálny, sluchový) učebný štýl
- vizuálno-verbálny (zrakovo slovný) učebný štýl
- kinestetický (pohybový) učebný štýl

2.1.1 Vizuálny – neverbálny učebný štýl

Tento učebný štýl je príznačný pre ľudí, ktorí nové učivo radšej vidia v jeho grafickej, obrazovej podobe. Títo ľudia uprednostňujú pozorovanie vecí, sledovanie rôznych obrázkov, grafov, filmov, čohokoľvek, čo si dokážu v pamäti predstaviť v podobe nejakých grafických predstáv. Ťažšie zvládajú učenie, ak majú učivo sprostredkované len výkladom od učiteľa. Nemajú radi úlohy, kde sa kladie dôraz na slová, texty bez grafiky, prednášky bez použitia doplňujúcich schém, grafov, alebo obrázkov.
Najlepšie sa týmto ľuďom učí z poznámok, ktoré sú bohato ilustrované, doplnené grafickými symbolmi. Prednášky učiteľov by si mali transformovať do pojmových máp, diagramov, do schém, ktoré si lepšie dokážu vybaviť v pamäti a zapamätať si ich. Učiť by sa mali v kľudnom a tichom prostredí za pomoci počítača, ktorého výstupy na obrazovke si dokážu ľahšie zapamätať.
Najlepšie im vyhovujú prednášky, počas ktorých vyučujúci časť prednášok prednesie vo formách grafov a schém, kde prednášajúci vo veľkej miere využíva multimédiá a názorné ukážky z daného učiva.

2.1.2 Auditívny učebný štýl

Pre týchto ľudí je najlepšou voľbou, ak učivo počujú vyrozprávané od vyučujúceho, poprípade z magnetofónovej pásky. Nepotrebujú si robiť veľa poznámok z prednášky, nakoľko väčšinu informácií z prednášky si dobre pamätajú a vo svojej pamäti si dokážu vybaviť samotnú reč ako i svoj vlastný hlas. Určite radšej počúvajú a rozprávajú sa, ako píšu a čítajú.
Podľa toho, ako veľa učiva si títo ľudia dokážu zapamätať zo samotnej prednášky, by títo ľudia určite nemali vynechať ani jednu prednášku či hodinu vyučovania. Ich drvivá väčšina informácií pochádza práve z hovoreného slova na prednáškach či hodinách. Robia si minimum poznámok na prednáškach a preto ďalšie učivo by si mali doplniť štúdiom učebníc alebo z rozhovorov so spolužiakmi. Najlepší spôsob pre nich ako sa pripraviť na skúšku je rozprávanie sa s ostatnými spolužiakmi, poprípade si nahrať prednášku na médium a potom si ju prehrávať v tzv. mŕtvych časoch.
Učiteľ, alebo prednášajúci by mal počas svojej prednášky meniť tón a výšku hlasu. Zdôrazňovať dôležité state učiva zvýšením hlasu, meniť melódiu hlasu, umožniť svojim študentom nahranie prednášky na médium, poprípade by im mal umožniť ďalšie konzultácie.
2.1.3 Vizuálny – verbálny učebný štýl

Ľudia s vitualno-verbálnym učebným štýlom preferujú pri učení čítanie textu, dobre si pamätajú napísaný text a čísla. Majú dobre vyvinuté abstraktné myslenie, dokážu študovať úplne samostatne.
Pri učení by si mali celú prednášku podľa možnosti čo najpodrobnejšie prepísať, ako i rôzne matematické vzorce a poučky. Keďže si vedia výborne zapamätať celý text, mali by často pri svojom učení využívať počítač, kde si môžu svoje poznámky prepisovať, upravovať a následne aj vytlačiť a učiť sa z nich.
Prednášajúci učiteľ by mal brať ohľad na študentov s vizuálno-verbálnym učebným štýlom tak, že im ponúkne zoznam kvalitnej študijnej literatúry na domáce doplňujúce štúdium, alebo in rozdá k prednáške sylaby, poprípade handouts z prednášky, využíva klasické didaktické prostriedky ako tabuľu či priesvitku.

2.1.4 Kinestetický učebný štýl

Žiaci alebo študenti s prevažujúcim kinestetickým (pohybovým) učebným štýlom majú potrebu s učivom manipulovať. Takýmto spôsobom, keď môžu pri učení niečo robiť, napr. dotýkať sa predmetov, sa u nich vytvárajú asociácie medzi predmetom a učiacim sa učivom. S obľubou vykonávajú praktické pokusy či simulácie. Majú vinikajúcu psychomotorickú pamäť a rýchlo si osvojujú psychomotorické zručnosti.
Pri učení sa by mali študenti v čo možno najširšej miere využívať trojrozmerné modely, poprípade počítač, kde môžu simulovať rôzne praktické využite učiva. Učivo by si mali opakovať počas chôdze a v príprave na skúšku by si mali simulovať situáciu výberu otázky, prípravu na ňu a samotné odpovedanie na otázku.
Učiteľ počas prednášky učiva by mal umožniť svojim študentom, pokiaľ je to možné, využívať k práci počítač, hoci aj na robenie si poznámok. Keďže títo žiaci radi pracujú s učivom, mal by do svojej výuky začleniť aj nejaké simulácie, praktické cvičenia či laboratórne práce. Svoj výklad by mal obohatiť aj praktickými skúsenosťami využitia učiva v praxi.

Žiak alebo študent ktorý preferuje určitý učebný štýl pri učení, preferuje tento štýl aj pri prezentácií svojej duševnej práce. To znamená, že pokiaľ žiak sa učí z grafov a tabuliek, svoj výklad bude smerovať k ukážke a k prezentácii učiva pomocou grafov a tabuliek. Podobne to je aj s ostatnými žiakmi a s ich preferovanými učebnými štýlmi. Praxi však nemusí existovať len jeden učebný štýl. Mnoho študentov môže využívať zmiešané učebné štýly, ktoré pozostávajú z dvoch, troch či dokonca až zo všetkých týchto štyroch učebných štýlov, ktoré sa časom môžu zdokonaľovať či dokonca meniť.

2.2 Podľa prevažujúcich druhov inteligencie

Každý človek má všetky druhy inteligencie, ale niektoré bývajú v dôsledku dedičnosti a prostredia rozvinuté viac, niektoré menej. Každý druh inteligencie sa dá rozvíjať. Inteligenciu môžeme merať rôznymi IQ testmi, ktoré sú však u nás prevažne orientované iba na verbálnu a logicko-matematickú oblasť. Aj učivo v našich školách je prevažne orientované na rozvíjanie lingvistickej a logicko-matematickej inteligencie. Podľa toho ktorý druh inteligencie človeka prevažuje pri učení sa, môžeme hovoriť o učebnom štýle podľa prevládajúceho druhu inteligencie. Podľa Gardnera ide o tieto druhy inteligencie:
- lingvistická (jazyková)
- logicko-matematická
- priestorová
- telesne-kinestetická (pohybová)
- muzikálna (hudobná)
- interpersonálna
- intrapersonálna
(Gardner,1983)

2.2.1 Lingvistický učebný štýl

Človek u ktorého prevláda lingvistický učebný štýl veľmi rád pracuje so slovom. Rád číta, píše, rád sa rozpráva a vedie diskusie, preto by mal učiteľ umožniť týmto žiakom viesť spoločné diskusie, nechať ho viesť slovný spor alebo dať mu možnosť vyhľadať a prezentovať informácie o učive z iných dostupných zdrojov informácii ako je Internet, knihy, časopisy a iné. Lingvistická inteligencia sa uvádza do činnosti pri počúvaní, písaní alebo čítaní.

2.2.2 Logicko-matematický učebný štýl

U človeka s logicko-matematickým učebným štýlom budú hrať prím hlavne práce s číslami, s logickými a matematickými výrazmi, rôzne úlohy zamerané na merania, hľadanie riešení a experimentovanie. Logicko-matematická inteligencia sa uvádza do činnosti v situáciách vyžadujúcich abstraktné myslenie, logiku. Sú výnimoční pri zostavovaní a riešení rôznych počtárskych úloh a logických hádanok.
2.2.3 Priestorový učebný štýl

Priestorový (vizuálny) učebný štýl je typický pre ľudí s vyvinutou predstavivosťou a fantáziou, radi kreslia, snívajú, a radi sledujú televíziu. Dokážu si predstavovať rôzne predmety podľa opisu ešte skôr ako začnú reálne existovať. Vedia sa veľmi dobre vyjadrovať v grafickej podobe pomocou farieb, grafov a rôznych obrázkov. Priestorová inteligencia sa aktivizuje pri čítaní technických výkresov, navrhovaní rôznych nákresov a plánov, študovaní máp.

2.2.4 Telesnekinestetický učebný štýl

Študent u ktorého dominuje telesnekinestetický (fyzický, pohybový) učebný štýl býva spravidla považovaný za neposedného žiaka, nakoľko pri učení používa celé svoje telo. Býva pohybovo nadaný a rýchlo si osvojuje psychomotorické zručnosti. Telesnekinestetická inteligencia sa prejavuje pri športe, tanci a všade tam, kde sa dajú pocity a nálady vyjadriť rečou tela, pohybmi, mimikou, gestikuláciou. Pri učení sa je potrebné narábať s vecami, dotýkať sa ich a spracovávať informácie všetkými zmyslami, nakoľko zapamätávanie učiva je u nich úzko spojené s nejakou fyzickou činnosťou. Preto by na rozvoj telesnekinestetickej inteligencie mali študenti pestovať nejaký šport, učiť sa ovládať a skladať mechanické zariadenia, stroje a podobne.

2.2.5 Muzikálny učebný štýl

Človek s muzikálnym učebný štýlom miluje hudbu, rytmus, rád si spieva, počúva hudbu a veľmi dobre rozoznáva hudobné tóny. Takisto si veľmi dobre dokáže zapamätať rytmus, tempo melódie, tóny a dokáže hudbu veľmi dobre reprodukovať. Dokáže oveľa ľahšie vytvoriť zložité a nápadité vlastné texty k melódii ako nejakú jednoduchú slohovú prácu. Najlepšie sa mu učí pri hudbe, pričom pri učení by si mal vyberať vhodnú hudbu.

2.2.6 Interpersonálny učebný štýl

Študent u ktorého prevláda interpersonálny učebný štýl rád pracuje v kolektíve, ktorý rád riadi a organizuje. Často ho vyhľadávajú ostatní členovia skupiny aby im poradil, majú silne rozvinuté empatické cítenie. Máva veľa priateľov, rád sa s nimi rozpráva a v kolektíve býva obľúbený. Býva aktívnym členom rôznych spolkov. Interpersonálna inteligencia sa aktivizuje pri komunikácii s inými ľuďmi, pri činnosti v kolektíve. Najlepšie výsledky pri učení sa dosahujú pomocou rozhovorov v skupine pri výmene názorov a skúseností. Na rozvoj interpersonálneho učebného štýlu sa doporučuje pracovať v skupine, kde treba riešiť spoločne nejaké problémy, kde treba viesť plodnú diskusiu a niesť aj určitú zodpovednosť za skupinu.

2.2.7 Intrapersonálny učebný štýl

Študent s intrapersonálnym učebným štýlom je presným opakom študenta s interpersonálnym učebným štýlom. Tento typ študenta rád pracuje sám a učí sa osamote. Zväčša to býva človek samotár, ktorý si presadzuje vlastné názory. Máva bohatý vnútorný život, býva sebavedomý a je uzavretý do seba. Najlepšie sa učí sám s vlastným učebným tempom a vo vlastnej ulite. Na rozvoj intrapersonálneho učebného štýlu je vhodné kontrolovať a hodnotiť svoju činnosť, plánovať využitie svojho času, predvídať, vysvetľovať svoje pocity a túžby a podobne

2.2.8 Prírodný učebný štýl

Študent, u ktorého prevláda prírodný učebný štýl je nepochybne úzko spätý s prírodou. Rád chodí na prechádzky do prírody, kde rád trávy svoj voľný čas turistikou a kempovaním. Keďže je silno naviazaný na prírodu a všetko čo s ňou súvisí, zaujíma sa o botaniku, o životné prostredie a ekológiu. Preto pri učení vyhľadáva prírodné prostredie. Medzi aktivity na rozvoj prírodného učebného štýlu môžeme zaradiť prácu v záhradke, starostlivosť o zvieratá, čítanie kníh o prírode, či sledovanie náučných filmov o prírode a starostlivosti o ochranu prírody.
3 Učebné štýly podľa Kolba

Podľa amerického psychológa Kolba existujú dva druhy prístupu ľudí k učeniu, ide o spôsob ako ľudia vnímajú realitu (ako prijímajú učivo) a spôsob ako spracúvajú informácie (učivo).
Pri prijímaní nových informácií existujú u ľudí dva extrémy : Prvý typ ľudí prijíma informácie najlepšie, keď môžu vec ohmatať, tj. na základe konkrétnych skúseností. Druhý typ ľudí prijíma nové informácie tzv. abstraktnej podobe. Nové informácie analyzujú, snažia sa dostať na podstatu veci, myslia logicky. Oba spôsoby sú diametrálne odlišné, oba sa však dopĺňajú.
Pri spracúvaní informácií existujú u ľudí opäť dva extrémy : Prvý typ ľudí s novou vecou chce manipulovať, chcú si ju ohmatať, vyskúšať. Typické pre týchto ľudí je manipulovanie s predmetmi a experimentovanie. Druhý typ ľudí nové veci skôr pozorujú, počúvajú, premýšľajú o nich, hodnotia ich. Pre týchto ľudí je typické reflexívne pozorovanie, čo je vlastne pozorovanie spojené s premýšľaním, pozorovaním.
Kombináciou týchto dvoch spôsobov prijímania informácií a spracúvania informácií Kolb vytvoril akýsi model, kde jednotlivých ľudí možno zaradiť do jedného zo štyroch spôsobov prijímania a spracúvania informácií.

3.1.1 Konkrétny, reflexný učebný štýl

Títo ľudia preferujú prijímanie nových informácií v konkrétnej podobe a spracúvajú ich pomalšie, premýšľaním a uvažovaním o nich. Osobne sa chcú zúčastňovať na riešení problémov a otázok, bývajú tvorivý a učia sa prevažne počúvaním a vzájomnou výmenou názorov. Ich myslenie a poznávanie nových vecí sa rozvíja nohými smermi a preto mávajú veľa nápadov, preto sú títo ľudia označovaný aj ako divergátori.

3.1.2 Abstraktný, reflexný učebný štýl

Tento štýl učenia sa nazýva tiež vnímanie (Mareš, 1998). Kolb pomenoval týchto ľudí taktiež žiakmi analytikmi alebo aj asimilátormi. Nové informácie prijímajú v abstraktnej podobe a spracovávajú ich premýšľaním (reflexne). Títo ľudia sú veľmi usilovní, učia sa najmä premýšľaním a rozmýšľaním, overujú si fakty, vyhovuje im tradičné vyučovanie. Chcú byť považovaný za racionálny typ a dopredu ich ženie motivácia byť majstrom alebo byť dokonalým. Dokážu prijímať a spracovávať rôzne druhy informácií a zhrnúť ich do určitého celku.

3.1.3 Abstraktný, aktívny učebný štýl

Tento štýl učenia sa zvykne označovať aj ako myslenie (Mareš, 1998), Kolb nazýva žiakov s abstraktným aktívnym učebným štýlom praktikmi alebo tiež konvergátormi. Títo ľudia prijímajú nové informácie v abstraktnej forme ale spracovávajú ich aktívne. Chcú vedieť ako sa ich nové poznatky a skúsenosti dajú uplatniť v praxi, vynikajú v praktickej aplikácií nápadov. Ľudia s týmto učebným štýlom sa obyčajne rýchlo dospejú k nejakému cieľu sústreďujú sa na jeden jediný cieľ. Dávajú prednosť skôr práci s vecami ako kontaktu s ľuďmi.

3.1.4 Konkrétny, aktívny štýl

Tento štýl učenia sa zvykne označovať tiež konanie (Mareš, 1998). Kolb nazval týchto ľudí dynamickými žiakmi alebo tiež akomodátormi. To preto, že títo ľudia prijímajú nové informácie v konkrétnej podobe a tieto svoje poznatky sa ihneď snažia aplikovať. Učia sa skôr metódou pokusu a omylu, sú rýchlo adaptabilní a majú sklon riskovať. Taktiež chcú svoje plány a idei ihneď realizovať, pričom často vyvodzujú závery bez logického dokazovania.
4 Záver

Ako vidno z predchádzajúcich riadkov a stručného výkladu každého z učebných štýlov, nie je jednoduché jednoznačne určiť u koho je aký učebný štýl najvhodnejší na prípravu a štúdium. Je mnoho spôsobov ako určiť a diagnostikovať prevažujúci učebný štýl jednotlivca, napr. rozhovor, pozorovanie, rôzne projektívne metódy ale aj sledovanie žiaka. Jednou z foriem na zistenie dominantného učebného štýlu jednotlivca sú dotazníky, ktoré na základe otázok a odpovedí a ich následnom vyhodnotení dokážu určiť prevažujúci učebný štýl u toho ktorého konkrétneho jedinca. Keďže každá ľudská osobnosť je jedinečná, každý z nás má svoj individuálny učebný štýl, ktorý sa môže vyvíjať, alebo zlepšovať. Ako som už písal vyššie, u niekoho môže byť základom úspešného štúdia učebný štýl pozostávajúci z viacerých zmiešaných učebných štýlov. Je trochu na škodu veci, že v súčasnosti len málo pedagógov rešpektuje rôznorodé učebné štýly svojich žiakov a študentov. Väčšinou sa u nás takéto vyučovanie realizuje len v integrovanom tematickom vyučovaní, kde je viacej priestoru na rešpektovanie a umožnenie individuálneho rozvoja osobnosti každého zo žiakov. Študent alebo žiak, by rozhodne mal poznať svoj optimálny učebný štýl, ktorý mu napomáha vo väčšej miere a vo väčšej kvantite a kvalite absorbovať ponúkané učivo na štúdium. Tu je na mieste potreba osloviť aj učiteľov či didaktikov, aby napomáhali ich študentom rozvinúť u nich ich vlastný učebný štýl, aby dali študentom potrebné odporúčania na zlepšenie či zdokonalenie ich učebného štýlu, alebo dať odporúčania efektívnejšie sa učiť.

Ak chceme v žiakoch prebudiť skutočný záujem o učivo a ich celoživotné vzdelávanie je potrebné, aby si žiaci našli záľubu v objavovaní a chápaní získaných nových poznatkov zo štúdia a vedeli tieto poznatky efektívne využívať v praxi. K tomu by im mali práve napomáhať ich učitelia svojimi radami a so svojimi prednáškami ako zlepšiť ich kvalitu učebných štýlov. Nesmieme však zabudnúť aby teória učebných štýlov a teória vzdelávania bola pravidelne prehodnocovaná či dopĺňaná na základe najnovších vedeckých poznatkov. Každý z nás by mal mať právo, aby vyučovací proces vyhovoval jeho vlastným požiadavkám na učebný štýl, čo určite nie je jednoduché dosiahnuť. Je potrebné, aby dnešný pedagógovia poznali jednotlivé učebné štýly u svojich žiakov a podľa potreby tieto svoje poznatky aj uplatňovali vo svojej pedagogickej praxe. Úlohou učiteľa by malo byť nielen napomôcť žiakovi v správnej orientácii a naučiť ho ako sa čo najlepšie učiť, aby dosiahol nielen najlepšie výsledky, znalosti a vedomosti, ale aj aby bol schopný aj ich praktickej aplikácie v jeho živote.
V zahraničí sa tejto problematike venujú odborníci už dlhšie a majú bohatšie skúsenosti s aplikáciou učebných štýlov v praxi. Problematika učebných štýlov je začleňovaná do rôznych odborných pedagogických seminárov, vznikajú prvé ucelené články v odborných časopisoch. Žiaľ v slovenskom jazyku doposiaľ neexistovala komplexná učebnica učebných štýlov, ktorá by svojou existenciou podstatne zvýšila kvalitu vzdelávania na Slovensku. Verím, že už aj na Slovensku čochvíľa začne vznikať zopár odborných publikácii venovaných práve učebným štýlom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk