referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Móric
Nedeľa, 22. septembra 2019
Učebné štýly
Dátum pridania: 05.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gave
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 967
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.2
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 18m 40s
Pomalé čítanie: 28m 0s
 
1. Učebné štýly

Po mojom pátraní o učebných textoch, ktoré by rozoberali tematiku o učebných štýloch a taktiež aj po mojej osobnej skúsenosti zo školy som prišiel k svojmu záveru, že v minulosti pojem učebný štýl asi nebol zrovna najznámejším pojmom v pedagogickej praxi staršej generácie učiteľov. Zatiaľ čo v zahraničí sa učebným štýlom venuje pozornosť už dlhšiu dobu, u nás sa udomácňuje len krátko a aj to len pozvoľne. Pritom poznanie a preferovanie svojho učebného štýlu pri učení môže žiakovi ako i jeho učiteľovi výrazne napomôcť zvýšiť kvalitu jeho vzdelávania. Aj keď sa tejto problematike venujú vedci už dlhšiu dobu, stále neexistuje jasná definícia učebného štýlu a z toho vyplýva aj množstvo teórií o možných učebných štýloch.
Každý žiak si pri svojom učení v podvedomí vyberá jeden z mnoho učebných štýlov bez toho, že by si to nejako uvedomoval. Nie každému môže pri učení sa hrať hudba, alebo nie každý pri učení musí sedieť za stolom a v tichosti si čítať svoj študijný materiál.

Taktiež si mnoho ľudí zamieňa pojem učebný štýl s kognitívnym štýlom, pričom podľa Tureka je kognícia len súčasťou procesu učenia. Učenie obsahuje niekoľko zložiek, ktoré medzi sebou zapadajú a sú na sebe závislé. Keď sa človek učí, ide o kognitívnu stránku učenia. Ak sa to chce naučiť, ide o motivačnú stránku učenia, ak to chce vedieť, ide o vôľovú stránku učenia. Pri učení je významné aj to, od koho sa človek učí, prípadne s kým sa učí, to je zase sociálna stránka učenia. Tu je vidno, že pojem učenie je oveľa širší pojem ako pojem kognícia. Kognícia je teda iba jedna stránka učenia, dôležité sú aj motivácia, vôľa, sociálny kontext a iné ďalšie faktory pri učení. Preto aj kognitívny štýl je chápaný len ako užšia súčasť širšieho pojmu učebný štýl. Je to vlastne súhrn postupov, ktoré žiak preferuje v určitom období pri učení.
Kognitívny štýl je spôsob akým človek prijíma informácie, spôsob akým ich spracúva, je vrodený a v minimálnej miere sa viaže s obsahom. Učebný štýl je zase súhrn postupov pri učení, ktoré si človek sám neuvedomuje a v priebehu života si ich mení. Napomáha mu dosahovať dobré výsledky pri učení, pričom v inej situácií mu daný učebný štýl nemusí byť vyhovujúci. Preto si vždy vyberie ten učebný štýl, ktorý mu najviac vyhovuje k dosiahnutiu úspešného cieľa, tj naučiť sa učebnú látku. Každému to pripadá samozrejmé, že si pri učení volí práve pre neho ten najoptimálnejší učebný štýl, ale učebné štýl si môže meniť buď každý sám, alebo pomocou okolia, t.j. učiteľov, rodičov.

2. Typológia

Vraví sa, čím viac ľudí, tým viac chutí. Aj takto by sa dala charakterizovať situácia okolo typológie učebných štýlov. Každá psychologická škola definuje učebný štýl, žiaka alebo študenta ako nejaký učebný štýl, pričom na označenie svojho učebného štýlu využíva svoju terminológiu. Rozdiely medzi jednotlivými pojmami a výkladmi jednotlivými škôl nie vždy sú veľké, dokonca niekedy sú zhodné a niekedy sú odlišné, podobné. Doposiaľ neexistuje žiadne presné a taxatívne určené rozdelenie jednotlivých učebných štýlov, ktoré by presne definovalo dopodrobna jednotlivé učebné štýly, ich žiakov a ich spôsoby učenia sa.

2.1 Podľa zmyslových preferencií

Mnohý z nás na efektívne učenie uprednostňujú rôzne zmyslové orgány. Niektorí ľudia neznámy predmet pri učení radšej ohmatávajú, inému stačí o ňom čítať a tým si ho dokáže predstaviť a ďalší sa dokáže naučiť o novom predmete tak, že o ňom počúva jeho opis. Existuje klasifikácia učebných štýlov podľa zmyslových preferencii ktorá sa označuje akronymom VARK (Fleming, 2001), a to :
- vizuálno–neverbálny (zrakovo – obrazový) učebný štýl
- auditívny (aurálny, sluchový) učebný štýl
- vizuálno-verbálny (zrakovo slovný) učebný štýl
- kinestetický (pohybový) učebný štýl

2.1.1 Vizuálny – neverbálny učebný štýl

Tento učebný štýl je príznačný pre ľudí, ktorí nové učivo radšej vidia v jeho grafickej, obrazovej podobe. Títo ľudia uprednostňujú pozorovanie vecí, sledovanie rôznych obrázkov, grafov, filmov, čohokoľvek, čo si dokážu v pamäti predstaviť v podobe nejakých grafických predstáv. Ťažšie zvládajú učenie, ak majú učivo sprostredkované len výkladom od učiteľa. Nemajú radi úlohy, kde sa kladie dôraz na slová, texty bez grafiky, prednášky bez použitia doplňujúcich schém, grafov, alebo obrázkov.
Najlepšie sa týmto ľuďom učí z poznámok, ktoré sú bohato ilustrované, doplnené grafickými symbolmi. Prednášky učiteľov by si mali transformovať do pojmových máp, diagramov, do schém, ktoré si lepšie dokážu vybaviť v pamäti a zapamätať si ich. Učiť by sa mali v kľudnom a tichom prostredí za pomoci počítača, ktorého výstupy na obrazovke si dokážu ľahšie zapamätať.
Najlepšie im vyhovujú prednášky, počas ktorých vyučujúci časť prednášok prednesie vo formách grafov a schém, kde prednášajúci vo veľkej miere využíva multimédiá a názorné ukážky z daného učiva.

2.1.2 Auditívny učebný štýl

Pre týchto ľudí je najlepšou voľbou, ak učivo počujú vyrozprávané od vyučujúceho, poprípade z magnetofónovej pásky. Nepotrebujú si robiť veľa poznámok z prednášky, nakoľko väčšinu informácií z prednášky si dobre pamätajú a vo svojej pamäti si dokážu vybaviť samotnú reč ako i svoj vlastný hlas. Určite radšej počúvajú a rozprávajú sa, ako píšu a čítajú.
Podľa toho, ako veľa učiva si títo ľudia dokážu zapamätať zo samotnej prednášky, by títo ľudia určite nemali vynechať ani jednu prednášku či hodinu vyučovania. Ich drvivá väčšina informácií pochádza práve z hovoreného slova na prednáškach či hodinách. Robia si minimum poznámok na prednáškach a preto ďalšie učivo by si mali doplniť štúdiom učebníc alebo z rozhovorov so spolužiakmi. Najlepší spôsob pre nich ako sa pripraviť na skúšku je rozprávanie sa s ostatnými spolužiakmi, poprípade si nahrať prednášku na médium a potom si ju prehrávať v tzv. mŕtvych časoch.
Učiteľ, alebo prednášajúci by mal počas svojej prednášky meniť tón a výšku hlasu. Zdôrazňovať dôležité state učiva zvýšením hlasu, meniť melódiu hlasu, umožniť svojim študentom nahranie prednášky na médium, poprípade by im mal umožniť ďalšie konzultácie.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: TUREK, Ivan : Inovácie v didaktike, Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2004, ISBN 80-8052-188-3, POLÁČKOVÁ, Darina : Majster odbornej výchovy vo výchovno-vzdelávacom procese, Bratislava : IZOV, 2004 , KOSTELNÍK, Ján : Cvičebnica didaktických zručností MOV, Bratislava : MC Bratislava, 1998, ISBN 80-7164-225-8
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.