6. 2. 1. 2 Haptika
„Bezprostredný dotykový kontakt, ktorým sa tiež môžu odovzdávať rôzne informácie. Haptický kontakt je sprostredkovaný tlakom na kožu, pôsobením tepla či chladu, pôsobením vibrácií, chvenia alebo aj bolestivými podnetmi.
Zistilo sa, že ženy sú oveľa častejšie predmetom haptického dotyku než muži. Ľudia, ktorí majú k sebe priateľský vzťah, sa častejšie dotýkajú než tí, ktorí sú si ľahostajní alebo nepriateľskí“.

6. 2. 1. 3 Pantomimika
„Určuje celkový obraz fyzického postoja, držanie tela i jeho pohybu. Rozlišuje sa posturológia, t.j. držanie tela, postoj a kinezika, t.j. pohyby tela a končatín.
Prostredníctvom posturológie sa sleduje, ako sa ľudia cítia, ako im je. Inú telesnú polohu zaujme človek, ktorý sa v miestnosti medzi inými ľuďmi cíti dobre, inú ten, ktorý prežíva napätie a príjemne sa necíti. Z telesných postojov usudzujeme predovšetkým aktuálny psychický stav.
Výskumy ukázali, že existuje zhoda medzi tým, čo dvaja ľudia hovoria a tým, ako sa pohybujú. Vyslovovanie slov a viet je koordinované s pohybmi tela. Koordinácia pohybov však nenastáva len u hovoriacej osoby, ale aj u osoby načúvacej. Táto synchronizácia pohybov nastáva výraznejšie u ľudí, ktorí si rozumejú, napr. u priateľov“.

6. 2. 1. 4 Gestika
„Pomocou gest sa komunikujú nielen emocionálne stavy, ale gestá slúžia tiež na významové doplnenie hovoreného alebo ho môžu niekedy aj celkom nahradiť.
Veľa populárnych kníh sa venuje reči tela a z nich často vyznieva, že dokážeme presne povedať, čo si ten druhý myslí iba na základe pozorovania jeho gest a postoja. Mnohé gestá sú všeobecne akceptované a nesú špecifickú informáciu, (napríklad gestá pre stoj, poď, áno, nie). Tak, ako otvorená dlaň predstavuje pozvanie, prekrížené nohy sú obranou a pod. Význam gest je však výrazne podmienený kontextom, ako aj kultúrou. Otvorená dlaň nie vždy znamená pozvanie: ak ju zdvihneme, znamená stop. Význam gest teda závisí od kontextu, od osobnosti človeka, od kultúry a iných faktorov“.

6. 2. 1. 5 Mimika a zrakový kontakt
Pod mimikou rozumieme komunikáciu prostredníctvom tváre. Komunikátormi sú najmä oči, ústa, čelo, lícne svaly a brada (výrazy tváre – prekvapenie, strach, smútok).
„Vo všeobecnosti platí, že zrakovým kontaktom dávame najavo záujem alebo jeho nedostatok. Niekedy nedostatok zrakového kontaktu svedčí o plachosti alebo neistote hovoriacej osoby, prípadne o rozpakoch, ak sa hovorí napríklad o intímnych alebo osobných otázkach. Očividné predlžovanie zrakového kontaktu sa môže interpretovať ako hrozba a ľudia majú tendenciu uniknúť mu. V oboch prípadoch (záujmu či hrozby) zrakový kontakt demonštruje veľkú účasť a výrazný emocionálny obsah. Či ide o emóciu pozitívnu alebo negatívnu, záleží od obsahu.
Zrakový kontakt, a zvlášť pohľad z očí do očí, je do určitej miery identifikátorom emocionálneho vzťahu v sociálnej interakcii. Kladný vzťah sa prejaví väčšou frekvenciou, tak ako aj dlhším trvaním pohľadu v porovnaní so vzťahom záporným. Pri zvažovaní vzťahu treba mať na pamäti aj také momenty, ako sú osobnostné, situačné a kultúrne faktory. Zrak má aj dôležitú metakomunikačnú funkciu v tom, že riadi verbálnu interakciu pri rozhovore“.

6. 2. 1. 6 Produkcia (Image) a aranžmá
K neverbálnej komunikácii priraďujú autori J. GABURA – J. PRUŽINSKÁ (1995) aj ďalšiu zložku Produkciu. „Súčasťou produkcie je úprava zovňajšku, oblečenie, a rôzne produkty človeka“. Už vieme, že v mnohých povolaniach zohráva práve táto oblasť dôležitú úlohu komunikácie.
J. REBEŤÁK (2002) priraďuje nakoniec aj aranžmá, teda vzhľad prostredia.

6. 2. 2 Úspešná neverbálna komunikácia
Pre úspešné používanie neverbálnej komunikácie uvádzame nasledovné pravidlá:
(J. REBE´TÁK, 2002)
- Hospodárte s každou sekundou prvého stretnutia, zlý dojem nemožno ľahko napraviť. Prvých 30-60 sekúnd stretnutia vytvára dojem, ktorého sa partner zbavuje niekoľko hodín.
- Byť dobrým poslucháčom je účinnejší spôsob, ako urobiť dobrý dojem, než byť nadaným rečníkom.
- Buďte si vedomý čohokoľvek, čím by ste mohli vyvolávať u druhých negatívne pocity a snažte sa tieto vlastnosti prekonať. Tiež si uvedomujte, čím môžete na druhých pôsobiť pozitívne a na týchto svojich silných stránkach stavajte. Zdravá sebaprezentácia, s ktorou sú spojené pocity schopnosti, sebadôvery a vlastnej ceny, je nevyhnutná pre vytvorenie pozitívneho dojmu na druhých.
- Vždy, kedykoľvek je to možné, použite signál letmého povytiahnutia obočia a vždy ho opätujte inej osobe, pokiaľ však nechcete signalizovať nepriateľský postoj.
- Vždy prerušujte zrakový kontakt odvrátením pohľadu dolu, pokiaľ nemáte v úmysle vyjadriť nezáujem o druhého alebo vyviesť ho z rovnováhy, napr. pohľadom nahor.
- Nikdy normálne na začiatku stretnutia neupierajte pohľad na druhého dlhšie ako 3 sekundy. Pozrite sa, potom zrakový kontakt krátko prerušte. Porušenie tohto pravidla môže vytvárať negatívne dojmy.
- Dbajte na to, aby ste nikdy neúmyselne nenarušili intímnu zónu inej osoby. Prílišným alebo nedostatočným priblížením k druhej osobe môžete získať alebo stratiť celé stretnutie ešte skôr, než je vyslovené jediné slovo. Môžete nevedomky vyvolať obavy alebo zlosť, pocity nepriateľstva alebo nepochopenia.
- Za určitých okolností môžete narušením osobného priestoru inej osoby zvýšiť vzájomné sympatie. Môžete to však použiť len vtedy, keď to dotyčnému človeku vynahradíte slovnou chválou alebo priateľskými a povzbudivými neverbálnymi signálmi. Za týchto podmienok zmenšenie vzdialenosti medzi vami zvýši jeho sympatie, záujem a ochotu spolupracovať s vami.
- Nikdy nestojte priamo čelom proti neznámemu mužovi alebo po boku neznámej ženy. S mužom začínajte rozhovor stojac skôr v bočnej pozícii a postupne sa premiestňujte viac do pozície čelnej.

- Na začiatku rozhovoru so ženou zaujmite čelné postavenie, a potom sa pomaly presúvajte do pozície bočnej.
- Nikdy nestojte, keď niekto ďalší sedí, ak však nie je vaším zámerom ho ovládnuť alebo zastrašiť. Výška je silným signálom dominancie.
- Pri podaní ruky udržujte svoju dlaň suchú, používajte strednú silu stisku a držte ruku druhého asi 6 sekúnd. Pre vyjadrenie prevahy používajte dominantný stisk, silnejší a mierne dlhší než normálny. Pre vyjadrenie priateľstva a ochoty spolupracovať používajte spojenecký stisk o normálnej sile a dĺžke. Ak chcete naznačiť viac priebojnosti, uplatnite mierne vyššiu silu stisku. Ak chcete zdôrazniť aspekt priateľstva, zachovajte strednú silu stisku, ale mierne ho predĺžte. Pritom sa usmievajte, majte uvoľnený výraz, udržujte zrakový kontakt po celú dobu stisku rúk a mierne sa predkláňajte.
- Vyhýbajte sa používaniu zafarbených, tmavých alebo zrkadlových okuliarov, pokiaľ vás k tomu nenútia zdravotné dôvody. Takéto okuliare vyvolávajú negatívne dojmy, ktoré je možno len veľmi ťažko prekonať.
- Používajte naklon hlavy spolu so zrkadlovým kontaktom a srdečným úsmevom pri prvej schôdzke, aby ste zväčšili účinok svojho vystupovania. Rovnaké signály používajte, kedykoľvek žiadate o pomoc alebo spoluprácu.
- Keď hovoríte ku skupine ľudí, snažte sa, aby ste mali so všetkými zrakový kontakt.
- Choďte rozvážne, pomaly a vzpriamene.
- Venujte čas obhliadke svojho okolia. Osvojte si správanie vlastníka a nie kradmé spôsoby niekoho, kto tam nemá čo robiť. Predstavujte si, že miesto kde ste, vám patrí a pohybujte sa podľa toho.
- Nenechajte sa prinútiť k náhleniu.
- Bráňte pokusom márniť váš čas. Dodržujte pravidlo, že počkáte najviac 15 minút. Po skončení tejto doby, pokiaľ nie je naozaj závažný dôvod ku zdržaniu, schôdzku ukončite.

6. 3 Paralingvistika
„Nositeľmi významu sú také sprievodné znaky reči, akými sú výška, hlasitosť, rytmus váhavosť. Vetou mám ťa rád môžeme prejaviť takmer hocičo – od miernych citov až po intenzívnu vášeň, v závislosti od paralingvistických charakteristík.
Jedným z problémov skúmania neverbálneho správania je fakt, že jednotlivé prejavy nemajú ustálený význam. Všetci sa zhodujeme v tom, že obsahom výrazu mať rád je prejav pozitívnych citov. Jednotliví ľudia sa však líšia v tom, aké významy pripisujú jednotlivým paralingvistickým kľúčom. Pre niektorých sa pauza môže javiť ako zdôraznenie, iní ju môžu vnímať ako prejav neistoty.
Na otázku, ktorý z uvedených komunikačných kanálov – verbálny, neverbálny a paralingvistický – poskytuje najviac informácií o emóciách ľudí, viacerí autori pripisujú výraznejšiu váhu vizuálnemu neverbálnemu kanálu a paralingvistike v porovnaní s verbálnym kanálom. Je pravda, že neverbálne kanály sú nositeľmi obsiahlej informácie, musíme byť však dobre oboznámení s kontextom, rolou druhého človeka, jeho cieľmi, ako aj normami viažúcimi sa na danú situáciu“. (Ľ. PÁLENÍK a kol., 1995)

6. 4 Dôležitosť zhlukov neverbálneho správania
Podľa J. REBEŤÁKA (2002) je veľmi dôležité pochopiť, že sa zriedkakedy stáva, aby jediný prejav neverbálneho správania mal význam bez nadväznosti na iné prejavy.
„Zvyčajne sa hodnotenia založené na neverbálnom správaní odvodzujú z rôznych prejavov neverbálneho správania. Nazývame ich „zhlukmi“. Napr. nie je pravdepodobné, že by ste došli k záveru, že niekto nehovoril pravdu len preto, že sa usmieval. Ale úsmev v tomto kontexte má veľmi veľký význam. Ak by ste pozorovali u niekoho tieto prejavy:
- nepozerá sa na vás,
- negestikuluje,
- nepohybuje telom,
- nehovorí veľa,
- na otázky dáva úsečné „kontrolované“ odpovede,
stali by ste sa podozrievavými. Ak by sa aj usmieval, boli by ste takmer celkom presvedčení, že klame. To samozrejme nezaručuje, že niekto klame, ale bolo by logické podozrievať ho z klamstva.

Tu je príklad ďalšieho zhluku. Nie je pravdepodobné, že by ste došli k záveru, že niekto je presvedčivý rečník, ak by neverbálne správanie, ktoré ste izolovane spozorovali bol len rýchly hovor. Ak by však rýchle rozprávanie bolo súčasťou zhluku nasledujúcich prejavov neverbálneho správania:
- pozerá sa na poslucháčov,
- veľmi aktívna tvár,
- hovorí hlasno,
- veľa gestikuluje,
mohli by ste si vytvoriť názor, že rečník je presvedčivý, bez ohľadu na obsah jeho argumentov. Takže dôležitý je zhluk prejavov neverbálneho správania a nie izolovaný prejav neverbálneho správania“.