História paralympijských hier sa datuje od roku 1960, kedy sa v Ríme konali prvé hry pre telesne postihnutých, na ktorých sa zúčastnilo 400 športovcov z 23 krajín, súťažiacich v ôsmich športoch. Od vtedy sa paralympijské hry uskutočňujú v roku konania sa Olympijských hier. Od tohto roku sa uskutočnilo 11 letných a 7 zimných paralympíjskych hier. V Aténach sa uskutočnili dvanáste letné hry pre telesne postihnutých. Už len fakt, že sa paralympijské hry uskutočnili v mieste vzniku starovekých a moderných olympijských hier, predpokladal ich veľkoleposť a výnimočnosť. Paralympijské hry v Aténach boli asi tými najdrahšími . Gréci samozrejme nechceli sklamať a chceli celému svetu dokázať, že Atény sú tým najlepším a najposvätnejším miestom pre konanie paralympijských hier. Po Olympiáde, ktorá zožala obrovský úspech si svoje uznanie vyslúžila aj Paralympiáda, ktorá podľa mienky odborníkov neprekonala tú v Sydney. Avšak predseda IPC Phil Craven prehlásil : „Pre mňa je najpozitívnejšie to, že paralympijské športy prenikli do sŕdc Grékov a nemyslím si, že sú na svete väčšie srdcia ako tie grécke. Preto boli Paralympijské hry tak úspešné“. Prejavil sa najmä južanský naturel Grékov, čo zapríčinilo drobné nedostatky v organizácií.

Avšak športoviská boli výborné a súťaže prebiehali bez problémov. Gréci riešili organizáciu príliš veľkoryso, pretože si jednoducho nechceli „urobiť hanbu“. Jeden z dobrovoľníkov ohľadom prehnanej veľkorysosti povedal : „Túto olympiádu a paralympiádu budeme splácať my, moje deti a možno aj ich deti“. Nato, aby sa vôbec mohla uskutočniť, museli Gréci Atény prebudovať. Primárne bolo vybudovať nové chodecké zóny, zrekonštruovať verejné priestory a budovy podľa ich historickej podoby, zlepšiť cestnú sieť , zväčšiť trávnaté plochy, atď. Paralympijské hry v Aténach boli zahájené sedemnásteho septembra na štadióne Spyridona Louisa, prvého víťaza maratónu na novodobých Olympijských hrách. Na otváracej ceremónii sa zúčastnilo 3000 dobrovoľníkov, ktorí svojim vystúpením reprezentovali najmä kultúrne zvyklosti a tradície samotného Grécka. Začiatok hier symbolizoval pôsobivý záblesk. Súťažilo sa celkovo v 19 športoch. Zúčastnilo sa 3969 súťažiacich zo 136 krajín, doposiaľ najviac v histórií Paralympijských hier. 2763 mužov a 1206 žien. 15 disciplín je zhodných s disciplínami na Olympiáde (streľba, atletika, cyklistika, drezúra, futbal 5-a-side a 7-a-side, plachtenie, streľba, stolný tenis, plávanie, basketbal na vozíčkoch, šermovanie na vozíčkoch, tenis na vozíčkoch, volejbal) , 4 z nich sú jedinečné a typické len pre paralympiádu (rugby na vozíčkoch, boccia, tlak na lavičke a goalball, hra podobná futbalu, ktorá je určená pre nevidiacich, alebo silne zrakovo postihnutých). Niektoré športy sú určené pre športovcov s rozličnými postihnutiami, iné len pre vymedzenú skupinu.

Do jednotlivých skupín ich rozdeľujú tzv. triediči, aby bolo hodnotenie ich výkonov čo najobjektívnejšie. Športovci pretekajú v nasledovných kategóriach: amputovaný, spastitci, mentálne postihnutý, les autres (ostatné postihnutia pohybového oparátu), zrakovo postihnutý a vozičkári. Ďalej môžu byť rozdelený do rôznych kategórii postihnutia na základe úrovne ich funkčných schopností. Úspešnosť tejto paralympiády dokazuje aj 304 nových svetových a 448 paralympijských rekordov. Na špicu v tabuľke získaných medailí sa prebojovala Čína so 63 zlatými, 46 striebornými a 32 bronzovými medailami. Slovenská reprezentácia získala 5 zlatých, 3 strieborné a 4 bronzové medaily a týmto sa umiestnila na 30 pozícii zo 73 krajín, ktoré získali aspoň jednu medailu. Zo 600 dopingových testov bolo len 6 pozitívnych, čo je znakom veľkého športového ducha, ktorý sprevádzal všetkých účastníkov počas celého trvania týchto hier. Počas prvého dňa bol zlomený rekord v cyklistike v Aténskom velodrome. Prvú zlatú medailu získali Angličania. V džude sa zaskvel reprezentant Japonska Satoshi Fujimoto, ktorý opäť po tretí krát na po sebe idúcich paralympiádach získal zlato. Čo sa futbalu týka, Brazília, Argentína a Španielsko svojimi víťaznými zápasmi opäť potvrdili svoju kvalitu a prevahu nad ostatnými mužstvami. V druhý deň bola zahájená atletika, ktorá je považovaná za kráľovský šport na Olympijských, tak ako ja na Paralympijských hrách. Tento deň taktiež znamenal zahájenie plávania, futbalu pre siedmych, rugby a tenisu na vozíčku. Hneď v prvú noc plávania padol rekord na 100 metrov motýlik, ktorý prekonal grécky plavec Charalambos Taiganidis. Svetové rekordy padli aj vo voľnom štýle na 50 a 100 metrov.
Tretí deň, bol tým prvým pre Goalball a silové zdvíhanie. V silovom dvíhaním padli dva paralympijské a svetové rekordy. Lucy Ogechukwu Ejike (NGR) v kategórií do 44kg, ktorá zdvihla 125.5 kg, teda o 17.5 kg viac, než predošlý rekord. Lidiya Solovyova (UKR) v kategórií do 40 kg, ktorá prekonala svetový rekord dvakrát, keď zdvihla 103 a neskôr až 105 kg. V džude prvú zlatú medailu pre Azerbajdžan získal Ilham Zahiyer. Tento deň bol výnimočný najmä čo sa plávania týka. Bolo prekonaných 11 paralympijských tak ako aj svetových rekordov. Na 100 metrov voľný štýl zvíťazil Ben Austin, rakúsky reprezentant. V šermovaní na vozíčku, Hong Kong nenašiel súpera, ktorý by ho bol schopný poraziť a tak získal ďalšie dve zlaté medaily zásluhou Chui Yee Yunga a Yui Chong Chana. V atletike sa zaskvel v behu na 1500 metrov ruský reprezentant Alexei Ivanov. Adria Santos z Brazílie získal v behu na 100 metrov zlatú medailu aj napriek svojmu poranenému kolenu. Štvrtý deň bol prínosný najmä pre atletiku, kde bolo prekonaných 14 svetových rekordov. Niektoré dva aj tri krát. V cyklistike padlo 5 svetových rekordov, z toho 3 zlaté medaily si pripísala na svoje konto Čína. V streľbe z pušky sa podarilo Jonasovi Jacobssonovi (SWE) dva krát zlomiť svetový aj paralympický rekord. V kategórii do 48 kilogramov silového dvíhania Jian Xin Bian (CHN) zlomil celkovo 8, Fatma Omar (EGY) v kategórii do 56 kg, 6 svetových a paralympijských rekordov. Plávalo sa v disciplínach 100 a 200 metrov voľný štýl, 100 metrov motýlik, znak a prsia. Celkovo bolo odovzdaných 19 zlatých medailí. V piaty deň Oleksandr Doreshenko z Ukrajiny zlomil svetový rekord v hode diskom. Peter Gruitjers (NED) vytvoril nový rekord v hode oštepom z výkonom 37.79 metra. V Aqua centre v Oake sa uskutočnilo slávnostné predávanie medailí v 19 mužských a ženských kategóriách. Mike Johnson (NZL) vytvoril nový svetový rekord v streľbe z pušky.

Šiesty deň charakterizovali veľkolepé výkony a množstvo zlomených svetových rekordov najmä v plávaní. Nicholas Newman (RSA) vyhral v hode oštepom zlatú medailu s výkonom 38.09 m. Veronika Foltová z Českej republiky získala zlato vo vrhu guľou a taktiež pokorila starý svetový rekord. Tento deň bol zároveň zahájením boccie. V jazdectve vo voľnom štýle si vybojoval britský reprezentant Lee Pearson zlatú medailu. Čo sa plachtenia týka, v kýlovom člne si prvenstvo vybojoval Damien Seguin z Francúzska. V tej istej disciplíne, ale v skupine pre zrakovo postihnutých, ktorí navádzajú svoju loď len pomocou sonaru, jednoznačne zvíťazil Dror Cohen (ISR). V hode oštepom počas siedmeho dňa na olympijskom štadióne v Aténach zvíťazila vo finále Esther Rivera reprezentantka Mexika a s výkonom 11.08 m vytvorila nový svetový rekord. V hode diskom dominovali reprezentanti Tuniska. Ben Abidi Enna a Gomdi Afrah získali zlatú medailu. V behu na 100 metrov získal zlatú medailu Hernandez, reprezentant Mexika. V silovom dvíhaní sa konali tri finále v kategóriach muži do 67.5 kg, kde jednoznačne zvíťazil držiteľ svetového rekordu Metwaly Mathna z Egypta a v kategóriách ženy do 60 kg a 67.5 kg. V ôsmi deň porazilo mužstvo Nového Zélandu v rugby na vozíčkoch Kanadu a vybojovalo si tak zlatú medailu. V silovom dvíhaní sa konali štyri finále. V kategórii žien do 75 kg zvíťazila reprezentantka Číny Lin Tzu Hui a Emma Brownová zvíťazila v kategórii do 82.5 kg. Najviac sa zaskvela Li Rui Fang z Číny, ktorá je jedinou držiteľkou svetových rekordov v troch rozdielnych kategóriách (75 kg, 82.5 kg, + 82.5 kg). V tento deň pokorila osem krát paralympijský a svetový rekord.

Strelkyňa Ajam Khodayariová sa stala prvou iránskou atlétkou, ktorá získala zlatú medailu v takejto medzinárodnej súťaži. Deviaty deň bol tým posledným pre Goalball, tenis na vozíčku, jazdectvo a pre streľbu. Pre plávanie a atletiku to bol veľký deň. Konalo sa množstvo dramatických závodov v rôznych kategóriách. V tenisovej dvojhre na vozíčkoch zvíťazila holandská dvojica Maaike Smitová a Esther Vergeerová. Bol to zároveň posledný deň pre goalball. V mužskom finále získali zlatú medailu reprezentanti Dánska a v ženskom Kanada. V celkových výsledkoch jazdectva jednoznačne dominovala Veľká Británia. V kategórii –82.5 kg získal zlatú medailu Mohammed Khamis Khalaf, reprezentant Spojených arabských emirátov. Počas predposledného desiateho dňa sa uskutočnilo 30 finálových podujatí v atletike. Stále prebiehali boje o prvenstvo v stolnom tenise, volejbaly na vozíčku, cyklistike, silovom dvíhaní, futbale pre siedmych a v basketbale na vozíkoch. 28. septembra, v posledný deň konania paralympijských hier, sa ešte uskutočnili tri finále v boccie, futbalu pre piatich a basketbalu na vozíčkoch. V boccie dominovali hlavne reprezentanti Portugalska a Španielska so šiestimi a piatimi zlatými medailami. Vo Brazília si zaslúžene vybojovala prvenstvo vo futbale. V basketbale na vozíčkoch získali zlato reprezentanti Kanady. Najväčšou pýchou pre Slovensko bol zisk piatich zlatých medailí. Slovenskú výpravu viedol Ján Riapoš, ktorý pre Slovensko získal prvú zlatú medailu v stolnom tenise ma vožíčku. Zároveň to bolo jeho prvé víťazstvo na takto významnom podujatí. Stolný tenista Ladislav Gáspár získal po prvý krát zlato v zápase so Švédom Anderssonom.

Ďaľšie zlato domov priniesol Rastislav Tureček so svojím bicyklom na ručný pohon. Najcennejší kov si vybojoval aj lukostrelec Imrich Lyócsa vo finále proti Poliakovi Tomaszovi Lezanskému. Vo vrhu guľou zvíťazil Marek Margoč. Uzatváracia ceremónia sa tak ako aj otváracia uskutočnila na aténskom štadióne Spyridiona Louisa. Z dôvodu nehody autobusu, ktorý viezol študentov, aby navštívili toto podujatie, bola uzatváracia ceremónia s časti obmedzená. Program sa zrušil a paralympijské hry v Aténach skončili ceremoniálom s protokolárnym priebehom. Po tom ako zaznela grécka a čínska hymna, odovzdal primátor mesta Atény, Dora Bakoyanni paralympíjsku vlajku viceprimátorovi Beijingu. Paralympijský oheň vyhasol a uzatváracia ceremónia sa skončila.
Paralympijské hry v Aténach 2004 prezentovali súťaž najvyššieho štandardu. Vytrvalosť a odhodlanosť športovcov so zdravotnými postihnutiami inšpiruje celý športový svet a burcuje k neustálemu zlepšovaniu výkonov. Toto veľkolepé podujatie symbolizovali štyri slová : „snaha, sila, inšpirácia a oslava“.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Paralympiada