Technika reči
Slovný prejav by sa mal vyznačovať nielen silou myšlienky , ale aj bohatým
a krásnym jazykom, zrozumiteľnosťou a schopnosťou osloviť poslucháčov a udržať ich pozornosť. Medzi techniky, ktoré by mal zvládať dobrý rečník, patrí užívanie primeraného jazyka, pestrosť výrazových prostriedkov, zrozumiteľná stavba viet, rečnícke otázky a psychoprestávky.

Jazyk
Každý jazyk má viac foriem. Z hľadiska manažérskej prezentácie je najvhodnejší jazyk spisovný v hovorovej podobe. Medzi časté prehrešky rečníkov patrí profesná deformácia jazyka, nezrozumiteľnosť a nesprávne alebo neprimerané používanie cudzích slov.
Pestrosť
Chudobná reč vyvoláva u poslucháčov nudu. Skúsený rečník by mal vedieť využívať synonymá, metafory, prirovnania, prívlastky, paradoxy, aforizmy, príslovia.

Stavba viet
Zložité súvetia zákonite poslucháčov zmätú. Naše vety by preto mali byť radšej kratšie, stavba jasná a prehľadná. Inak sa môže stať, že jedinečná idea zostane nepochopená.

Rečnícke otázky
Prezentácia by mala poslucháčov osloviť. Rečník by mal s poslucháčmi nadviazať kontakt. Prúd oznamovacích viet sa môže stať nudným. Je dobré občas ho prerušiť otázkou, na ktorú rečník odpovedá sám. Správna rečnícka otázka by mala vyjadrovať myšlienky poslucháčov, mala by formulovať, na čo by sa poslucháči radi spýtali.

Psychoprestávky
Žiadny prejav nezabráni postupnému narastaniu únavy poslucháčov. Do prejavu by teda mala byť vložená tzv. psychprestávka, osvieženie v podobe humorného príbehu, neobvyklého zážitku, vtipu alebo osobnej spomienky.

10 Záver
Manažér je predovšetkým človek, ktorý vykonáva prácu a dosahuje firemné ciele cez iných ľudí. Jeho práca sa dotýka najviac pôsobenia na ľudí okolo neho. Tým je myslené napríklad riešenie interpersonálnych záležitostí, komunikácia s okolím, schopnosť riešiť problémy a rozhodovať, plánovať, organizovať, viesť ľudí, motivovať ich, atď. To všetko je súčasťou manažéra, to sú role, v ktorých musí manažér vedieť vystupovať. Manažérske kompetencie sú vlastne nároky kladené na manažéra, ich naplňovaním dochádza k úspešnému vykonávaniu jeho práce. Základom pre vznik skutočných kompetencií manažéra je jeho osobný potenciál, ktorý je vymedzený individuálnymi stránkami jeho osobnosti. Aby teda manažér mohol rozvíjať svoje znalosti a schopnosti, aby mohol lepšie vykonávať svoje manažérske role a organizovať svoju prácu a prácu iných, mal by sa v prvom rade sústrediť na rozvoj svojho osobného potenciálu.

V záujme optimalizácie sociálnej komunikácie má preto nezastupiteľný význam psychologický výcvik komunikačných spôsobilostí (jednotlivým aktivitám sa venujeme v prílohe). Ako sme uviedli v úvode seminárnej práce, komunikácia je súčasťou ľudského bytia od nepamäti a dotýka sa každého človeka, preto diferencovať ju podľa profesií či postavenia môžeme až vtedy, keď zvládneme elementárne prvky tohto „umenia“. V práci sme vysvetlili základné definície a pravidlá, zložky , typy, druhy komunikácie, uviedli sme niekoľko zaujímavých príkladov, ako komunikácia pôsobí na vzťahy medzi ľuďmi.
Veríme, že sme tak prispeli k poznaniu, že rozhovor nie je len forma sprostredkovania informácie, ale aj umenie schopnosti počúvať a cesta k optimálnym medziľudským vzťahom.

Príloha

Aktivity zamerané na komunikačné spôsobilosti

1. Cvičenie mimiky – všetci členovia skupiny majú mimikou prejaviť určitú emóciu, napr. radosť, hnev, odpor, pohŕdanie, túžbu a pod. Následnou alternatívou môže byť dekódovanie, uhádnutie, akú emóciu jednotliví členovia skupiny prejavili.

2. Cvičenie gestiky – úlohou je gestom vyjadriť nejakú informáciu (napr. „vstúp a sadni si“, „rozmýšľam, no neviem si spomenúť“, „lúčim sa a odchádzam“ a pod. Alternatívou aj tu môže byť vzájomné dekódovanie gestami vyjadrených informácií jednotlivými členmi skupiny.

3. Cvičenie fyzických postojov – členovia skupiny majú fyzickým postojom (polohou tela v priestore) vyjadriť určitú informáciu (napr. záujem o niečo, ľahostajnosť, nudu, napätie a pod.) Alternatívou rovnako môže byť dekódovanie fyzickými postojmi vyjadrenej informácie jednotlivými členmi skupiny.

4. Cvičenie pohľadu – cvičí sa po dvojiciach. Dvojice sa rozprávajú na určitú tému vždy po dobu niekoľkých minút štvorakým spôsobom:
- účastník A sa pri rozhovore pozerá na účastníka B, ten sa však na účastníka A ani nepozrie.
- účastník B sa pri rozhovore pozerá na účastníka A, ten sa však na účastníka B ani len nepozrie.
- účastníci A aj B sa po celý čas rozhovoru uprene pozerajú jeden druhému do očí.
- obaja účastníci A aj B sa pri rozhovore pozerajú na seba podľa možnosti optimálne.

5. Cvičenie verbálnej - monologickej komunikácie – všetci účastníci si pripravia 5-10 minútový monológ na akúkoľvek tému. Po každom monológu ho členovia skupiny – komunikanti (vrátane vedúcich) hodnotia z hľadiska relevantných kritérií (adekvátnosť rýchlosti, intenzity, používania neverbálnych výrazových prostriedkov, jasnosť artikulácie, vyjadrovacích myšlienok a pod.) ako aj komunikátor (pozornosť komunikantov, akceptácia, atď.).

6. Cvičenie dialogickej komunikácie – vybrané páry si zvolia rôzne témy, o ktorých vedú dialóg. Po skončení každého dialógu ho hodnotia všetci členovia skupiny (vrátane vedúcich) ústne alebo písomne (tajne) z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek.

7.Cvičenie skupinovej diskusie – členovia skupiny sa striedajú pri vedení diskusie na zvolené témy. Po skončení diskusie na každú tému ju hodnotia všetci členovia skupiny ústne alebo písomne. Ide o to, aby sa členovia skupiny naučili nielen kultivovane slovne vyjadriť svoje názory, ale aj počúvať a akceptovať názory iných.